7 miest na Slovensku, o ktorých asi ani netušíte, že existujú
Plánujete dovolenku či výlet na Slovensku a hľadáte skutočne netradičné miesta? Máte pocit, že ste našu rodnú hrudu už slušne precestovali? My vám však ukážeme, že na Slovensku je stále mnoho miest, o ktorých budete možno počuť úplne prvýkrát. Niektoré sú netradičné, bizarné či jednoducho zaujímavé. Keď ich budete mať práve po ceste, určite sa oplatí pri nich zastaviť.
Skalné obydlia v Brhlovciach
Kúsok od Levíc sa nachádza dedinka Brhlovce, ktorá je známa či skôr neznáma svojimi skalnými obydliami, v ktorých stále žijú 3 slovenské rodiny. V treťohorách sa v rámci sopečnej činnosti usadil sopečný prach a vytvoril skalné masívy. Do tých si neskôr chudobní obyvatelia vysekali príbytky. Priamo do skaly. Má to svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí napríklad celoročná konštantná teplota medzi 15 až 20°C. Medzi nevýhody patrí najmä 90 % vlhkosť vzduchu, ktorú treba tlmiť neustálym vykurovaním. Nemusíte sa báť, rodiny, ktoré tam žijú, majú v týchto príbytkoch plnohodnotné bývanie. Skalné obydlia v Brhlovciach nájdete pri ceste z Levíc veľmi jednoducho. Stačí z ktoréhokoľvek smeru vojsť do dedinky Brhlovce a sledovať tabule, ktoré vás dovedú priamo k pamiatke, ktorá sa nachádza v uličke Škurda v centre pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. Konkrétne dom číslo 142.
Šikmá veža vo Vrbovom
Vrbové – menšie mesto oproti Piešťanom, ktoré je charakteristické najmä pamiatkou, vďaka ktorej je Vrbové prezývané aj „slovenskou Pisou“. Zvonica pri Kostole svätého Martina je totiž slovenskou šikmou vežou a to doslova. Jej vrch je v porovnaní so základom odklonený o 99 cm. Zvonica z 19. storočia si v roku 1930 zažila rušné chvíle. Po dlhotrvajúcich dažďoch a kvôli slabým základom sa veža začala nakláňať. Už v roku 1931 bola však veža zaistená betónovými injektážami, takže jej pád nehrozí. Miestni však často vtipne hovorievajú, že „na koho raz padne, toho dočista zabije.“ Šikmú vežu vo Vrbovom inak môžete navštíviť po ceste na mohylu M. R. Štefánika.
Kamenný vodopád a Kamenné more v Šomoške
Obrovská pláň plná kamenných kociek a kvádrov a neďaleko vodopád, ktorý akoby skamenel. V okrese Lučenec neďaleko maďarských hraníc sa z obce Šiatorská Bukovinka dostanete k náučnému chodníku Šomoška. Ten prechádza rovnomennou národnou prírodnou rezerváciou. Po niekoľkých zákrutách sa dostanete ku Kamennému moru. Obrovská masa kameňov, ktorá
na toto miesto akoby ani nepatrí. Kopa „šutrov“ vznikla síce postupným zvetrávaním bazaltu a veľká časť má pôvod v dobe ľadovej, napriek tomu to vyzerá, akoby sem tie kamene niekto nanosil.
Ešte zaujímavejší je však Kamenný vodopád, ktorá sa nachádza iba pár desiatok metrov obďaleč. Vznikol z bazaltovej lávy asi pred 4 miliónmi rokov a je fascinujúci pravidelnými „prúdmi“. Tie sú vlastne čadičovo-kamennými útvarmi, ktoré pripomínajú vodopád.
Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne
Trenčín si mnohí spájajú najmä s letným festivalom Pohoda. Staršie ročníky asi aj s módou. V centre mesta však nájdete kúsok histórie, ktorý len tak ľahko inde na Slovensku nenájdete. Ide o rímsky nápis, ktorý je vytesaný v hradnej skale a hlása víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi. Treba vojsť do hotela Elizabeth, z ktorého terasy je vidno najvýznamnejšiu rímsku epigrafickú pamiatku na sever od Dunaja. Epigrafika je vedný odbor, ktorý sa venuje štúdiu a čítaniu starých historických nápisov. Vyrytý nápis tu vydržal od roku 179 a je na ňom nasledovné: „VICTORIAE AVGSTORV EXERCITUS QVI LAV GARICIONE SEDIT MIL L II DCCCLV MAXIMIANUS LEG II AD CVR F.“ V preklade to znamená: „Na počesť víťazstva cisárov z vojska, ktoré táborilo v Laugariciu, 855 vojakov II. légie, Marcus Valerius Maximianus, legát II. pomocnej légie dal vyhotoviť.” S veľkou pravdepodobnosťou išlo o cisára Marka Aurélia a jeho vojsko.
Socha Krista v oravskom Kline
Na kopci Grapa v hornooravskej obci Klin sa nachádza najvyššia socha Krista Spasiteľa na Slovensku. Domáci jej hovoria „Rio de Klin“. Možno aj preto, že ide o kópiu slávnej sochy Cristo Redentor („Kristus Vykupiteľ“) z Ria de Janeiro. Práce na soche začali v roku 2007. Najskôr boli vytvorené dve železobetónové konštrukcie, ktoré tvoria jadro sochy. To je obložené materiálom, ktorý sa volá ypor. Do neho miestny sochár vytesal Kristovu podobu. Socha sa týči v nadmorskej výške 686 metrov n. m., na výšku meria 9,5 metra a rozpäté ruky Krista merajú 7,5 metrov. Celá socha aj s podstavcom váži 23 ton. Spod nôh Krista je v prípade pekného počasia výhľad na Oravskú priehradu, Námestovo, Suchú Horu, Roháče či dokonca Zakopané.
Ropný prameň v Korni
Netradičný prírodný úkaz, vyhlásený za pamiatku v roku 1984, sa nachádza pri obci Korňa v okrese Čadca. Ide o stále aktívny prírodný výver ľahkej ropy. Korňanský ropný prameň je jediným takýmto prírodným javom na Slovensku a dokonca v strednej Európe. Ropu tu nájdete tiež v menšom jazierku s priemerom ani nie dvoch metrov. Mimochodom, je to, čo sa akosti týka, veľmi kvalitná ropa.
Kamenné gule v Megoňkách
Megoňky sú svetovou raritou. Desiatky gúľ sa rozkotúľali v páse dlhom 15 kilometrov a širokom 500 metrov. Podobné nálezisko neznámych gúľ sa nachádza v Kostarike, na Novom Zélande a v pralesoch Južnej Ameriky. Ich vznik sa odhaduje na obdobie 40 miliónov rokov dozadu. Megoňky nájdete na Kysuciach, dostanete sa sem MHD-čkou z Čadce smer Milošová. Vystúpte na zastávke Milošová-Megoňky. Doteraz nikto jednoznačne nevysvetlil, ako tieto kamenné gule vôbec vznikli. Choďte sa na ne pozrieť a možno prídete s vlastnou teóriou.
Šťastné a bezpečné cesty pri objavovaní domoviny!