8 miest európskeho významu u nás a v okolí

Pamätáte si alebo počuli ste ešte o časoch, keď ste na dovolenku do zahraničia potrebovali povolenie a cestovný pas? Veru, nie je to tak dávno. Často na to pri dnešnom cestovaní cez otvorené schengenské hranice v rámci Európskej únie zabúdame. Bežne spoznávame miesta, kam by sa naši starí rodičia dostali len ťažko. Odhaľte s nami 8 miest u nás a v našom okolí, ktoré formovali spoločnú identitu dnešnej Európy. Tú si pripomíname aj 14. septembra Dňami európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Days). Poznáte tieto destinácie a viete, prečo sú pre spoločnú Európu dôležité?

Zlaté dukáty aj v Indii – Kremnická mincovňa

Zlaté dukáty, ktoré sa v stredoveku radili k najsilnejším menám v strednej Európe, sa našli dokonca aj na potopenej lodi neďaleko Indie. Boli vyrobené v najvýznamnejšej slovenskej mincovni, ktorá sa nachádza v severozápadnom rohu ústredného námestia v Kremnici. Svoju produkciu mincí začala v roku 1328, pričom razila mince pre celé Uhorsko, neskôr Československo, Slovensko a mnohé ďalšie krajiny. Už sedem storočí vyrába mincové produkty či medaily celosvetového významu. Napriek rôznym dejinným udalostiam a zmenám režimov, dokázala stáť na pevných nohách a zvládnuť nástrahy každej doby. Dnes patrí k najstarším, nepretržite vyrábajúcim podnikom v Európe vôbec a pôsobí dodnes po celom svete aj na ázijských trhoch vrátane v úvode spomínanej Indie či Bangladéša.

Kostolíky z čias Veľkej Moravy – Kopčany a Kostoľany pod Tribečom

V dobových staroslovienskych či franských prameňoch sa nachádza len veľmi málo zmienok o sakrálnych pamiatkach na území Veľkej Moravy. Na Slovensku sa však nachádzajú dve významné predrománske sakrálne pamiatky. Typovo sú takmer identické a ich vznik sa môže datovať až do 9. storočia. V lokalite známej ako Kopčany, na dôležitej ceste z Nitrianska na Moravu, sa nachádza Kostol svätej Margity Antiochijskej. Od dediny je po poľnej ceste vzdialený približne jeden kilometer. Jeho výstavba začala podľa najnovších archeologických výskumov na konci 9. až začiatku 10. storočia. Je to o takmer tri storočia skôr, než sa vedci pôvodne domnievali. Kostolík je jedinou stojacou veľkomoravskou stavbou.

Ďalší z predrománskych kostolíkov sa nachádza v obci Kostoľany pod Tribečom v okrese Zlaté Moravce. Táto lokalita patrila v minulosti do Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva. Samotný Kostol svätého Juraja bol pravdepodobne postavený na prelome 10. až 11. storočia. Pri rekonštrukcii miestnymi veriacimi sa podarilo odhaliť zaujímavé stredoveké fresky, ktoré sú nielen najstaršími zachovanými na území Slovenska, ale patria aj medzi jedny z najstarších v stredoeurópskom priestore. Z kultúrneho a historického hľadiska tieto dve lokality patria do oblasti strednej Franskej ríše. Po smrti Karola Veľkého a pôsobením kresťanstva, ktoré vytvorilo prepojenie medzi východom a západom Európy, sa začala formovať prvotná idea zjednotenej Európy.

„Presťahovaný“ hrad – hrad Červený Kameň

Nad obcou Častá neďaleko Pezinka sa na juhovýchodnom svahu Malých Karpát nachádza jeden z najkrajších slovenských hradov. Podľa starej legendy mal byť, na základe rozhodnutia mudrcov, pôvodne postavený na vrchu Kukla. Keďže tam však údajne strašilo, lesné víly sa rozhodli ho v noci presťahovať na kopec oproti, kde stojí dodnes. Skutočná história hradu, ktorý sa nazýva aj Bobrí hrad, však siaha do prvej polovice 13. storočia. Od roku 1535 bol vo vlastníctve najbohatšej nemeckej obchodníckej rodiny Fuggerovcov. Celá architektúra stavby bola prispôsobená potrebám ochrany a uskladnenia tovaru, s ktorým rodina obchodovala po celej Európe aj mimo nej. Od roku 1583 do druhej svetovej vojny bol hrad vo vlastníctve Pálfiovcov. Bol zrekonštruovaný a stal sa významným rodovým a panským sídlom. Už vo vtedajšej dobe sa radil k najmodernejším renesančným stavbám. Jeho scenériu poznáte aj z mnohých slovenských, ale aj zahraničných filmových rozprávok (Dračie srdce či Fantaghirò).

Veľkému synovi oslobodený národ československý – Mohyla M. R. Štefánika a jeho rodný dom

Prvý minister vojny ČSR, vojenský letec, diplomat, generál francúzskych ozbrojených síl – to všetko je spojené v osobe Milana Rastislava Štefánika. Celý svoj život bojoval za slobodu a samostatnosť, bol zanieteným Európanom a nositeľom najvýznamnejších vyznamenaní mnohých štátov. Aj vďaka nemu sa Slovákom podarilo zaradiť medzi samostatné národy sveta a významne prispel k vzniku samostatnej Československej republiky. Ako vedec a astronóm bol prvým Slovákom, ktorý vystúpil na najvyšší európsky vrch – Mont Blanc. 4. mája 1919 sa vracal z Talianska do vlasti. Netušil však, že domov nikdy nedôjde. Jeho lietadlo sa s ďalšími tromi pasažiermi zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Tu, pri dnešnom Letisku M. R. Štefánika, sa nachádza aj jedna z dvoch mohýl na Slovensku venovaných M. R. Štefánikovi. Tá druhá monumentálnejšia sa nachádza na malokarpatskom kopci Bradlo v Myjavskej pahorkatine nad cestou medzi obcou Brezová pod Bradlom a generálovým rodiskom – obcou Košariská. Základný kameň tohto pamätníka bol položený v roku 1927 a samotná mohyla bola odhalená o rok neskôr. Zaujímavosťou sú 4 obelisky symbolizujúce 4 obete leteckého nešťastia a zároveň 4 krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. V súčasnosti sa tu pravidelne v máji konajú celonárodne slávnosti. Jeho rodný dom v neďalekej obci Košariská pri Myjave je dnes dostupný širokej verejnosti ako múzeum. Nájdete v ňom vyše 200 osobných predmetov a artefaktov. O tom, že bol Štefánik známy aj v zahraničí, svedčí fakt, že na jeho pamiatku bolo postavených takmer 120 pamätníkov v 16 krajinách sveta.

Začiatok pádu Berlínskeho múra – Pamätník Paneurópskeho pikniku, Šopron, Maďarsko

Pri rakúsko-maďarských hraniciach v Šoproni (maďarsky Sopron) sa 19. augusta 1989 otvorili na tri hodiny hranice, cez ktoré sa podarilo stovkám východných Nemcov utiecť z bývalej NDR na západ. Táto udalosť, známa aj ako súčasť tzv. Paneurópskeho pikniku vyjadrujúca vtedajšiu túžbu ľudí po Európe bez hraníc, významne prispela k pádu železnej opony a opätovnému zjednoteniu Nemecka. Týmto aktom jeden neslobodný ľud otvoril svoje dvere pre iných neslobodných ľudí, aby sa dostali na slobodu. Preto sa na mieste ako pamätník nachádza dielo maďarského umelca Miklósa Melocca symbolizujúce pootvorené dvere.

Pompeje medzi Prešporkom a Viedňou – archeologický park Carnuntum, Rakúsko

Neďaleko od Bratislavy v katastri dnešných rakúskych obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku sa nachádza archeologický park antického mesta Carnuntum. V jeho okolí sa v 1. storočí n. l. usídlila časť légie rímskeho cisára Tiberia. Neskôr sa z mesta stala antická metropola provincie Pannonia Superior (Horná Panónia), odkiaľ viedol Marcus Aurelius vojny s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Tie predznamenali úpadok rímskeho impéria. Miesto však malo veľký strategický význam, keďže jeho poloha umožňovala kontrolovať obchod na tzv. Jantárovej ceste od Baltického mora cez Carnuntum až do Rímskej ríše. V 5. storočí bolo už mesto opustené a upadlo do zabudnutia. V súčasnosti sa na mieste nachádza archeologické múzeum rímskeho mesta pozostávajúce z niekoľkých častí. Môžete si tu obzrieť rímsku mestskú štvrť, amfiteáter či tréningovú arénu gladiátorskej školy.

Hrad, kde vymreli Přemyslovci – Přemyslovský hrad a Arcidiecézne múzeum, Olomouc, Česko

V dnešnom historickom centre Olomouca na Václavskom pahorku sa nachádza hradný areál, ktorý vznikol zo starého slovanského hradiska. V súčasnosti v ňom sídli mladé Arcidiecézne múzeum. Hrad bol od roku 1034 sídlom moravských přemyslovských kniežat. V 13. storočí, po zničujúcom požiari, prechádzal hrad finančne náročnou románskou prestavbou a postupne začínal byť sídlom cirkvi. V roku 1306 bol na hrade zavraždený posledný Přemyslovec – vtedajší český, poľský a uhorský kráľ Václav III., ktorý si hrad vybral ako východiskový bod svojich výprav do Poľska. Jeho smrťou nastal boj o českú korunu, ktorý ukončil až Ján Luxemburský. Muzeálna expozícia, ktorá sa tu nachádza, predstavuje jednu z najlepších stredoeurópskych kolekcií starého maliarstva. Zbierka obsahuje aj množstvo ďalších umeleckých skvostov z 12. – 18. storočia a trezorové poklady olomouckých arcibiskupov.

Lodenice a pád komunizmu – lodenice v Gdansku, Poľsko

V severnej časti Poľska, sa na ľavom brehu umelo vytvoreného ramena rieky Visly nachádza mesto Gdansk (poľsky Gdańsk). História výstavby veľkých lodí v meste siaha až do 15. storočia. Prvá lodenica však bola postavená až v 19. storočí. S mestom sa spája aj ďalšia významná udalosť v dejinách Európy. V roku 1939 tu padli prvé výstrely pri napadnutí Poľska a začala sa druhá svetová vojna. Na konci vojny malo toto „nemecké“ mesto pripadnúť Poľsku, sovietska armáda ho však napriek tomu úplne zdemolovala. Lodenice sa neskôr stali centrom povstania proti komunistickému režimu, ktoré bolo v roku 1970 násilne potlačené. O desať rokov neskôr bol kvôli zlým životným podmienkam, obmedzovaniu slobody prejavu či náboženskej slobody vyhlásený okupačný štrajk, ktorý sa postupne rozšíril do celého Poľska. Nakoniec komunistická vláda pristúpila na požiadavky štrajku a bolo založené odborové hnutie Solidarita (poľsky Solidarność) – prvá skutočná odborová organizácia vo východnom bloku, ktorá prispela k pádu komunizmu. V súčasnosti sa na mieste nachádza veľkolepé Európske centrum Solidarity, kde sa dá nájsť múzeum, knižnica či výstavné a kongresové priestory.

Všetky spomínané miesta sa dajú s výnimkou toho posledného navštíviť v rámci jednodňových či víkendových výletov. Lokality patria k Európskemu kultúrnemu dedičstvu alebo sú nominované, aby sa doň zaradili. Ak ich Európska komisia schváli, budú patriť aj oficiálne medzi miesta, ktoré významným spôsobom spoluvytvárali náš spoločný európsky príbeh. Európska únia zároveň celý rok 2018 vyhlásila za Európsky rok kultúrneho dedičstva.

Buďme na našu Európu hrdí, dôvodov je naozaj mnoho!