Sú geneticky modifikované potraviny naozaj takým strašiakom, ako si myslíme?
Tri písmená vzbudzujúce nielen strach, ale aj množstvo dezinformácií: GMO. Vraj je všetko zlé, potraviny v obchodoch sú len umeliny bez nutrientov a GMO ohrozuje naše zdravie. Ako je to však naozaj? Čo spôsobujú geneticky modifikované potraviny a aký význam či vplyv majú pre nás v praxi?
O geneticky modifikovaných potravinách a štúdiách, ktoré ich sprevádzajú, by sa dala napísať kniha. Skúsime to preto inak. Prejdeme si to podstatné a rozoberieme základné dezinformácie týkajúce sa GMO. Ale… čo to vlastne je?
Keď sa laboratórne vloží DNA z jedného organizmu do druhého, ktorý daný gén pôvodne neobsahuje, vznikne GMO. Iná poučka, tá od Svetovej zdravotníckej organizácie, znie, že GMO sú potraviny, ktoré prešli zmenou DNA neprirodzeným spôsobom.
GMO však nie je žiadnym novodobým trendom. Pred 30 000 rokmi organizmy prechádzali genetickou modifikáciou a v roku 1973 začali vznikať prvé úspešné GE organizmy, kedy vedci pán Boyer a pán Cohen prenášali gény medzi organizmami. O rok neskôr mali iní vedci prsty vo vzniku prvého geneticky modifikovaného organizmu, konkrétne zvieraťa. Aj keď to znie všetko zatiaľ tak trochu strašidelne, vedz, že v roku 1982 nastal objav – inzulín produkovaný GM kvasinkami a baktériami – ktorý v dnešnej dobe pomáha cukrovkárom prežiť. To len, aby si nemal GMO za zločinca.
Nie každému sa však takéto veci, teda genetické inžinierstvo, páčilo a postupne začali vznikať obavy. Avšak, politická a právna situácia ponúkla povolenie v pokračovaní s vývojom GE baktérií a pomôcok, takže genetické inžinierstvo pokračovalo.
Potraviny a GMO sa začali spájať v roku 1987 a prvé to „schytali” paradajky, ktoré sa po roku 1992 testovali a schválili na konzumáciu. Išlo o obrátenie génu, ktorý už paradajka obsahovala. V 90-tych rokoch sme tu mali geneticky modifikovanú kukuricu či zemiaky. Práve druhá menovaná potravina, zemiak, si prešla kritikou, keďže obsahovala gén Bt-toxín. Nešlo o umelý toxín, nachádzal sa i v prírode a škodlivý bol len pre hmyz. No keď sa to začalo spájať s konzumáciou potravín, opäť nastal chaos a GMO, konkrétne GM zemiaky boli zrazu skazou ľudstva, aj keď štúdie hovorili, že strach a poplašné správy sú zbytočné. Čo-to sa popísalo aj o ryži, ktorú vedci vyvinuli. Obsahovala vyše 20x viac betakaroténu a tentokrát tu bol strach z predávkovania. Telo si však betakarotén premení na vitamín A iba v takom množstve, ktoré potrebuje. Keď sa pochopil aj tento fakt, začalo sa pre zmenu šíriť, že ide len o biznis. No a keď uviedli správy, že semená budú distribuované zadarmo, už boli pochované aj teórie o biznise.
Tak či onak, o tom najpodstatnejšom, o vplyve GMO na naše zdravie, vieme, žiaľ, pomerne málo. Uvádzané výhody GMO sú v podobe rýchlejšej produkcie potravín, a teda zníženie hladovania v chudobných krajinách, produkcia liekov, lepší profit farmárov či produkcia jedál so zvýšenými nutričnými hodnotami. Na druhej strane sa uvádzajú nevýhody v podobe problémov s plodnosťou, imunitou, alergiami či zmenami v orgánoch tráviaceho traktu.
Máme tu nejaké pozitívne výskumy o GMO, ale treba zostať kritický, pretože subjekty štúdií sa jednoducho začali lepšie stravovať (viac nutrične hodnotných jedál a podobne), takže pripisovať to vyradeniu GMO nie je veľmi rozumné. Našťastie však existuje iný výskum o bezpečnosti GMO, kde vyše 500 výskumníckych skupín označilo GMO za potraviny, ktoré samé o sebe nie sú riskantnejšie ako napr. konvenčné kríženie rastlín. Podobné stanovisko potvrdila aj iná štúdia. V každom prípade na základe dát dokážeme povedať, že BIO potraviny bez GMO nie sú zdravšie než tie obsahujúce GMO. Takisto tu máme dáta, vďaka ktorým môžeme povedať, že GMO nespôsobuje nádory, ako sa hovorí, že GMO sú bezpečné a že GMO nemôžu zmeniť našu DNA a neškodia nášmu prostrediu.
Zatiaľ asi nevieš, či je GMO zlo alebo nie. Žiaľ, definitívne stanovisko sa nedá povedať. Máme tu mnoho zvieracích výskumov, mnoho nekvalitných výskumov a musíme uvádzať len také stanovisko, ktoré má relevanciu. Za posledných 30 rokov výskumov nemôžeme povedať, že GMO je zlo a škodí, no takisto nedokážeme povedať, že geneticky modifikované organizmy sú absolútnym problémom.
Z hľadiska legislatívy platí, že ak viac ako 0,9 % hmotnosti potraviny obsahuje GMO, ich GMO pôvod musí byť označený na obale. Takéto pravidlá sú v EÚ a na väčšine území sveta platné od 1. 5. 2014. Živočíšne produkty vyrobené zo zvierat kŕmených krmivami obsahujúcimi GMO sú však výnimkou – tu označenie nemusí byť. No a práve tieto produkty (vajíčka či mäso a rôzne mliečne výrobky) sú asi najväčším zdrojom GMO v Európskej únii. Tie produkty, ktoré sú z non-GMO zdrojov, majú nálepku GMO free (napr. jogurty Hollandia).
Ako sám vidíš, tri písmená sú spájané s mnohým pravdivým i nepravdivým. Dozvedel si sa však, že GMO má aj svoje pozitívne stránky a keď sa bavíme o tých negatívnych, nie je nič 100 % a potrebovali by sme viac a lepších kontrolovaných výskumov, ale nie na zvieratách. GM potraviny sú rovnako nutričné ako tie bez GMO, ale obsahujú viac pesticídov a podobných chemikálií. Ak ťa vystrašilo slovo chemikália, nezabúdaj, že aj jablko obsahuje chemikálie, a to v podobe tokoferolu, teda vitamínu E alebo že pri príprave vajec používaš chlorid sodný – NaCl, inými slovami soľ. Prakticky aj vodu H2O môžeme označiť za chemikáliu. Naopak, v mnohých prípadoch bolo GMO prospešné pre ľudské zdravie ako napríklad pri spomínanom inzulíne, ktorý sa používa na liečbu dodnes. Ak je pre teba zdravý životný štýl viac než len chvíľkovým trendom a orientuješ sa aj podľa článkov, ktoré sme uvádzali v minulosti, GMO nemusíš riešiť, no stále môžeš mať túto problematiku v hľadáčiku a pozerať na novšie výskumy, ktoré tu ešte určite budeme mať. Predpokladáme, že tvoj jedálniček nie je zložený z pizze, sladených vôd a žiadneho ovocia/zeleniny, pretože ak áno a riešiš, či to ovocie v supermarkete je alebo nie je GMO, asi treba prehodnotiť priority.
