Syndróm vyhorenia na pracovisku. Ako sa mu účinne brániť?

Syndróm vyhorenia je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fenomén spojený výhradne s prácou. Ohrozuje pritom každého, kto má vysoké životné tempo, nadmieru pracovných povinností a stres. A človek, ktorý ním trpí, si to vôbec nemusí uvedomovať.

Syndróm vyhorenia prvýkrát opísal americký psychoanalytik Herbert Freudenberger v roku 1974, keď pozoroval psychické a fyzické vyčerpanie pracovníkov jedného sociálneho zariadenia. Vtedy bol syndróm vyhorenia ešte neznámy pojem, no v súčasnosti sa čoraz častejšie skloňuje v súvislosti s prácou a vysokým pracovným nasadením, čo potvrdzuje aj stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej je syndróm vyhorenia fenomén výhradne spojený s prácou. „Vyhorenie je syndróm, ktorý vzniká ako dôsledok chronického stresu na pracovisku, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Vyznačuje sa príznakmi, ako sú pocity fyzického alebo psychického vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od zamestnania, negativizmus či cynizmus v súvislosti s prácou a znížená profesionálna efektívnosť,“ opisuje Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej správe.

Syndróm vyhorenia je podľa vedcov jeden z najčastejšie diskutovaných problémov duševného zdravia v modernej spoločnosti. „Ide o závažný stav psychickej vyčerpanosti, ktorý má približne dvanásť rôznych štádií a počas celej kariéry sa môže vyskytnúť aj niekoľkokrát, pričom v navrátenej forme sa môže prejaviť oveľa silnejšie než prvýkrát,“ varuje organizačná psychologička a konzultantka Kristína Pomothy.

Štatisticky vraj postihuje viac ženy než mužov, no v skutočnosti je ohrozený každý, kto má vysoké životné tempo, nadmieru pracovných povinností, vysoké očakávania od seba i nadmernú mieru stresu. V prípade vyhorenia však môžeme hovoriť aj o istých rizikových faktoroch, ako sú osobné predispozície, postoj človeka k práci, schopnosť zvládať stres a odolnosť voči stresu. Avšak tým najdôležitejším faktorom je podľa odborníkov práve naše povolanie, pričom najviac sú ohrození tí, ktorí pracujú s ľuďmi v takzvaných pomáhajúcich profesiách ako sú lekári, zdravotné sestry, záchranári či sociálni pracovníci. V týchto oblastiach sa totiž stretávame s náročnou komunikáciou, potrebou empatie a veľkým psychickým tlakom.

Syndróm vyhorenia je vlastne dôsledkom pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily. Väčšinou sa na spustení vyhorenia podieľa viacero faktorov a človek, ktorý ním trpí, si to vôbec nemusí uvedomovať. „Ide predovšetkým o psychický stav, ktorý má často aj fyzické príznaky. Zo začiatku sa hlási apatiou, nezáujmom, nechutenstvom, nespavosťou, nedostatkom času na priority a negativizmom. Neskôr prerastá do hlbšej psychickej nepohody a môže sa prejaviť aj fyzickými chorobami,“ vysvetľuje Kristína Pomothy.

Ak aj na sebe spozorujeme príznaky syndrómu vyhorenia, nič nie je stratené. Nastupujúce ochorenie dokážeme efektívne zvrátiť alebo sa aj úplne vyliečiť. Dôležité však je nenechať sa opäť stiahnuť do víru povinností a činností, ktoré nás vystavujú dlhodobému pôsobeniu stresu.

Ako sa chrániť pred vyhorením podľa psychologičky Kristíny Pomothy:

• Buďte všímavý k sebe navzájom a počúvajte svoje telo.
• Nájdite správny balans medzi zabehnutou rutinou a obmieňaním pracovných postupov.
• Naplánujte si raz za čas pracovné stretnutie v parku.
• Dodržiavajte vyvážený životný štýl – dostatok spánku a aktívny pohyb.
• Dôsledne si plánujte voľný čas.
• Budujte si priateľstvá a dobré sociálne väzby aj na pracovisku.
• Venujte sa svojim záujmom alebo robte niečo len pre potešenie.
• Choďte na dovolenku alebo na výlet.
• Cvičte jogu alebo meditujte.
• Píšte si denník.

Jednou z najúčinnejších možností liečby je podľa psychológov pravidelná psychoterapia a dostatočne dlhé voľno od práce spojené s oddychom, regeneráciou a venovanie sa koníčkom, ktoré vás bavia. Ako to však dosiahnuť a zároveň byť schopný naďalej platiť účty a všetky výdavky? Riešením môže byť správne zvolené životné poistenie. Práve na oblasť ochorení zo stresu a na syndróm vyhorenia sa ako jediné na trhu zameriava životné poistenie od poisťovne Generali. „Syndróm vyhorenia následkom veľkého pracovného nasadenia sa vyskytuje čoraz častejšie. Uvedomujeme si potrebu ľudí chrániť sa proti tomuto ochoreniu, preto sme sa rozhodli kryť aj toto riziko, ktoré okrem nás nepoisťuje žiadna iná poisťovňa,“ hovorí Peter Koštival, riaditeľ Úseku personálneho poistenia poisťovne Generali.

Syndrómu vyhorenia, ale aj iným ochoreniam, na ktoré máme predispozíciu na základe nášho povolania, je možné predísť dostatočnou prevenciou. Preto sa poisťovňa Generali rozhodla klientov motivovať k väčšej starostlivosti o svoje zdravie nielen v rámci prvenčných projektov akými je aj Generali Balans, ale aj v rámci nového životného produktu. „Veľkou výhodou nového životného poistenia je aj podpora zdravia klientov formou prevencie, a to v podobe príspevkov na lekárske prehliadky, očkovanie, seminár či na rehabilitácie,“ hovorí Koštival.