PODCAST s hasičom a veliteľom čaty Richardom Rehákom o jeho práci, zážitkoch a prevencii

Vedeli ste, že pre zdravie a život človeka je nebezpečnejší dym, ktorý vzniká pri požiari a nie samotný oheň? Už tri nádychy dymu môžu priviesť človeka do bezvedomia. Zážitky zo zásahov a množstvo preventívnych informácií porozprával hasič s trinásťročnými skúsenosťami Richard Rehák z Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý je veliteľom čaty, zmena C, HS 5 Petržalka. Ak chcete vedieť, ako sa správať pri drobných požiaroch v domácnosti, ako sa vyhnúť nadýchaniu smrteľného dymu a akú rolu hrali rybie prsty a zberateľská vášeň majiteľa bytu pri najhoršom požiari, ktoré za posledné roky zažil, započúvajte sa do nášho podcastu. 

Štatistiky poisťovne Generali ukazujú, že zo všetkých živlov najväčšie škody spraví práve požiar – a, žiaľ, nie vždy len na majetku. O ohni, ale aj ostatných živloch, akými sú povodne, záplavy či víchrice, vedia svoje najmä hasiči. Nám sa podarilo vyspovedať jedného z nich a zistiť, ako čo najlepšie predchádzať tomu, aby sme hasičov vôbec volať museli.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Vyrovnane a s úsmevom, príjemné počúvanie!

Nemôžete počúvať? Prečítajte si rozhovor s pánom Rehákom a spoznajte niekoľko praktických rád a tipov, ako sa správať v prípade ohrozenia požiarom.

Pán Rehák, vitajte!

Ďakujem za pozvanie. Som rád, že tu s vami môžem byť.

Tešíme sa na informácie, ktoré sa od Vás dnes dozvieme. Téma bude miestami poriadne horúca. Budeme sa rozprávať o tom, ako sa zachovať v rôznych nepríjemných životných situáciách, našim poslucháčom a zároveň spoluobčanom dáme viacero praktických odporúčaní a zaiste nám porozprávate aj o svojich 13-ročných skúsenostiach s povolaním hasiča. Určite ste toho zažili viac ako dosť. Predpokladám, že  väčšina malých chlapcov túži stať sa hasičom. Moja úvodná otázočka preto je – evidujete aj vy pri svojich výjazdoch detské pohľady, tie maličké vytrieštené oči, keď vidia hasičské auto?

Áno, samozrejme, stále sa s tým stretávame. Či už ideme natankovať alebo na výjazd, deti na chodníkoch nám mávajú, keď nás vidia. Aj my im vždy zamávame alebo trochu zahúkame. Čiže toto je stále vidieť u rodičov s deťmi. Tie červené autá s modrými majákmi stále lákajú a nikdy ich neprehliadnu, keď ideme okolo.

Bolo to tak aj vo vašom prípade? Tiež ste si, ako dieťa, túto robotu vysnívali?

Ani si to veľmi nepamätám. Aspoň na ten vek šesť – sedem – osem rokov. Ale, keď som bol starší, vtedy už áno. V tých štrnástich – pätnástich rokoch, to pre mňa už bola práca, ktorú by som chcel v budúcnosti robiť. A nakoniec mi to zostalo. Po škole som sa prihlásil do zboru, zobrali ma a už to robím 13 rokov.

Práca hasiča je náročná nielen fyzicky, ale mimoriadne aj psychicky. Stretávate sa s rôznymi desivými prípadmi. Bojujete takpovediac so všetkými živlami. Keby som sa chcel stať hasičom, aké sú podmienky a čo všetko by som musel splniť?

Človek, ktorý sa chce stať príslušníkom Hasičského záchranného zboru musí spĺňať niekoľko podmienok. Tou hlavnou je vek nad 18 rokov a stredoškolské vzdelanie s maturitou. Potom je potrebné  podať si žiadosť o vstup do Hasičského záchranného zboru na konkrétnom krajskom riaditeľstve podľa miesta bydliska. Následne budete vyzvaný, aby ste splnili základné testy a skúšky. Tie pozostávajú z ústneho pohovoru pred komisiou, z fyzického preskúšania a psychických testov. Keď všetkým prejdete, nakoniec treba absolvovať aj predpísané lekárske kontroly, aby sme si boli na 100% istí, že ste po zdravotnej stránke v poriadku a že po zaradení do Hasičského záchranného zboru vám nehrozí zranenie. Keď týmto všetkým prejdete, budete prijatý.

Čo je na týchto testoch najzákernejšie? S čím majú uchádzači najväčší problém?

Záleží od veku konkrétneho uchádzača. Napríklad, mladí ľudia okolo 19 – 20 rokov väčšinou neprechádzajú cez psychotesty. Z mojich skúseností (z rozhovorov so psychológmi) vyplýva, že je to preto, že sa ešte považujú za nevyzretých. Nedá sa na nich úplne spoľahnúť. Nie sú si istí, že toto je tá práca, ktorú chcú robiť. Ale výsledok z psychotestu platí rok. Človek to teda po roku môže skúsiť znovu a vtedy môže prejsť. Môže byť vyrovnanejší a už testami prejde hladko. Čo sa týka fyzických testov, tam je to klasická 12-minútovka, plávanie 100 m, beh 50 m, sed ľah, zhyby. To, čo poznáte aj zo školy.

Posledný rok sme, žiaľ, boli svedkami viacerých smutných udalostí spojených s ohňom. Skúsme zadefinovať najčastejšie chyby, ktorými ľudia spôsobujú domáce požiare. Sú také, pri ktorých sa chytáte za hlavu a hovoríte si „Bože, ľudia, toto už naozaj nie!“?

Hlavná príčina požiarov v domácnostiach (v bytoch, domoch, ubytovniach) je nedbanlivosť ľudí. Nejde teda o to, že by chceli spôsobiť požiar, ale vďaka nedbanlivosti sa im to proste podarí. Málokedy sa stáva, že niekto chce založiť požiar s cieľom ublížiť. To je naozaj malé percento prípadov. Sú skôr raritné. Väčšinou ide o nedbanlivosť, nešikovnosť alebo zábudlivosť ľudí. Z týchto dôvodov najčastejšie vzniká požiar. K najčastejším chybám patrí práca s otvoreným ohňom, napríklad fajčenie alebo zapálená sviečka na dušičky, na Vianoce alebo na výročia úmrtia. Stane sa, že človek si zapáli sviečku, prevrhne ju a podobne. Veľmi často je príčinou požiaru varenie, resp. príprava stravy. Toto sa často   kombinuje s alkoholom. Keď je človek pri podobných činnostiach aj pod vplyvom alkoholu, je oveľa jednoduchšie zabudnúť, že varíme alebo, že sme nechali zapálenú sviečku na stole. Dá sa zabudnúť i na to, že fajčíme v posteli a tá môže začať horieť. Nedbanlivosť je teda u ľudí stále najčastejšia príčina vzniku požiarov.

Spomeňme niekoľko praktických príkladov. Veľmi ma zaujíma či sú v dnešnej dobe rizikom napríklad zapnuté žehličky. Ide o mýtus alebo stále nastáva problém s týmto spotrebičom v súvislosti s požiarmi?

So zapnutou žehličkou, ako s príčinou požiaru, som sa osobne ešte nestretol. Nemám s tým skúsenosti. Ale určite akýkoľvek zohriaty predmet, i keď s ním človek narába bezpečne, nesie nejaké mizivé riziko vzniku požiaru. Vždy by sme mali predpokladať, že môže dôjsť k chybe. Či už je to výhrevné teleso, nejaký domáci spotrebič, otvorený oheň alebo fajčenie. Najlepšia prevencia by bola, keby sme ich vôbec nepoužívali, ale to sa nedá. Nedokážeme nepoužívať žehličku, nedokážeme nepoužívať otvorený oheň na varenie, čiže tá šanca na vznik požiaru sa nedá úplne eliminovať. Ale pokiaľ sa človek správa zodpovedne a stále rozmýšľa, čo všetko sa môže stať, ide o najlepšiu prevenciu. Ak má teda gazdinka zapnutú žehličku, treba na ňu dávať pozor a mať ju zapnutú len vtedy, keď ju naozaj reálne používa. Nerobiť desať vecí naraz, sústrediť sa na jednu činnosť. Na zapnutú žehličku sa ľahko zabudne a požiar môže spôsobiť náhodou.

Osobne poznám gazdinky, ktoré zapnú sporák a odídu aj na hodinový nákup. Počul som, že je to obrovský problém a riziko. Sám som si to dodnes neuvedomil.

Áno, je to veľmi veľké riziko a stále sa s tým stretávame. Väčšina týchto prípadov je, našťastie, odhalená včas. Teda, aj keď gazdinka nechá stravu na sporáku, vedome alebo nevedome, tá nezačne horieť hneď vo veľkom rozsahu. Najprv začne dymiť. Susedia to väčšinou zacítia, zavolajú hasičov a my sme tam väčšinou včas. Ale stalo sa, a iste sa ešte bude stávať, že sa požiar neodhalí dostatočne skoro a rozšíri sa na celú kuchyňu alebo byt. A v takom prípade ide o veľké škody a navyše obrovské ohrozenie ľudí, ktorí v danom baráku bývajú. Preto, keď necháme sporák pustený vedome a odídeme, je to o to horšie, pretože ohrozujeme nielen svoj byt, ale aj iných ľudí, ktorí bývajú nad nami, pod nami alebo vedľa nás.

Čo sa teda môže stať, keď gazdinka alebo gazda postaví na sporák hrniec a odíde? V čom je to nesprávne?

Záleží, samozrejme, na konkrétnej potrave, ktorá sa pripravuje. Moja posledná skúsenosť  bola zároveň asi najťažším bytovým požiarom, aký som zažil. Bolo to na obed, teda počas bieleho dňa, keď si jeden starší obyvateľ pripravoval obed – rybie prsty na oleji. Pán pri tom zaspal a olej sa medzitým zohrial na takú teplotu, že vzbĺkol. Oheň sa tým pádom začal šíriť na celú kuchynskú linku a nakoniec zhorel kompletne celý byt. Našťastie, dym zacítili susedia, človeka vytiahli z bytu ešte pred našim príchodom a takto ho zachránili. Celú situáciu zhoršovalo to, že ten človek bol, ako my hovorievame, tzv. zberač. To znamená, človek, s určitými psychickými poruchami, na základe ktorých si do bytu nanosil rôzne nepotrebné veci. Byt bol potom až po strop plný rôznych, aj horľavých, predmetov, ktoré keď sa dostali pod vplyv požiaru, bolo ich veľmi ťažké uhasiť.

Mám tu konkrétne štatistiky z poisťovne, ktoré potvrdzujú, že škody po požiaroch domov, bytov, chát a ostatného privátneho majetku nie sú také časté. Tvoria mizivé percento nahlásených škodových udalostí, ale samotné škody sú rozsiahlejšie a oveľa drahšie v porovnaní so škodami spôsobenými ostatnými živlami. Čítal som, že oheň môže byť devastačný nielen preto, že  vám zničí byt, ale i preto, že pri jeho hasení zároveň vytopíte susedov. Ľudia by teda mali myslieť na poistenie svojej nehnuteľnosti a majetku.

Áno, opäť môžem ako príklad použiť posledný bytový požiar, ktorý som spomínal. Pri horení toho veľkého množstva nahromadeného materiálu vznikali obrovské teploty a veľa dymu. Ten je zhodou okolností, pri 99% prípadov, najväčším zabijakom, pretože obsahuje obrovské množstvo toxických látok. Stačia dve – tri nadýchnutia a človek ide do bezvedomia. Nesie so sebou nielen toto nebezpečenstvo, ale aj dosť vysokú teplotu, ktorá ničí a roztápa majetok všade tam, kam sa dostane. Požiar sa potom rýchlo dokáže  šíriť na iné miesta. V tomto prípade sme museli použiť veľa vody. Vytopili sme všetkých susedov až na prízemie. Ďalšie škody vznikli prasknutím vodovodného potrubia a kúrenia. Vplyvom tepla a dymu boli kompletne zničené elektrické rozvody i výťahy. Išlo teda o naozaj obrovské škody. Ako ste však povedali, do takéhoto rozsahu sa požiar dostane málokedy. Ľudia, ktorí bývajú v okolitých panelových domoch väčšinou zacítia dym, zavolajú nám a my prídeme v dostatočnom predstihu, než sa oheň stihne rozšíriť a spôsobiť takéto veľké škody.

To bolo poriadne drahé rybie filé. Som rád, že ste spomenuli dym, ktorý je priamo spojený s ohňom. Poďme si povedať, ako konkrétne sa máme správať v ohrození. Čo mám robiť v byte, keď zacítim dym alebo uvidím oheň? Mám začať hasiť? Čím hasiť? Mám začať telefonovať? Mám si zakrývať ústa alebo jednoducho utekať?

Na toto je náročné odpovedať. Vždy záleží od konkrétnej situácie a od človeka, ktorý ten oheň alebo dym spozoruje. Keď spozorujem oheň, musím si rozmyslieť či som vôbec schopný ho začať hasiť. Treba zvážiť či je to ešte maličký ohník, ktorý môžem začať hasiť alebo taký veľký, že musím utekať. To sú dve rozdielne veci. Ak ja ako civilná osoba dokážem oheň uhasiť, predídem tým obrovským škodám. Hasiči prídu rýchlo, ale tiež im trvá nejaký čas, kým sa nachystajú na zásah, natiahnu si hadice a podobne. Keď viem tento čas eliminovať tým, že požiar začnem hasiť, je to obrovská pomoc pre nás i pre ľudí žijúcich v okolí. Ale vždy si musíme byť vedomí vlastných hraníc. Tie má každý človek nastavené inde a v inom momente si povieme „Potiaľto idem, ale ďalej je to pre mňa príliš nebezpečné. Už musím utekať.“ Napríklad starší človek na vozíku by mal hneď utekať, lebo, keď sa stane niečo zlé, bude pre neho veľmi ťažké uniknúť. Samozrejme, pokiaľ nejde o prevrátenú sviečku horiacu na 2 cm², ktorú ešte dokáže uhasiť. Niekto mladší by možno zvládol i horiaci stôl, ale pre staršieho človeka to bude asi ťažšie. Je to individuálne, no platí, že pokiaľ je ten požiar malý, treba skúsiť hasiť. Keď sa mi nedarí, treba vziať telefón, zavolať nám a utekať. Ale, ak je požiar už veľký, odporúčame hneď volať a utekať.

Ak mám správne informácie, hasiaci prístroj nie je povinnou súčasťou domácej výbavy. Ako mám teda hasiť – vodou alebo, naopak, nasucho, t. j. hodiť deku na horiacu sviečku? Keď horí napríklad záclona  pravdepodobne nemám otvárať okná…

Je to individuálne, podľa toho, čo horí. Ako ste spomínali, existuje suché aj mokré hasenie. V domácnosti väčšinou  nájdete iba vodu. Tá sa používa na hasenie takmer každého materiálu, ktorý nájdete bežne v domácnosti. No napríklad, pri varení a horiacom oleji ide o veľmi špecifický prípad. Vtedy sa voda nesmie používať. V kombinácii s rozpáleným olejom totiž voda môže spôsobiť stonásobné rozšírenie požiaru v priebehu veľmi krátkeho času, i v priebehu jednej sekundy. Odporúča sa suché hasenie – panvica alebo hrniec sa prikryje namočenou handrou, čím sa zamedzí prístupu vzduchu do ohňa a ten zhasne. Keďže je handra mokrá, oheň nemá dostatok času na to, aby ju dokázal zapáliť. Preto je hasenie mokrou handrou v tomto prípade bezpečným riešením. O tzv. suchom hasení hovoríme preto, lebo pri ňom nepoužívame vodu priamo.

Dostaňme sa teraz do fázy samotného úniku. Verím, že mnohí ľudia sú ovplyvnení akčnými filmami, v ktorých vídame rôzne neuveriteľné scény. V skutočnosti je to však asi iné. Skúste povedať, aký je rozdiel medzi behom a prikrčením. Spomínali sme, že dym je často oveľa nebezpečnejší ako samotný oheň.

Áno, dym je na 99% hlavným zdrojom usmrtenia ľudí pri bytových požiaroch. Šíri sa oveľa rýchlejšie ako oheň. Dokáže sa dostať aj tam, kde sa oheň ešte ani zďaleka nedostal. Keď ako civilná osoba prídete do kontaktu s dymom, najdôležitejšie je vedieť, že dym, keďže je teplý, sa vždy šíri smerom nahor. To si treba pri úniku uvedomiť. Keď požiar vznikne v panelovom dome, absolútne sa neodporúča používať výťah. Je to síce rýchlejšie, ale, keď sa náhodou vplyvom teplého dymu pokazí, vy zostanete v ňom. Vtedy vytvoríte ďalší problém pre hasičov, ktorí tak musia riešiť ďalšiu situáciu popri mnohých iných. Navyše, pokiaľ o ľuďoch vo výťahu hasiči nevedia, je veľmi pravdepodobné, že tam zostanú a udusia sa.

Základné pravidlo teda znie – nepoužívať výťahy. Sám som si všimol, že pri zrekonštruovaných výťahoch je na každom podlaží nálepka „Nepoužívať v prípade požiaru!“ Ale vždy je to náročné. Napríklad imobilný človek sa asi ťažko dostane po schodoch. No zásadou zostáva, že sa uniká po schodoch a ak ste v zadymenom prostredí, treba si stále uvedomovať, že dym sa šíri smerom hore. Preto, ak ho zbadám, musím sa prikrčiť. Hneď sa mi bude lepšie dýchať, budem mať lepšiu viditeľnosť a úniková cesta bude jednoduchšia a príjemnejšia.

Mám si navlhčiť nejakú vreckovku a dať si ju cez tvár?

Áno, pokiaľ sa dym nachádza v celom priestore. Ako som spomínal, dym je taký toxický, že stačia dva – tri nádychy a človek upadá do bezvedomia, po ktorom prichádza rýchle udusenie a smrť. Navlhčená vreckovka alebo uterák na nose a ústach zabezpečujú aspoň čiastočnú filtráciu toxických látok. Nie je to stopercentné riešenie, ale poskytne vám to potrebný čas, aby ste vedeli dýchať počas doby úniku. Používa sa nielen vreckovka alebo uterák, ale aj celé prestieradlo, ktoré môžeme namočiť a prehodiť si ho cez seba, aby sme si ochránil celé telo pred teplom z dymu alebo pred samotným požiarom. Ako som spomínal, aj dym šíri teplo a môže mať 200 – 300 – 400°C a to človek, ktorý je oblečený v tričku, trenkách a šľapkách nedokáže vydržať. Preto sa používajú aj veľké prikrývky ako sú deky, plachty či uteráky. Stačí si to namočiť, hodiť na seba a ísť preč.

Som zvedavý či potvrdíte nasledovné príklady. Legenda hovorí o požiaroch, ktoré vznikli „vďaka“ rôznym skratom. Zanedbávajú ľudia svoje elektrické zásuvky a spotrebiče v domácnosti? A druhá vec, týkajúca sa skôr chatiek a rodinných domov – komíny. Akú váhu priraďujete týmto dvom faktorom? Podceňujú ich ľudia?

Ak sa ideme rozprávať o nejakej štatistike požiarov vplyvom elektrických spotrebičov alebo rozvodov v konkrétnom byte alebo dome, nie je to až taká častá príčina požiarov ako ľudský faktor. Ale, áno, stáva sa to. V Petržalke, čo je náš zásahový obvod, sa stretávame s klasickými panelovými domami, ktoré nie všetky majú zrekonštruované elektrické rozvody. Dochádza teda aj k takýmto požiarom, ale nie je to až také časté. Dôležité je, aby si každý obyvateľ bytu uvedomil, že aj elektrická zásuvka a všetko, čo sa do nej zapája, môže byť zdrojom takéhoto požiaru. Je teda dobré, aby si ľudia  uvedomovali tieto nebezpečenstvá – či už práce so spotrebičmi alebo svojho konania. Keď napríklad ideme na 7 – 8 dní na dovolenku, vieme, že treba vypnúť všetko zo zásuviek, vypnúť vodu i elektrinu v byte a podobne.

Čo sa týka tých komínov, tu v Petržalke nemáme toľko rodinných domov, ale áno, občas sa stáva, že dôjde  k zahoreniu sadzí. Vtedy je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomovali, akým palivom kúria. Keď  ide o tuhé palivo, k zanášaniu komínov dochádza veľmi často. Preto sú povinné pravidelné kontroly vykurovacích telies – kotlov samotných alebo komínov. Dnes často dochádza k zmenám počasia a klímy. Jeden mesiac máme chladný a jeden teplý. Rozloženie vykurovacej sezóny preto nie je také ako kedysi, keď sa v zime kúrilo a v lete nie. Teraz si ľudia zakúria vtedy, keď potrebujú. Mali by si teda uvedomiť aj toto nebezpečenstvo. Pri vykurovaní tuhým palivom musí byť pravidelne vykonaná revízia, resp. vyčistenie komína odborne spôsobilou osobou, t. j. kominárom. Nemôžeme si to zabezpečiť sami, lebo od kominára dostávame potvrdenie s razítkom.

Pre väčšinu ľudí čochvíľa nastane najobľúbenejšie obdobie roka – ožijú vianočné sviečky, ikebany, svetielka. O týždeň po tom Silvester, so všetkými petardami a efektami. Je práve obdobie Vianoc a Nového roka najmenej obľúbeným pre hasičský zbor?

Ale ani nie. Tá atmosféra sa prenáša aj na nás. Na stanici tiež mávame sviečky a stromček. Prežívame  to rovnako a spoločne s ostatnými. Máme síce i výjazdy k požiarom z nedbanlivosti k horiacim stromčekom, sviečkam či elektrickým skratom a podobne, ale nie je to až také časté. Horiace stromčeky nevídame každý deň, ale napriek tomu, je to bežné.

Vaša práca je mimoriadne náročná. Zasahujete nielen pri požiaroch. Vyprosťujete ľudí, zasahujete pri dopravných nehodách, nehovoriac o tom, že otvárate byty, ak treba. Musia to byť hrozné situácie. Na záver preto skúsim náš rozhovor odľahčiť. Pamätáte si na nejaký kuriózny prípad? Zachránili ste napríklad nejaké zvieratko?

Áno, chodíme zachraňovať aj zvieratká, keďže na stanici tu v Petržalke zabezpečujeme službu záchrany z výšok a z hĺbok pomocou lanovej techniky. Lezeckú službu poskytujeme pre celú Bratislavu. A ľudia pravidelne prichádzajú riešiť práve zvieratá, ktoré sa nečakane dostali na rôzne miesta. Zachraňujeme teda z výšky i z hĺbky  – vyťahujeme napríklad psíkov zo studní a podobne. Mali sme už aj chameleóna, ktorý skončil na fasáde panelového domu na 5. poschodí. Ľudia pravidelne volajú kvôli mačičkám na stromoch. Spomínam si na požiadavku od jednej pani či jej môžeme chytiť papagája, ktorý uletel z balkóna na vysoký strom. Keď sme sa jej snažili vysvetliť, že nevieme či ho budeme schopní chytiť, lebo pravdepodobne uletí, keď sa k nemu priblížime, pani argumentovala, že máme použiť vrtuľník.

A zachránili ste ho?

Nakoniec sa vrátil sám.

(smiech) Asi to bola len malá papagájovská rebélia. Na záver len jedna otázočka, prezraďte niečo z vašej hasičskej partie. Udržiavate sa vo forme nejako špeciálne? Predpokladám, že tú tyč v hasičskej zbrojnici máte tiež. Nie je to len vo filmoch?

Máme dokonca štyri tyče.

Ale netancujete pri nich… (smiech)

Nie nie, na to je moc hrubá (smiech). Ale je to vždy veľká atrakcia pre deti, ktoré prídu s exkurziou alebo s rodičmi. Každý chce vidieť hlavne tú tyč, odfotiť sa pri nej a vidieť hasičov, ako sa po nej spúšťajú. Je to vždy veľká atrakcia.

Pánovi Rehákovi ďakujeme za rozhovor a množstvo rád, ktoré môžu zachrániť život. Celý tím Generali Balans zároveň pozdravuje všetkých členov Hasičského záchranného zboru, ktorému želáme čo najmenej výjazdov. Sme veľmi vďační, že nás chránite.