PODCAST so športovým lekárom Pavlom Malovičom o tom, ako si udržať mladosť aj vo vyššom veku

Pavel Malovič sa okrem lekárskej praxe a kariéry antidopingového komisára venuje aj písaniu kníh. Je autorom viacerých, za všetky spomenieme publikáciu Ako si udržať mladosť. V našom podcaste nešetril konkrétnymi radami overenými jeho dlhoročnou praxou a jasne sformuloval, ako si vie človek udržať zdravie a mentálnu sviežosť aj do vysokého veku. Nevynechali sme ani témy ako výživové doplnky, bezpečnosť seniorov, vhodné i nevhodné športy, ako sa vyhnúť úrazom, čo jesť, na čo používať internet a na čo si dávať na ňom pozor. Tiež vás inšpiruje, aký darček kúpiť pri najbližšom sviatku vašim milovaným v elegantnom veku - a kytica a bonboniéra to nie sú. 

Viete, aké je zlaté pravidlo zdravých a aktívnych seniorov? Poznajú svoj zdravotný stav, pri výbere pohybu a stravovania berú ohľad na „amortizáciu”, ktorú prináša vek, a sústreďuje sa na tri základné faktory zlepšujúce život aj vo vysokom veku – pohyb, tréning mozgu a vyváženáú stravu. Ako presne na to sa dozviete v našom podcaste.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Vyrovnane a s úsmevom, príjemné počúvanie!

Nemôžete počúvať? Prečítajte si rozhovor s pánom profesorom Malovičom a nechajte sa inšpirovať tipmi na zaujímavý a aktívny život aj v elegantnom veku.

Pán doktor, vitajte!

Dobrý deň prajem všetkým priaznivcom pohybu, aktivity a luxusného seniorského života.

(smiech) Pán doktor, ja to na Vás môžem nabonzovať, nie je to žiadne tajomstvo. Máte 68 rokov. Prosím Vás, ako to robíte? Chcel by som v 68-čke vyzerať ako Vy a byť taký čiperný.

Keď sa akákoľvek vzdialenosť dá ujsť pešo, tak ju tak aj absolvujem. Auto sa snažím používať jedine na prepravu medzi mestami alebo raz za týždeň, keď mám viacero vybavovačiek. Ale inak na chôdzu používam iba vlastné nohy. Okrem tejto, klasickej  mestskej, chôdze, je to v mojom prípade aj chôdza v prírode. Nebehám rád, lebo sa bojím o svoje kĺby. Predsa len, nemám úplne ideálnu váhu a každý kilogram nadváhy, alebo nad predpokladanú ideálnu váhu, je útokom na váhonosné kĺby. To znamená, že radšej rýchlo chodím a používam paličky – Nordic Walking System. Tie majú svoju výhodu aj v tom, že, ak náhodou stratíte balans, poslúžia vlastne ako barle, aj keď to je taký dehonestujúci názov pre tieto paličky. A okrem toho sa pri chôdzi môžete hocikde zastaviť, pozrieť sa, čo je okolo, sledovať ako sa príroda začína rozvíjať alebo ako začína odchádzať, máte zážitky z modrej oblohy, zážitky z farieb, z vtáctva, stretnete medvedíka, prípadne srnku, líšku, veveričku. Všetko je také povznášajúce. A potom sa môžete vrátiť opäť do úporného civilizačného prostredia. No a okrem pohybov si osobne myslím, že každý senior by mal vedieť niečo o svojom zdravotnom stave. Nemôžeme si navrávať, že sme celý život žili zdravo. Môžu nastať rôzne problematické situácie – či už kolísanie krvného tlaku prípadne nejakých hladín – cukrov, cholesterolu, triglyceridov alebo iných parametrov, ktoré možno zistiť pomocou krvných testov. Skrátka musíte rátať s istou amortizáciou a prispôsobiť svoj životný štýl aj tomu, aby sa táto amortizácia neprehlbovala. Mali by sme žiť tak, aby sme ju naopak zjemňovali a ideálne nemuseli brať do úvahy a netraumatizovali sa ňou.

Vy ste zhodou okolností na tému starnutia napísali viaceré publikácie. V ruke držím jednu fantastickú knižku spred piatich rokov Ako si udržať mladosť. Je to naozaj encyklopédia života s množstvom odporúčaní. Skúsme urobiť taký výber. Keby ste mali spomenúť tri základné esenciálne faktory ako si udržať mladosť, ktoré by to boli?

Ako som už spomenul, určite pohyb. Samozrejme, po vlastných. Druhým faktorom je potom zdravie mozgu. Samozrejme, že mozog amortizuje počas celého života. Aj pokiaľ by ste žili striedmo, jednoducho vás to nepustí. Mozog musíte trénovať. Môj základný tréningový systém je postavený na tom, že každý deň sa chcem dozvedieť niečo nové, niečo zaujímavé a aplikovať to na svoj život alebo na produkty. Či už píšem články alebo sa rozprávam s pacientami a dávam im rozličné odporúčania. To je druhá záležitosť. A tým tretím faktorom by mala byť strava, ktorá nie je jednostranná. Nemusí byť presne rigorózne podľa tabuliek, ale musí byť pestrá. Hovoríme tomu dúhový tanier. Tanier nemá byť jednofarebný alebo dvojfarebný, ale má hrať viacerými farbami, čo v praxi znamená, že na ňom budete mať naozaj pestrú zmes. Samozrejme, nepreferujem mäso, ale ani nie som vegetarián. Skrátka, stravujem sa racionálne, snažím sa neprejedať a mať istý biorytmus v stravovaní. Naozaj najdôležitejšia je tá pravidelnosť. Nedá sa vždy dodržať, lebo niekedy cestujete a nemáte šancu jesť presne v ten istý čas, v tú istú hodinu, ale dá sa to urobiť aspoň približne. To sú, podľa mňa, také tri najdôležitejšie faktory.

Poďme si ich trošku rozmeniť na drobné. Napríklad ten šport – ktoré tri odvetvia dôchodcom vrelo odporúčate a ktoré rozhodne zakazujete?

Malo by to byť niečo, čomu hovoríme vytrvalostný šport. To znamená aktivita, ktorá je dlhšia ako 20 minút. Lepšie je, ak je dlhšia ako 40 minút. Bazálne tam určite musí byť chôdza. Podľa možnosti tá chôdza nemá byť pomalá šuchtavá, ale trošku sviežejšia rýchlejšia, pokiaľ nám to naše kĺbové spojenia dovolia. Je rozdiel či chodíme v lete alebo v zime. V zime máme vyššie riziká, pretože je klzko alebo nepriaznivé počasie. Vtedy sa seniorom odporúča tzv. hypermarketová turistika – teda, že sa odvezú autobusom alebo nejakým iným dopravným prostriedkom do supermarketu/hypermarketu s obmedzenou čiastkou peňazí vo vrecku a tam sa môžu prechádzať v  solídne klimatizovanom priestore. Vďaka tomu, že sú tam lavičky, pri únave si môžu sadnúť a ani nevedia ako a prejdú 5 či 7 kilometrov, niekedy i viac. Navyše, sa tam môžu aj najesť a zase sa vrátiť do svojich domovov. To znamená, že tá chôdza je stále primárna. Nikdy by ste nemali chodiť sami a nikdy by ste nemali chodiť bez telefónu. Ideálne je pohybovať sa vo dvojiciach a tak, aby aspoň jeden mal pri sebe telefón. Lebo nikdy nevieme, čo sa môže stať. Je jedno či sme vonku alebo vo vnútri. Ľudia sú síce príjemní, ale nie vždy sú ochotní vám pomôcť. Najlepšie teda urobíte, ak si pomôžete sami. Ako som spomínal, preferujem chôdzu v prírode, pretože tam je viacero možností zážitkov a takisto je to prostredie oveľa čistejšie. Tú ekológiu musíme zobrať do úvahy. Iné je, keď sa prechádzate popri atómovej elektrárni a iné je prechádzať sa v národnom parku. Pokiaľ je národný park skutočne národným parkom so všetkými kritériami.

Čo sa týka tých aktivít, behanie môže byť, ale musíte vedieť všetko o svojom fyzickom stave. Nemôžete vytiahnuť auto, ktoré stálo tri roky v garáži a myslieť si, že teraz prejdete 1500 km. Bez nehody možno áno, lebo sa nedostanete ďalej ako za mesto a auto odíde. Treba urobiť istú STK-čku nielen s autom, ale i s vlastným organizmom. Potom viete či vám vaše kĺbové spojenia dovolia behať a dovolia znášať otrasy. Taká prehliadka vám povie, aké topánky potrebujete na to behanie, aký terén a podobne. Čo sa týka ďalších športov – seniori môžu súťažiť, ale nie veľmi exponovane. Súťaženie je zdravá záležitosť, ale hrať nejaké futbalové zápasy do úplného sebazničenia, to je prvý krok k náhlej príhode. Je dokázané, že ľudia, ktorí dlhšie nešportovali, nehýbali sa alebo sa hýbali len sporadicky a z ničoho nič sa vrátia k športom svojej mladosti, si nesú až o 40% vyššie riziko mozgovej príhody alebo srdcového infarktu. Na to treba dávať pozor a ponáhľať sa pomaly.

Ale zároveň staroba nie je pre zbabelcov, to tiež treba zobrať do úvahy a nebáť sa nových výziev, ak tá výzva nie je napríklad paragliding, bungee jumping alebo rafting a podobné typy športovania. Sú rôzne názory na to či majú seniori chodiť do posilňovne alebo nie. Nemám, samozrejme, nič proti posilňovniam, ale tréning toho-ktorého seniora by mal byť  individualizovaný. Mal by sa vyhýbať napríklad cvičeniam s veľkými váhami. Napríklad obyčajný bench press – pri zadržiavaní dychu je vždy riziko, že ten brušný tlak spôsobí zvýšenie krvného tlaku a klient môže upadnúť do kolapsu, prípadne dôjde k nejakému inému nešťastiu. Ideálne pre každého seniora je, keď má svojho individuálneho trénera, ktorý sa venuje iba jemu. No vzhľadom na aktuálnu, minulú aj budúcu ekonomickú situáciu, si nemyslím, že si senior môže dovoliť svojho osobného trénera. Odporúčam teda všeobecné veci – cvičiť s vlastnou váhou, pohybovať sa čo najviac po vlastných a nerobiť nejaké prudké zmeny smeru. Senior môže hrať tenis, takým tým gentlemanským spôsobom, ale squash je už rizikovejší, pretože pri ňom sú  bežné prudké zmeny smeru. Takisto môže hrať basketbal, ale skôr z pozície takého pešieho basketbalistu, aby nešiel do súbojov ako pri volejbale či hádzanej. Tieto športy nie sú veľmi vhodné.

Diskutuje sa aj o tom či majú seniori jazdiť na kolieskových korčuliach alebo na bicykloch. Kolieskové korčule majú svoje limity aj u zdravých ľudí. Spájajú sa s problémami spodnej časti chrbta,  chodidiel, kolien či bedrových kĺbov. A to sú ťažkosti, ktoré sa týkajú aj zdravých ľudí. Seniori navyše môžu mať problém s rovnováhou. Cyklistika je fajn, ale bicyklovať treba v priestore, kde má senior istú voľnosť. Nemalo by to byť na mieste, kde je veľmi veľa ľudí. Zároveň tam, kde pozná terén, kde nesúťaží a pôjde  svojim tempom, svojou rýchlosťou. Keď si urobí prestávku, tak skutočne na občerstvenie a nie kvôli  ochutnávke určitých druhov alkoholických nápojov. Potom je ten návrat ťažký a skôr rizikový, nie zdravý. Nevyhýbame sa teda ani cyklistike, ale opäť prízvukujem, že treba ísť vo dvojici, pretože môže nastať problém. Stačí malá nerovnosť a vyletíte z dráhy. Pri bicyklovaní nie je vhodné sa veľmi rozprávať i keď sa hovorí, že tempo by ste mali mať také, aby ste pri ňom boli schopný konverzovať. Tak je to aj pri behu aj pri chôdzi. Keď už nie ste schopný konverzácie, ste zadýchaný a už idete do tej vyčerpávajúcej zóny, čerpáte zo svojho organizmu cukry a to môže viesť ku kolapsu. Človek ani nemusí byť chorý. Toto platí aj pre špičkových športovcov.

Poďme teraz trošku k tej mentálnej sviežosti, pretože mnohí seniori s tým môžu mať problém. Pamätám si, keď sa zo dňa na deň stal dôchodcom môj otec. Zrazu stratil sociálne kontakty, zistil, že už nemôže robiť niektoré športy a cítil sa tak trošku zbytočný. Tiež sa dostal do tejto prirodzenej fázy. Ako sa udržať v pozitívnej nálade?

Dôležité je, v akom prostredí sa pohybujete, resp. ste sa pohybovali, aké stretnutia ste preferovali. Faktom je, že stretávanie sa s rovesníkmi, príp. staršími ľuďmi je trošku degenerujúce. Je to fajn, keď ste mladší alebo ste v strednom veku. Od starších zoberiete skúsenosti, od mladších vitalitu. Ale, keď ste starší, mali by ste mať vo svojom najbližšom okolí aj ľudí, ktorí sú oveľa mladší. Nemusia to byť len rodinní príslušníci. Keď ste práve odišli zo zamestnania, môžete udržovať vzťahy aj s mladšou generáciou, pokiaľ o to má záujem. Aktivita však musí prísť od vás. Nevyhľadával by som teda len spoločnosť vekovo seberovných a starších ľudí.  Už preto, že je zákonité, že keď sa stretnú dôchodcovia, resp. seniori (najmä takí, ktorí nevyvíjajú nejakú aktívnu činnosť) tá konverzácia skĺzne do tradičných tém ako sú choroby a podobne. Na druhú stranu, keď sú to ľudia, ktorí majú isté záujmy a chuť žiť, ani nemusia byť o toľko mladší. Je teda ideálne stretávať sa so zvedavými ľuďmi, diskutovať na rôzne témy, neupadnúť do letargie a neskončiť len pri prepínaní televíznych kanálov. Keď s niekým telefonujete, snažte sa nevzdychať a nesťažovať sa. Vy musíte byť ten aktívny a vyhľadávať kontakty. Samozrejme, nie dotieravým spôsobom. Len byť v živote jednoducho aktívny. Ideálne je, ak máte nejaké koníčky, ktoré sa premietajú aj do ekonomickej sféry, teda vám umožnia si na seba zarobiť i po odchode do dôchodku. Jednoducho netreba poľaviť a povedať si, že teraz budete len odpočívať. Odpočinok môže byť síce rôzny, ale najdôležitejšie je zostať zdravý. Aj odpočinok by sme mali preferovať ten aktívny. Bez pohybu nie je život a to platí aj v seniorskom veku.

Už som to naznačil. Aké sú tie Vaše koníčky? Vždy, keď si voláme alebo píšeme, ste na futbale alebo na nejakom zaujímavom koncerte. Máte to nabité. Inšpirujte našich spoluobčanov.

Myslím si, že predovšetkým sa treba zaujímať. Teraz je ťažšia doba, nemáte také možnosti chodiť na koncerty, divadelné predstavenia alebo do kina. Program je redukovaný na minimum. I keď máme isté obavy z infekcie, noviny stále vychádzajú a internet funguje. Keď sa chcete niečo nové dozvedieť, stačí si to nahodiť do vyhľadávača. Napríklad vidíte preletieť straku. Doteraz ste o nej nič nevedeli, napríklad aké vydáva zvuky a prečo má takto zafarbené perie. Tak si to vyhľadáte a budete prekvapený koľko odkazov k tomu nájdete. Ak máte čas si to pozrieť.

Ja svoje mentálne zdravie sanujem aj inak. Mám veľmi veľa starých novín a časopisov, neustále v nich listujem a hľadám zaujímavé výstrižky. Teraz viac ako v minulosti. Robím si svoj archív, ktorý ma inšpiruje k novým témam, k novým článkom. Ak vo vás niečo vzbudí záujem, poslúžia vám printové médiá aj internet. Ale hlavne treba byť aj trošku sebecký a starať sa aj o seba. To znamená, že nie všetky prostriedky (nezáleží na tom akého druhu sú) musíte investovať iba do svojej rodiny. Myslite aj na seba a buďte sebecký. Senior musí byť trochu sebecký, lebo vie, že mu zostáva už len obmedzený čas. Celý život sa obetoval, niekedy možno aj priveľa a teraz prichádza čas, aby sa postaral o seba. To je tiež jedna z metód, ktoré môžu pomôcť. No najmä musíte byť čulý, musíte chcieť každý deň objaviť niečo nové, musíte chcieť vedieť. Nemalo by to vyzerať tak, že sa prebudíte a začnete premýšľať len o tom, čo je dnes v televízii a váš maximálny pohyb bude presunutie sa do vedľajšej izby. Alebo si telku zapnete priamo z postele a po hodine zaspíte znova. Nehovorím, že spánok nie je zdravý, ale nie pri takejto príležitosti.

Samotné starnutie so sebou prináša aj prirodzené deficity rôznych prvkov, mám na mysli minerály a vitamíny. Táto oblasť je Vám takisto veľmi blízka. Ako ich suplementovať? Bežnou stravou, ktorú by seniori mali vyhľadávať alebo sa spoľahnúť na široký segment výživových doplnkov? O ňom ale vieme, že môže byť i nebezpečný.

Osobne si myslím, že s tou bežnou stravou to nie je celkom pozitívne. Myslím si, že v bežnej strave nemáte dostatok minerálov, vitamínov ani stopových prvkov, proste ničoho, čo by v nej malo byť  dostupné. Senior sa, prirodzene, obzerá po tom, čo je lacnejšie. No, keď idete po cene, kvalita nie je vždy adekvátna. Tá, žiaľ, nemusí byť adekvátna ani pri drahších produktoch (často ani v tzv. zdravých obchodoch a BIO obchodoch). Našťastie, žijeme v 21. storočí a aj v otázke výživových procesov môžeme využívať moderné technológie. Keďže suplementácia je nevyhnutná, musíme užívať výživové doplnky. Záleží však na tom, čo si vyberieme. Keď poznám svoj zdravotný stav, napríklad viem, že moje kosti rednú. Čo je prirodzený vývoj. Kosti začínajú rednúť už po 40-tke a to nielen u žien, ale i u mužov. V tomto veku prichádza „tichý zlodej kostí“ – osteoporóza. Potrebujem však nielen vápnik, ale aj ďalšie minerály, ktoré mi spevnia kosti, zuby a všetky podobné štruktúry. Hľadáme preto prípravky obsahujúce vápnik. Musím pri tom, ale dávať pozor na to, aby sa mi vápnik, ktorý konzumujem aj dobre vstrebal. Na to potrebujem vitamín D3, ktorý sa momentálne prezentuje ako veľmi dôležitý – považuje sa i za antiinfekčný, resp. antivírový prostriedok. Primárna úloha D-vitamínov je, ale stále tá, že napomáha lepšiemu vstrebávaniu vápnika zo stravy. Zjednodušene, zabezpečuje, aby sa v tele dostal na tie miesta, kam patrí. Na tento proces zase potrebujete vitamín K2, ktorý funguje ako navádzač. Dokáže uchopiť vápnik a preniesť ho na miesto, kde chýba. Už teda pracujeme s vitamínom K2, vitamínom D3 a kalciom, ktoré tvoria základy stavby tela.

Zároveň by sme boli radi, keby naše svaly boli stále pružné. Musíme ich teda prekrviť. Avšak nielen prirodzeným pohybom. Niekedy aj pomocou vhodného výživového doplnku, lebo nie vždy ste schopný aktívneho pohybu. Optimálne je konzumovať výťažky z červenej repy, resp. cvikly. Keby ste chceli získať všetky potrebné živiny prirodzene, museli by ste denne zjesť 6 – 7 cvikiel, čo je nemožné. Preto existujú komprimáty, výživové doplnky z cvikly, ktoré zlepšujú prekrvenie, t. j. zabezpečujú lepší prísun kyslíka do všetkých druhov svalov. Nielen do tých, ktoré vidíme, ale aj do tých, ktoré sú vo vnútri, napríklad do srdcového svalu. So svalmi súvisí aj strata energie. Vtedy potrebujeme nabiť elektrárne našich buniek, na čo najlepšie slúži koenzým Q10, resp. ubichinón. Ten sa tiež prirodzene vyskytuje v strave. No nepredpokladám, že by ste boli schopný denne zjesť tri plechovky sardiniek a 2 kg brokolice. Takže opäť musíme siahnuť po kozmonautickej strave – po tabletke. Treba si, samozrejme, vyhľadať kvalitné výživové doplnky. Tie by nemali obsahovať umelé farbivá, sóju, laktózu ani glutén a nemali by byť produkované z geneticky modifikovaných potravín. Treba si vybrať to najlepšie, čo sa dá. Samozrejme, že musíte prihliadať na cenu. Poraďte sa s lekárnikom alebo priateľom lekárom. Odporučia vám konkrétne produkty, čím spravíte prvý krok k výhre – za menej peňazí si kúpite niečo kvalitnejšie. Platí, že nie vždy rozhoduje cena.

Samozrejme, musíte myslieť aj na svoj cholesterol. Vtedy treba užívať Omega 3 mastné kyseliny, najlepšie v kombinácii s lecitínom, ktorý je prirodzenou látkou. Zlepšuje pochody v mozgu, koncentráciu a zároveň pôsobí antiskleroticky. Takto by sme mohli pokračovať podľa toho, v akom stave daný organizmus je. Faktom zostáva, že správne zvolené výživové doplnky, nech si hovorí kto chce, čo chce, vás udržujú pri živote. Ale nielen pri tom pasívnom, ale i pri aktívnom. Osobne užívam výživové doplnky už tretie desaťročie a odporúčam ich každému, kto má o to záujem.

Ak ma pamäť neklame, tak máte skúsenosť aj s kolegami z Nemecka. Konkrétne v súvislosti s Q10-tkou. Pri tomto koenzýme nastal v priebehu posledných 20 – 30 rokov neuveriteľný vývoj.

Nastal. Prvýkrát som sa s týmto stretol v roku 1992, keď som bol na prvej návšteve v USA. Na univerzitnej klinike v San Diegu som zažil pacientov, ktorí čakali na transplantáciu srdca. Keď som sa kolegov pýtal, aké užívajú lieky, odpovedali, že žiadne farmaká, len výživový doplnok, ktorý sa volá Q10 [kjú ten]. Pri ich výslovnosti som si myslel, že ide o nejaký japonský produkt, ale potom som prišiel na to, že Q10 [kjú ten] je Q10 a veľmi ma to zaujalo. Zistil som, že v Bratislave žije jedna z najväčších expertiek, členka 10-členného svetového tímu na vývoj Q10, pani profesorka Gvozdjaková. Konzultácia s ňou mi tiež veľmi pomohla. Okrem toho, aj mnohé jazdy absolvované po Európe s futbalovými družstvami. Vtedy sme si ešte neboli istí, aké dávky dávať. Mali sme strach z toho, čo s organizmom urobí 30 mg alebo 60 mg. Potom som však zistil (asi pred 20 rokmi), že 180 mg vôbec nie je problém. Prezradil, resp. ukázal mi to „Mull“ Wohlfahrt z Bayernu Mníchov (pozn. Hans-Wilhelm Müller-Wohlfahrt – špičkový ortopéd, okrem iného známy ako športový lekár nemeckého futbalového klubu). Dnes sa pohybujeme okolo 300 mg v jednej dávke. Iste, keď sa bavíme o senioroch vo vyššom veku, je nutné  poznať aktuálny stav ich srdiečka. Q10 som dával aj svojej mame, v dávkach 30 – 60 mg, a výsledkom bolo, že musela znížiť dávky kardiotoník, ktoré užívala. To srdiečko sa totiž akoby reštaurovalo. Toto jej  vydržalo veľmi dlho. O desať rokov prežila všetkých rodinných príslušníkov svojej generácie.

Naši poslucháči na Generali Balans patria skôr k mladšej generácii. Sú to synovia, dcéry, vnuci, ktorí si možno so svojimi rodičmi, starými rodičmi v niektorých prípadoch nevedia rady. Čo by ste odporúčali v rámci komunikácie? Čo by možno mali zadovážiť svojim rodičom? Ako sa k nim správať, ako ich naviesť na tú správnu cestu?

Prvá vec, ktorú by si mali uvedomiť je, že ak sa blížia nejaké sviatky – meniny, narodeniny, Vianoce –obľúbené darčeky v podobe bonboniér a kytíc sú síce fajn, ale skutočný darček pre toho seniora je výživový doplnok. Videl som to aj u svojej mamy a jej priateliek. Niektoré boli oveľa mladšie. Keď som priniesol výživové doplnky, bolo to oveľa lepšie ako najlepšia bonboniéra na svete. Pretože kým bonboniéra je o cukre a priberá sa z nej na hmotnosti, výživový doplnok naopak osvieži. Myslím si, že takto by mali rozmýšľať vnuci, synovia a dcéry. Namiesto bonboniér svojim rodičom zadovážiť výživový doplnok podľa potreby a kytice nahradiť radšej niečím z liečivých bylín. Napríklad čaje, limonády z liečivých extraktov alebo podobné produkty, ktoré tomu seniorovi pomôžu lepšie myslieť, lepšie sa pohybovať,  spať aj komunikovať. Isteže, všetko vyžaduje konzultáciu s lekárom.

Geriatria, ktorá sa zaoberá životom seniorov je dosť komplikovaná záležitosť, ale myslím si, že pri správnom pohľade a individuálnom prístupe, viete seniorom veľmi pomôcť. My sme teraz dokončili knižku Geriatria, ktorá má takmer 1000 strán. Vyjde, myslím, o 2 – 3 mesiace na Vianoce. Zaoberáme sa v nej seniormi zo všetkých možných uhlov pohľadu. Ja som mal na starosti pohybovú stránku veci, no je tam spomenutých veľa ďalších aspektov. Ak aj máte nejaké klinické diagnózy, neznamená to, že nevyhnutne musíte sponzorovať farmaceutický priemysel a neustále kupovať veľké množstvá liekov. Skúsme sa na to pozrieť z druhej strany a radšej kupujme výživové doplnky. Kombinujme alternatívu s klasickou medicínou a prihoďme k tomu vedomosti týkajúce sa pohybových aktivít. Samozrejme, treba brať ohľad na to, že tie sú v tomto veku už limitované, keďže senior môže byť aj na vozíku, príp. sčasti alebo úplne ležiaci. Na všetko existujú prostriedky, ktoré sú oveľa výhodnejšie ako bonboniéra alebo kytica.

Dali sme množstvo zaujímavých tipov. Priemerná dĺžka života ženy je na Slovensku podľa štatistík okolo 80 rokov, muža 74 rokov. Vo Vašej knižke ma zaujal jeden odsek. Keď som si ho prečítal, najprv ma rozosmial, no potom som zvážnel. Prognostici v Nemecku a ich kolegovia v Japonsku vypočítali, že okolo roku 2030 významnejšie vzrastie kriminalita seniorov.

Áno. Kriminalita seniorov súvisí nielen s ekonomickou situáciou, ale aj s takým tým chuligánstvom a túžbou trošku sa zabaviť. Je na tom postavených aj veľa filmov o lupičoch s veľkými hviezdami. Dokonca si myslím, že v Japonsku je táto seniorská kriminalita pomerne vysoká. Súvisí to aj s vekovým priemerom, ktorý je v Japonsku pomerne vysoký. Znamená to, že ste mentálne natoľko svieži, že dokážete vymyslieť lúpež. Samozrejme, keď k tomu pristúpime z pohľadu justície je to hrozné, kriminálny čin atď. Ale na druhú stranu musíte aj trošku obdivovať, že sa niekto vo vysokom veku odváži urobiť taký riskantný krok, napríklad vykradnúť banku. Tým, samozrejme, nenabádame na nejaké lúpeže alebo kradnutie peňaženiek na ulici či v obchodných centrách. Aspoň však viete, že si musíte dať väčší pozor na svoje veci s čím súvisí aj akýsi ochranný efekt – že dokážete klepnúť po prstoch tomu mladému zlodejovi, ktorý sa vás pokúša okradnúť. Pri oboch situáciách musíte použiť mozog. Je dobré mať v sebe aj kúsok toho chuligána. Zároveň odporúčam kráčať s tými nordic-walkingovými paličkami. Aj v obchodnom centre, lebo občas môžu poslúžiť ako zbraň.

(smiech) Som rád, že to držíme v pozitívnom duchu, ale musíme pridať aj pár výstrah a rizík, ktoré hrozia aj v tomto veku a rady, ako sa tomu vystríhať. Najčastejšou príčinou úrazov vo vyššom veku sú „obyčajné pády“ a zvlášť v domácnosti. Vo veku 65 – 74 rokov až takmer 30% úrazov v dôsledku pádov končí v nemocnici. Vo vyššom veku je to až 40%. To sú asi obrovské výstrahy, na ktoré treba myslieť. Predpokladám teda, že zostať sedieť v kresle a len štrikovať nie je úplne najlepšia cesta.

Áno. Senior rád sedí a častokrát už kvôli tomu, že sa mu nechce hýbať. Stáva sa aj, že vysadí lieky, lebo má pocit, že mu ich netreba. Zvyčajne ide o vysoký tlak a lieky, ktoré odvodňujú organizmus, príp. máme kardiakov s nejakými srdcovými problémami. Senior radšej vysadí lieky, ako by mal chodiť častejšie na WC. Argumentuje aj tým, že vstávať je pre neho rizikové, lebo, keď sa postaví, môže spadnúť. Ale častejšie chodia na WC aj mladší ľudia, napríklad, keď pijú viac kávy. Seniorom toto spôsobujú diuretiká. Ja by som sa pohybu nevyhýbal. Trval som na tom aj u svojich rodičov, lebo aspoň museli vstať a urobiť zopár krokov. Samozrejme, ideálne je, mať to v domácnosti upravené tak, aby ste sa mali čoho pridržať. Tak ako horolezec potrebuje tri pevné body, aby sa dostal vyššie, aj senior potrebuje nejakú oporu. Senior nerád používa palicu, lebo má pocit, že ho to degraduje. Je to pre neho ponižujúce napriek tomu, že potrebuje istý druh barle alebo paličky. Aj keď musíme povedať, že dnes sú paličky v móde a nosia ich aj šviháci v mladšom veku. Treba konzultovať so svojimi deťmi alebo príbuznými, že v určitom veku v byte už potrebujeme úchytky. To platí najmä o kúpeľni a kuchyni, ale nejaký spôsob uchytávania sa často zíde aj pri posteli či pri kresle. Pomôže vám to, aby ste sa vzpriamili či už po ceste k oknu alebo pri nejakej inej bežnej činnosti. Zrazu sa máte o čo oprieť a čoho sa chytiť.

Pád je najhoršia vec. Keď raz spadnete je z toho zlomenina alebo úraz, ktorý vám môže spôsobiť otras mozgu alebo iné vážne zranenie. Senior častokrát nie je schopný vrátiť sa do pôvodnej kondície a byť rovnako pohyblivý ako predtým. Stáva sa to aj vtedy, keď máte psíka alebo iné domáce zviera a snažíte sa k nemu rýchlo skloniť. Alebo ste vonku, máte ho na vôdzke a psík si robí, čo chce. Preto, keď chodím venčiť svoje zvieratko, mal by som poznať jeho vlastnosti a vedieť, kedy ho radšej pustiť skôr ako ma strhne na zem. Niekedy je problémom aj predklon. Napríklad, keď seniori na balkóne ošetrujú muškáty, ktoré sú položené na zemi v črepníku. Vtedy sú dlhší čas predklonení a môže dôjsť ku kolapsovému stavu, závratu alebo pádu. Tiež je to problém. Senior by nemal byť dlho predklonený. Preto nie je hanba  obúvať si topánky po sediačky, namiesto v predklone. Toto je niekoľko jednoduchých rád, ktoré platia  i pri iných aktivitách. Jednoducho, ak ide o osamelého človeka, ktorému nemá kto pomôcť, musí použiť všetky prostriedky na to, aby udržal rovnováhu a neustále mal nejakú oporu. A vždy musí mať pri sebe telefón. Ideálne taký, kde je predvolená nejaká príbuzná osoba, záchranná služba alebo ktokoľvek, kto je ochotný prísť za ním a pomôcť. No prioritou stále je, že nesmiete padnúť.

Na záver si preberme ešte jednu oblasť. Každá technológia má aj svoju odvrátenú stránku. Zamerajme sa konkrétne na internet. Seniori ho takisto objavili, v posledných rokoch aj sociálne siete. Čítajú mnohé články, ktoré sa nezakladajú na pravde. V tejto súvislosti by som premostil na iné špecifikum. Čo hovoríte na novodobé vychytávky, ktoré sú ponúkané nielen dôchodcom – homeopatia, otužovanie, akupunktúra.

Ku všetkému treba pristupovať s istou opatrnosťou. Napríklad homeopatia je zaznávaná, nie je Svetovou zdravotníckou organizáciou uznaná ako liečebná metóda. No, aj na týchto veciach treba hľadať dobré stránky. Nie som priaznivec homeopatie, ale sú preparáty, ktoré môžu významným spôsobom pomôcť normálnej terapii a to nielen pri samotnej liečbe, ale aj k podpore životaschopnosti organizmu. Ale, akýkoľvek takýto prostriedok z prostredia alternatívnej medicíny treba zobrať do úvahy až po preverení. Dnes existuje množstvo inzerátov, či už v printe alebo na internete, ktoré vám sľubujú vyliečenie za 10 dní, návrat zraku, sluchu, pohyblivosti atď. Samozrejme, senior túži vrátiť sa do zdravotného stavu, v akom bol pred 20 rokmi, 10 rokmi alebo len pred 5 rokmi a ľahšie uverí tzv. novinkám. K tomu by som poradil porozprávať sa o tom s dvomi – tromi ďalšími ľuďmi, najlepšie mladšími, ktorí k tomu majú triezvejší prístup. Čo sa týka ďalších metód – akupunktúra, akupresúra a digitopresia sú všetko vhodné metódy, ale musí ich indikovať lekár. Nemôžete sa len tak rozhodnúť a ísť si dať urobiť akupunktúru. Akupunkturista vám ju rád urobí, pretože to robí za odmenu, spravidla na priamu platbu, keďže poisťovňa ju nehradí. Samozrejme, niekedy sa k tomu treba uchýliť, pretože keď niet pomoci, vyskúšame všetko. Ale všetko má byť v rámci istej normy. Čo sa týka fyzioterapie, kúpeľnej liečby alebo vodných procedúr, ideálne je nechodiť sa kúpať, ale plávať. Plávanie je druh pohybu, ktorý je naozaj osviežujúci. Jednak je tam ten prirodzený odpor vody a na druhú stranu je to pre človeka prirodzené prostredie. Narážam na pobyt v matkinom lone, resp. v brušku, kde plávame v plodovej vode. Navyše, vo vode necítite problém so svojou váhou, so svojou hmotnosťou. Chôdza vo vode je svojim spôsobom prirodzenejšia a namáhavejšia ako klasická chôdza. Samozrejme, musíte poznať povrch, po ktorom chodíte. Isté je, že cvičenia v bazénoch sú pre seniorov oveľa efektívnejšie ako cvičenia na suchu. Voda zároveň odbúrava element prípadnej nadváhy i riziko nárazu. Vo vode sa všetko tlmí, čo z nej robí vhodný prostriedok. A čo sa týka samotných kúpeľov – aj tie by mali byť konzultované s lekárom, ktorý sa v tom trošku vyzná. S praktickým lekárom, ktorý vám, ich odporučí, ale aj so špecialistom. Bez toho by som do kúpeľov nešiel. Hoci mám sám ešte celkom svieži mozog,  dal by som si poradiť. Mám k tomu taký ostýchavý prístup. Kým môžem, radšej všetko zvládnem sám.

Pri svojej práci antidopingového komisára sa stretávate s tými najslávnejšími futbalistami sveta vrátane Ronalda, Messiho, Lewandowského a ďalšími. Možno takisto evidujete ten úžasný vplyv sociálnych sietí. Už sme ich avizovali. Sám ste na Facebooku, na Instagrame?

Nie.

Čo hovoríte na tento fenomén? S tým presahom práve na seniorov.

Viete, my sme zažili štát, kde sme neboli radi odpočúvaní a neradi sme o sebe poskytovali intímne informácie. Považovali sme to za narušenie súkromia. Teraz to ľudia robia dobrovoľne. Teraz vláda nemusí mať službu, ktorá by vás vypočúvala, odpočúvala a robila na vás rôzne nátlaky. Dobrovoľne poskytujete zásadné informácie zo svojho osobného života a všetko, čo s tým súvisí. Nie som fanúšik tohto fenoménu. Nevidím zmysel v tom, byť neustále na nejakej sociálnej sieti a informovať o sebe. Keď chcem, tak informujem tých ľudí, ktorí si to zaslúžia a nie celú škálu, napríklad, milión ľudí. Tým nechcem povedať, že by som mal takú sledovanosť. Instagram je fajn, možno by som ho niekedy informačne použil, ale nie som jeho fanúšik. Stačí mi internet, aj to je niekedy veľa. Občas zabrúsim do niektorých sfér, ktoré ma zaujímajú, no stane sa, že potom zostávam trošku závislý od informácií. Keď chcete každý deň vedieť niečo nové a strácate pri tom veľa času, je to totiž tiež druh závislosti. Hlavne, by to nemal byť jediný druh komunikácie so svetom. Môže to byť časť vašej komunikácie. Dával by som tomu maximálne dve hodiny denne, nie viac. A čo sa týka Facebooku – mám zverejňovať, že som bol nakupovať, že som sa šmykol vo vani alebo že práve vyšlo slnko a vyfotiť sa pri tom? Nie, prečo by som to mal robiť? Nechce sa mi. Keď chcem o sebe niekomu niečo povedať, nech sa ma pýta a ja mu odpoviem na čo ja chcem. Ale nie, aby som dobrovoľne referoval o všetkom možnom.

Pán doktor, ďakujem Vám za všetky cenné informácie a želám Vám veľa sviežich zážitkov, hlavne v tom reálnom živote. Nech sa Vám darí.

Budem sa snažiť. Rado sa stalo.

(smiech) Ďakujeme.

Všetkým poslucháčom a čitateľom nielen v seniorskom veku želáme – majte sa krásne, buďte zdraví, aktívni  a hlavne, kráčajte s úsmevom. 😊