Pretekár Richard Gonda radí, ako jazdiť bezpečne v konkrétnych situáciách na ceste
Pretekársky volant drží v rukách už od svojich šiestich rokov a na tachometri mal aj 330 km/h – samozrejme na pretekárskom okruhu. Hoci ročne najazdí tisícky kilometrov, v bežnej premávke si radšej užije pohodlnú pokojnú jazdu. Okrem seriózneho pretekania sa venuje aj koučovaniu. Ako profesionálny jazdec vie zvládať vyhrotené situácie vo vysokých rýchlostiach a auto ovláda dokonale. Preto sme v našom rozhovore okrem jeho zážitkov a skúseností zisťovali aj tipy, ako sa správať za volantom, aby sme vždy bezpečne prišli do cieľa.
Richard, si známy nielen ako šampión európskej formulovej série F3 Open, ale aj ako komentátor F1, pretekársky kouč a najmä skúsený
šofér v bežnej premávke. Akou najväčšou rýchlosťou si išiel a aký to bol pocit?
Tesne pod 330 km/h. Na okruhu Yas Marina v Abu Dhabí s Formulou 2. Je tam celkom dlhá rovinka 😊. Pocit je to príjemný, lebo si konečne na chvíľku oddýchnete a uvoľníte trochu ruky, kým nepríde ďalšia sekcia zákrut. Inak sú rovinky tá najnudnejšia časť okruhov.
Koľko máš asi najazdených kilometrov?
Keď zrátam len všetky cesty na preteky a testovania, okrem denného jazdenia je toho dosť a kilometrov veľa. Odhadujem zhruba 55 000 km ročne.
Koľko rôznych automobilov ti už prešlo rukami?
Sériové a športové autá by som radšej preskočil. To by už boli asi stovky. Niekedy mávam aj obdobia, keď sedím takmer každý druhý deň v inom aute. Samozrejme, nie vo vlastnom.
Z moderných pretekárskych strojov to väčšinou boli formulové monoposty, ktoré sú otvorené. So strechou nad hlavou na najvyššie priečky radím práve aktuálnu kategóriu GT3, čo sú najsilnejšie GT-čká. Z nich konkrétne BMW M6 GT3, s ktorým pretekáme v tíme Šenkýř Motorsport. Ďalej môžem spomenúť prototyp World Series R.S.01, ktorý bol pekelne rýchly a podarilo sa mi s ním povyhrávať veľa pretekov, tiež BMW Z4 GT3, Porsche Carrera Cup, M4 GT4 a zopár nie továrenských áut. Za všetky možnosti som veľmi vďačný.
Pomáhajú ti skúsenosti z pretekov, kde jazdíš vo vysokých rýchlostiach, aj v bežnej premávke?
Určite. Za pretekársky volant sadám od šiestich rokov, takže som mal možnosť zažiť rôzne situácie. Preto sa snažím jazdiť v bežnej premávke veľmi bezpečne, myslieť aj za ostatných a predvídať, keďže to v pretekoch trénujete. Viem, ako to môže skončiť na trati a preto by som to na ceste nechcel zažiť.
Ako sú poistení profesionálni pretekári? Kam sa môžu vyšplhať náklady za rozbité auto pri pretekoch?
Ja mám počas pretekov športové poistenie v rizikovej skupine. Za tie roky som ho, našťastie, využil iba párkrát, pri menších zraneniach. Autá sú však iná pesnička, keďže sú veľmi drahé (vrcholové aj niekoľko stoviek tisíc eur). Kontaktov je na trati množstvo, aj keď ich v televízii vždy nevidno. Je to drahé poistenie s plnením často až od 20 000 €. Preto sa snažím a aj musím jazdiť čisto 😊. Niektorým konkurentom je to však jedno.
Bol si niekedy na pretekárskej trati alebo na bežnej ceste v nebezpečnej situácii, v ktorej si využil svoje pretekárske reflexy?
Na pretekárskej trati je takých situácii veľa. Najmä v kvalifikácii, kedy ženiete auto alebo monopost na absolútny limit. Na pretekoch je to hlavne v súbojoch. Na bežnej ceste sa snažím jazdiť tak, aby som sa do nebezpečnej situácii vôbec nedostal. Najzákernejšia vie byť zver pri ceste, ale vtedy je to viac o šťastí/smole, ako o zručnostiach.
Čo sú také tvoje elementárne zásady, ktoré sa snažíš dodržiavať, keď sadneš za volant?
Neponáhľať sa. Správne sedieť. Pri dlhšej ceste dodržiavať pitný režim. Nerozptyľovať sa a, samozrejme, žiaden alkohol.
Ktoré vychytávky v tvojom aute nikdy nesmú chýbať?
Som závislý na hudbe, stále mám pripojený Spotify. Inak mám rád v aute prázdno a čisto. Takže ešte zopár handričiek 😊. Neviem prečo mám vždy v kufri nejaké rezervné náradie, keď mi nikdy nenapadne ho použiť. Keď ho potrebujem, zháňam inde 😊. A dnes, samozrejme, aj dezinfekcia a rúška.
Väčšina ľudí asi od profesionálneho pretekára očakáva, že rovnako divoko jazdí aj po bežných cestách…
Viem, že očakáva a každého to vždy zaujíma. No jazdím pokojne a preferujem pohodlnú jazdu. Vďaka pretekom a ich profesionálnemu prostrediu nemám potrebu jazdiť rýchlo. Bežné autá ponúkajú možno 5% toho, čo pretekárske. Ani by ma nebavilo sa s nimi naháňať.
Vďaka pretekom a ich profesionálnemu prostrediu nemám potrebu jazdiť rýchlo. Bežné autá ponúkajú možno 5% toho, čo pretekárske.
Na väčšinu pretekov v Európe jazdíš sám. Asi máš teda slušný prehľad o anomáliách v jednotlivých krajinách. Prezraď, kde sa ako jazdí a kde si stretol najviac cestných pirátov?
Poľsko je poriadna divočina. Nejazdím tam často, ale vždy dávam 5x väčší pozor. Dosť arogantných šoférov som stretol aj v Česku, ale mám pocit že sa to už zlepšilo. Nemecké diaľnice zase pre svoje preplnenie vyžadujú veľké sústredenie. Na druhej strane, veľmi disciplinovaní sú podľa mňa Rakúšania.
Ako vnímaš slovenských šoférov a ich zručnosti? Odporučil by si niečo pre ich zlepšenie?
Vo všeobecnosti to vnímam tak, bez ohľadu na to či ide o skúsenejších alebo o čerstvých vodičov, že často dôverujú svojím autám až príliš alebo, naopak, vôbec nevedia, čo od auta očakávať. Asistenčné systémy, aktívna a pasívna bezpečnosť sú dnes na úplne inej úrovni ako pred 15 – 20 rokmi. No stále sme to my, kto auto ovláda. Dnes nám len viac pomáha. Každému úprimne odporúčam prísť raz za čas na školu šmyku a pochopiť svoje auto v rôznych situáciách.
Skúsení, ale i čerství vodiči často dôverujú svojím autám až príliš alebo, naopak, vôbec nevedia, čo od auta očakávať.
Čo prvé si všimneš ako spolujazdec? Možno zlozvyky, zlé šoférovanie, zle nastavené sedadlo/volant/pás? Upozorňuješ na to?
Ako spolujazdec sa málokedy cítim uvoľnene. Posed a držanie volantu je prvá vec, ktorá udrie do očí a napovie o šoférovi a nasledujúcej jazde veľa. Keď je niečo pri jazde veľmi zle, tak zasahujem. Nedá mi to 😊
Dajú sa lepšie reflexy za volantom vypestovať, naučiť? Čo by si odporúčal? (Škola šmyku, zvládanie krízových situácií, rôznych terénov)
Dajú sa vylepšiť a netreba to podceňovať. Bol by som rád, keby bola spomínaná škola šmyku na Slovensku povinná, minimálne ako súčasť každého kurzu autoškoly. Trénovaniu a „cibreniu“ šoférov na rýchle, športové jazdenie na okruhu, sa posledné dva roky venujem dosť intenzívne. Je to však povedzme 2. úroveň – pre tých, ktorí už šoférujú, ovládajú svoje auto veľmi dobre a chcú ísť do úplných detailov.
Bol by som rád, keby bola škola šmyku na Slovensku povinná, minimálne ako súčasť každého kurzu autoškoly.
Poďme na niektoré bežné situácie v každodennej premávke. Zaujímajú nás tvoje tipy a odporúčania, ako sa v daných chvíľach zachovať – kedy brzdiť, nebrzdiť, točiť volantom, držať pevne volant:
• Na jeseň a v zime býva často šero, zlé svetelné podmienky.
V takýchto podmienkach je samozrejmosť myslieť na zapnuté, čisté svetlá a umyté čelné okno z oboch strán. Únava v tomto období spojená so zlou viditeľnosťou je veľmi zlá kombinácia. Najmä pri dlhých cestách treba dbať na krátke pauzy a pitný režim.
• Podvečerné slnko mi počas celej cesty svieti rovno do tváre.
Niekedy stačí trochu upraviť posed. Mať v aute slnečné okuliare vie byť pri východe a západe slnka veľmi vďačné. A opäť, čisté okno!
• Predbieham po diaľnici rýchlosťou 130 km/h a nalepí sa na mňa rozbehnutý pirát.
Vždy, keď sa vyraďujeme z pruhu, je potrebné skontrolovať aj situáciu pár stoviek metrov za sebou. Tak sa nemôže stať, že sa mi na nárazníku v sekunde objaví rýchle auto. Nebezpečný je práve rozdiel v rýchlosti. Pokiaľ to pomôže bezpečnosti a plynulosti, je dobré na krátko máličko zrýchliť a skrátiť čas predbiehania. To najhoršie a najnebezpečnejšie riešenie je zabrzdiť. Či už naschvál alebo zo zľaknutia. Poznám to z pretekov a vážne nechcite dostať ranu na zadný nárazník. Môže to mať fatálne následky pre oboch.
• Prudké brzdenie auta predo mnou – ako správne brzdiť?
Čím skôr a čo najsilnejšie. V takom momente nie je dobré zamrznúť. Práve naopak, treba ihneď brzdiť a skontrolovať si aj spätné zrkadlo, či niekto za nami stihne zareagovať. V hraničnej situácii, keď nás od nárazu delí iba povedzme pol metra – meter, je vhodné hľadať miesto na mierne vybočenie vedľa prekážky.
• Ako na aquaplaning?
Držať pevne volant. Keď už auto prechádza do bočného šmyku, s nohami nerobíme nič prudko. Vytlačíme spojku, zvoľníme plyn, môžeme máličko pribrzdiť.
• Oslepenie oprotiidúcim autom?
Nepozerať sa do svetiel. Keď idú oproti silné svetlá, o to viac sa musím sústrediť a zamerať na svoj pruh.
• Pes, deti, telefón, hlasné rádio v aute – čo s tým?
Koncentrácia je asi to najdôležitejšie. Snažte sa čo najviac obmedziť faktory, ktoré rozptyľujú. Napríklad, narábať s telefónom v meste znamená, že nevnímame množstvo okolností a potenciálne ohrozujeme seba aj ostatných. Počas celej doby šoférovania treba mať 360 stupňový prehľad o tom, čo sa deje a bude sa diať okolo auta.
• Aké sú príčiny vzniku pretáčavého šmyku a čo v jeho prípade robiť?
Vzniká väčšinou už v zákrute alebo na jej výjazde. Môže za to neprimerané, prudké zatočenie volantu, prudko pridaný plyn najmä pri zadnom pohone, nerovnosti na ceste či náhle znížená priľnavosť vozovky. Často ide o kombináciu viacerých faktorov. Je potrebná plynulá reakcia nôh, nič prudké. Zvoľnenie plynu a „kontra“ na volante, t. j. vykonanie protipohybu, ktorým vyrovnáme šmyk. Pokiaľ je pri zadnom pohone šmyk krízový, je vhodné vytlačiť spojku. Očami sa pozeráme tam, kam sa chceme dostať.
• Aké sú príčiny vzniku nedotáčavého šmyku a čo v jeho prípade robiť?
Väčšinou vojdeme do zákruty príliš rýchlo a auto nezatáča tam, kam by sme chceli. Je potrebné zľahka pribrzdiť a trochu narovnať volant. Dôležité je nezľaknúť sa a pozerať sa očami tam, kam sa chceme dostať. Nie tam, kam sa chystá auto nabúrať.
Ďakujeme za rozhovor a cenné rady. Prajeme veľa šťastných kilometrov 😊
O Richardovi sa dozviete viac aj na webe Sophidea.
