Čo nás môže história očkovania naučiť?
Žiadna medicínska metóda nezachránila toľko ľudských životov na celom svete ako očkovanie. Jeho história siaha až ku koncu 18. storočia, no vakcinácia dosiahla veľký rozmach až v minulom storočí.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme téme očkovania a vírusov. Na Slovensku práve prebieha očkovanie proti ochoreniu COVID-19, preto vám spolu s odborníkmi tento mesiac prinášame overené informácie a odpovede na dôležité otázky ohľadom vírusov a vakcín. Viac informácií nájdete aj na platformách Zaočkujem sa a Veda pomáha.
Vedeli ste, že vďaka očkovaniu v Československu sme sa ako prvá krajina na svete zbavili detskej obrny? Viete kedy, kde a ako očkovanie vzniklo a aké choroby sú vďaka nemu už minulosťou? Spolu s virologičkou doc. RNDr. Tatianou Betákovou, DrSc., vám prinášame pohľad do histórie očkovania u nás aj vo svete.
Kedy a ako vzniklo očkovanie a prečo je dôležité
Kým začiatkom 19. storočia bol priemerný vek dožitia v Európe 30 – 40 rokov, dnes je vo väčšine európskych krajín viac ako dvojnásobný. Prispel k tomu aj výrazne nižší počet vojnových konfliktov, no najmä pokrok v medicíne. Azda najväčšiu zásluhu na tom však má očkovanie, ktoré ľudstvu pomohlo eliminovať množstvo smrteľných chorôb, ktoré pravidelne sužovali celý svet.
Počiatky vakcinácie sú späté s britským lekárom Edwardom Jennerom. Ten zistil, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili tzv. kravskými kiahňami, získali imunitu voči pravým kiahňam. Prvým zaočkovaným sa tak stal 13-ročný chlapec už v roku 1796.
Základy modernej vakcinácie boli položené na konci 19. storočia
Podstatu toho, ako očkovanie funguje, sa však podarilo objasniť až takmer o sto rokov neskôr Louisovi Pasteurovi. V roku 1885 použil oslabený vírus besnoty ako očkovaciu látku a u zaočkovaných ľudí preukázal imunitu proti infekcii.
Najväčšieho rozmachu sa očkovanie dočkalo až v polovici 20. storočia, keď technologický pokrok umožnil pokročilejšie metódy skúmania vírusov v laboratóriách. Svetová zdravotnícka organizácia udáva, že vďaka vakcínam sme schopní každoročne zabrániť 2 – 3 miliónom úmrtí na celom svete, čo predstavuje približne polovicu celej populácie Slovenska.
Bez očkovania prežili len tí najsilnejší
„Dôvodov, prečo vírusy zabíjajú tak veľa ľudí, je niekoľko. Vírus infikuje bunky v našom tele a poškodzuje naše orgány. Proti vírusom neexistovali lieky, iba tie na zmierňovanie symptómov. Navyše vírusy boli objavené až v 50. rokoch,“ vysvetľuje virologička doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. Ľudia tak pred modernou érou nevedeli, čo ochorenie spôsobuje, ako sa chrániť ani ako spomaliť šírenie ochorenia. Pri preniknutí vírusu do populácie ľudia nemali imunitu a vírus sa tak mohol rýchlo a bez prekážok šíriť. „Treba brať do úvahy aj životné podmienky, podvýživu, chýbajúcu hygienu, ťažkú prácu, veľa ľudí žijúcich na jednom mieste či spoločný životný priestor so zvieratami. Dnes vieme, že v prekonávaní infekčných ochorení zohrávajú dôležitú úlohu aj gény. Takže keď vírus prenikol do populácie, prežili iba tí najodolnejší, najsilnejší,“ dopĺňa doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc.
Na Slovensku sa začalo očkovať ešte za Rakúsko-Uhorska
Na našom území sa začalo očkovať ešte za Rakúsko-Uhorska. Michal Schönbauer, rodinný lekár grófa Balassu, zaočkoval v roku 1801 v dnešnom Malinove proti pravým kiahňam šesť detí. Prvé hromadné a verejné očkovanie vykonal bratislavský lekár Teofil Zachariáš Huszty, ktorý v priebehu troch týždňov toho istého roka vakcinoval proti kiahňam 63 detí. Prvý zákon o povinnom očkovaní na území Slovenska bol prijatý v roku 1837.
Ako sme očkovali v Československu
1919: pravé kiahne
V Československej republike bol zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam zavedený v roku 1919 a posledný prípad ochorenia bol evidovaný v roku 1924. Naproti tomu boli vo svete pravé kiahne vyhubené až v roku 1980.
1936: chrípka
Od roku 1936 sa na Slovensku očkovalo proti chrípke. Vakcína obsahovala neživý vírus a dlhé roky sa na Slovensku vyrábala.
1953: tuberkulóza
1957: detská obrna
Československo bola prvá krajina, ktorá sa vďaka očkovaniu zbavila detskej obrny.
1959: čierny kašeľ
1969: osýpky
1982: rubeola
1987: osýpky, mumps (kombinovaná vakcína)
1986: hepatitída B
Aké epidémie sú už na Slovensku vďaka očkovaniu minulosťou?
Detská obrna
Detská obrna napádala najčastejšie deti od troch do ôsmich rokov. Zasahuje predné rohy miechy kontrolujúce pohyby svalov. Pred zavedením očkovania sa smrtnosť ochorenia pohybovala od 5 do 14 % chorých a rovnako toľko chorých malo trvalé následky po prekonaní v podobe ochrnutia končatín. Kým ešte v 90. rokoch detská obrna postihovala viac ako 450 000 ľudí ročne, v roku 2016 sa vo svete objavilo iba 46 nových prípadov.
Tuberkulóza
Závažným ochorením je aj tuberkulóza, ktorá postihuje pľúca, lymfatické uzliny, kosti, kĺby, črevný trakt, mozgové blany, obličky, pohlavné orgány, kožu i oči. Hoci vo svete ešte stále existuje, jej výskyt vo vyspelých krajinách je dnes minimálny. A kým na sklonku 19. storočia ročne postihla odhadom 50 miliónov ľudí, z ktorých 7 miliónov zomrelo, dnes je ročne zodpovedná za približne 1 milión úmrtí.
Záškrt
Ešte v polovici 20. storočia bol záškrt jedným z najobávanejších infekčných ochorení, ktoré ľudia poznali. Každoročne sa ním nakazili desiatky tisíc detí, pričom až 40 % nakazených chorobe obvykle podľahlo. Posledný prípad ochorenia bol na Slovensku zaznamenaný v roku 1980.
Tetanus
Tetanus sa prejavuje kŕčmi a stratou koordinácie svalových pohybov. Bez lekárskej pomoci sa končí spravidla smrťou. Vďaka zavedenému pravidelnému očkovaniu proti tetanu výskyt ochorení významne poklesol. Kým v roku 1990 si tetanus na celom svete vyžiadal viac ako 330 000 obetí, o 15 rokov neskôr to bola už iba približne desatina.
Žltačka typu B
Vakcína proti žltačke typu B bola vynájdená v roku 1965. Ročne na Slovensku zaznamenávame stále menej prípadov ochorení, ktorých počet však prekračuje číslo 100. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v rokoch 1990 – 2014 táto vakcína zachránila len v oblasti západného Pacifiku 7 miliónov životov.
Osýpky
Osýpky spôsobili medzi rokmi 1855 až 2005 200 miliónov úmrtí na celom svete. Do zavedenia plošného očkovania sa ochorenie vyskytovalo pravidelne v cyklických epidémiách. Dnes sú osýpky problémom už iba v zaostalejších regiónoch. Počet obetí v roku 2019 dosiahol približne 200 000.
Pravé kiahne
Za najsmrteľnejšiu chorobu na svete boli považované pravé kiahne. Aj napriek vakcinácii a vyššiemu životnému štandardu zabili len v 20. storočí 500 miliónov ľudí. Pravé kiahne sú doteraz jediným infekčným ochorením, ktoré sa prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie podarilo celosvetovo úplne vyhubiť.
