Biologické hodiny tikajú, no plodnosť ovplyvňuje aj náš životný štýl

Dnes nás žije na Slovensku takmer 5 a pol milióna. Podľa výpočtov odborníkov nás však do roku 2050 bude o 300-tisíc menej. Hoci to na prvé počutie môže znieť paradoxne, ubúdanie populácie je výrazne spojené s rastúcou životnou úrovňou.

Slovensko starne, o tom niet pochýb. Dôvod je jednoduchý: na jednej strane sa rodí čoraz menej detí, na druhej strane žijeme čoraz dlhšie. Aj keď sa to mnohým pri pohľade do peňaženky nezdá, v skutočnosti sa máme s každým rokom lepšie. Rastúca životná úroveň však prináša aj neduhy, ktoré majú zlý vplyv na naše sexuálne zdravie a tým aj na našu plodnosť. Mať dieťa už nie je také jednoduché, ako to bolo kedysi.

Starnúca krajina

Čísla vravia jasnou rečou – na Slovensku sa každý rok narodí menej detí ako v predošlom roku. Kým v revolučnom roku 1989 po prvý raz mamám zaplakalo v náručí vyše ako 80-tisíc detí, pred dvomi rokmi už boli čísla výrazne nižšie – za rok 2020, keď sa narodilo vyše 56-tisíc detí, hlásili štatistiky v porovnaní s rokom 1989 približne 40 % pokles.

Ako starneme, ubúda aj žien v reprodukčnom veku (15 – 49 rokov); za posledných 20 rokov ich počet klesol o takmer 180-tisíc. Dnes v priemere pripadá na jednu ženu na Slovensku 1,56 narodených detí. Dvoch potomkov na jednu ženu sme mali naposledy v roku 1991, odvtedy toto číslo neustále klesá.

Príčin je podľa odborníkov viacero, napríklad ľahšie dostupná antikoncepcia a tiež oveľa nižšia detská úmrtnosť. Zároveň sa zlepšilo aj postavenie žien, ktoré majú v porovnaní s minulosťou lepšiu šancu vzdelávať sa a pracovať na kariére. To sa následne premieta v tom, kedy sa rozhodnú stať sa matkou. S každým rokom priemerný vek žien pri pôrode narastá. Kým v roku 2006 to bolo 27,9 roka, štatistici predpokladajú, že v roku 2025 bude mať čerstvá mamička v priemere okolo 30 rokov.

Čas beží

Problém je však v tom, že pribúdajúce roky nie sú práve prajné pre schopnosť mať dieťa. A hoci o reprodukčnom veku hovoríme až do 49 rokov, pravdou je, že čím bližšie je žena k tomuto číslu, tým je nižšia jej šanca priviesť na svet potomka.

Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia zverejnená na prestížnom portáli Oxford academic. Na základe výskumu tvrdí, že najvyšší vek ženy na založenie rodiny pri 90 % úspešnosti je 32 rokov. To však platí iba v prípade, ak má v pláne jedno dieťa. Ak sníva, že bude kočíkovať postupne dve ratolesti, tak by sa do toho mala pustiť najneskôr v 27 rokoch. A keď túži zariaďovať detskú izbu pre tri deti, najvyšší čas je v 23 rokoch.

Biologické hodiny sú dobre známym pojmom. S každou ďalšou narodeninovou oslavou ubúda vajíčok a klesá aj počet folikulov vo vaječníkoch, čo má výrazný vplyv na plodnosť. Ak nazrieme opäť do štatistík, dozvieme sa, že po dvadsiatom roku života trpí problémami s plodnosťou iba 7 % žien, no po štyridsiatke je to už 29 %. Ženy po tridsiatke majú každý mesiac iba 20-percentnú šancu, že otehotnejú, ak však prekročia štyridsiatku, tak dokonca iba 5-percentnú.

Výrazná zmena nastáva najmä počas desiatich rokov, ktoré predchádzajú menopauze, vtedy to ide s plodnosťou dole vodou. Na zahniezdenie oplodneného vajíčka a následné udržanie tehotenstva je totiž dôležitá správna reakcia maternice na hormóny. Nuž a práve hormonálna stimulácia býva u starších žien problémom.

Kalórie plodnosti

Mnohé páry sú dnes pevne odhodlané stať sa rodičmi, no napriek tomu sa im nedarí priviesť na svet potomka. Trápi sa tým 15 až 20 % dvojíc. V hre však nie je len vek ženy, na plodnosť majú vplyv aj gény a životný štýl. „Môžu to byť príčiny vrodené (napr. genetické poruchy alebo nesprávny vývin reprodukčných orgánov počas embryonálneho vývoja) a potom získané, ktoré vzniknú v priebehu života náhodne alebo vplyvom životosprávy. Často ide o kombináciu genetickej predispozície a faktorov vonkajšieho prostredia,“ vysvetľuje MUDr. Adriana Bednárová z endokrinologickej ambulancie.

Podľa jej slov sú za najčastejšími hormonálnymi poruchami, ktoré vedú k neplodnosti u žien, také ochorenia, ktoré súvisia priamo s vaječníkmi či s hypofýzou (podmozgovou žľazou), a takisto ochorenia štítnej žľazy. Z konkrétnych diagnóz upozornila na tzv. syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), keď majú ženy ťažkosti s ovuláciou pre zvýšenú tvorbu mužských pohlavných hormónov. Tento problém sa týka aj veľmi mladých dievčat a často súvisí s nadváhou a obezitou. „Pri vysokosacharidovej strave a nedostatku pohybu dochádza k inzulínovej rezistencii, tá zvyšuje tvorbu mužských hormónov a tie následne blokujú ovuláciu,“ dopĺňa endokrinologička.

Kilá navyše sú dôležitým faktorom, ktorý môže zamiešať karty, ak sa pár usiluje o deti. Obezita má svedomí až 6 % z celkovej ženskej neplodnosti. MUDr. Adriana Bednárová upozorňuje, že väčšina nadváhy a obezity, ktorú riešia v ambulancii, má pôvod v zlej životospráve a sedavom zamestnaní. Len v malom množstve prípadov sa potvrdilo, že by nárast hmotnosti súvisel s poruchou štítnej žľazy, ktorá tiež môže zamávať plodnosťou.

Ak sa teda ženy snažia otehotnieť, na váhu si rozhodne musia dávať pozor. Problematická však nie je len obezita, ale aj podvýživa. Dostatočný prísun kalórií dláždi cestu k materstvu. „Ďalšou problémovou diagnózou môže byť tzv. centrálna amenorhea. Ide o výpadok menštruačného cyklu u pacientiek, ktoré sú nadmerne štíhle alebo je u nich prítomné výrazné stresové zaťaženie,“ objasňuje lekárka.

Ak žena túži počuť doma detský smiech a nedarí sa jej otehotnieť, mohlo by pomôcť, ak si nájde tempo či zázemie, ktoré bude menej stresujúce, a tiež ak sa bude vyhýbať fajčeniu a alkoholu. To, samozrejme, platí aj pre mužov. Fajčenie tabaku či marihuany jedným z partnerov ovplyvňuje šancu otehotnieť a dokonca aj úspešnosť liečby neplodnosti. Cigarety a alkohol zvyšujú aj pravdepodobnosť potratu a u mužov môžu zasa spôsobiť problémy s erekciou či znížiť množstvo spermií.

Strácajú sa spermie

„Neplodnosť rozhodne nie je len ženský problém. Naopak, podiel ženského a mužského faktora na neplodnosti páru je takmer vyrovnaný, v asi 20% prípadoch je problém dokonca na oboch stranách a v približne 15 % prípadov sa jednoznačná príčina neplodnosti páru nezistí,“ približuje aktuálnu situáciu MUDr. Bednárová.

Hoci sa o tom veľa nehovorí, biologické hodiny tikajú aj mužom. S pribúdajúcim vekom starnú aj spermie: znižuje sa ich množstvo, sú pomalšie a mení sa aj ich štruktúra. No ovplyvňujú ich aj ďalšie faktory, ktoré stoja za pomerne alarmujúcimi číslami. Nedávny výskum totiž ukázal, že za posledných 40 rokov sa u mužov v západných krajinách znížil počet spermií na polovicu. Horšou správou však je, že do roku 2045 možno nebude väčšina obyvateľov bohatých krajín schopná rozmnožovať sa bez asistencie lekárov.

„U mužov sa všetko odvíja od spermiogramu. Zlý alebo neoptimálny spermiogram môže byť následkom urologických príčin, ale aj hormonálnych, najčastejšie súvisí s nedostatočnou tvorbou testosterónu. Pokiaľ sa zistí práve tento problém, úlohou endokrinológa je odhaliť, prečo je u daného pacienta prítomný. Príčina môže byť na úrovni semenníkov alebo podmozgovej žľazy (hypofýzy), často však býva ovplyvnená faktormi životosprávy, najmä obezitou,“ komentuje lekárka.

Podľa jej slov na spermie útočí aj znečistené životné prostredie. Príčinou rastúcej neplodnosti u čoraz mladších mužov môžu byť totiž aj chemikálie, ktoré v našom organizme narúšajú činnosť hormónov. Ide najmä o ftaláty, ktoré sa bežne vyskytujú v plastoch, ďalej bisfenol A, no tiež rôzne spomaľovače horenia či niektoré pesticídy. „Úplné minimum, čo po tejto stránke môžeme pre seba spraviť, je nepiť z plastových fliaš, ktoré boli v horúcom prostredí (napr. v aute), nezohrievať jedlo v plastových vreckách a nádobách, kupovať si výrobky certifikované v EÚ, pri mäse a mliečnych výrobkoch zisťovať, odkiaľ pochádzajú, v ideálnom prípade voliť „bio“ potraviny,“ odporúča endokrinologička.

Plodná životospráva

MUDr. Bednárová pridáva aj ďalšie rady, ako zlepšiť plodnosť. Podľa jej slov môže v snahe otehotnieť výrazne pomôcť zmena životosprávy. „Iste, sú diagnózy, keď to nestačí a je potrebná hormonálna alebo iná liečba, ale úprava životosprávy by jednoznačne mala byť súčasťou každej liečby neplodnosti. V prvom rade ide o zdravú stravu a dostatočnú pohybovú aktivitu. Cieľom by malo byť normálne BMI a normálny podiel svalovej a tukovej hmoty. Pravidelnú pohybovú aktivitu by som zaradila bez ohľadu na BMI,“ radí MUDr. Bednárová.

Dobrým základom plodnosti je aj pracovný režim, ktorý z nás nevyžmýka posledné sily a nepripraví nás o nervy. A samozrejme aj adekvátny oddych, najmä kvalitný spánok. Podľa lekárky je ideálne, ak najmä žena v reprodukčnom veku, ktorá sa snaží otehotnieť, nepracuje v noci. Narúša to totiž hormonálne biorytmy.

Obaja partneri by sa mali vyhýbať veľkému množstvu alkoholu a obmedziť aj kofeín. Úplne nevhodný je nikotín. Dôležité je tiež vyvážené stravovanie. V strave by mal byť dostatok vitamínov, stopových prvkov a antioxidantov. U oboch pohlaví je vhodná kyselina listová, selén, zinok, vitamín D3, E, prípadne aj L-karnitín.

Keď pomáha medicína

Ak sa napriek dlhodobej snahe nedarí otehotnieť, na rad prichádza liečba. „Liečba neplodnosti závisí od príčiny, ktorá ju vyvolala. Niekedy naozaj stačí upraviť životosprávu, môže stačiť aj minimálna hormonálna pomoc (napr. doplnenie hormónov štítnej žľazy alebo spustenie ovulácie hormonálnou liečbou) a inokedy je veľmi komplexná a môže vyžadovať operačný zákrok na strane partnera/partnerky či hormonálnu stimuláciu,“ vysvetľuje odborníčka.

Pri liečbe neplodnosti u mužov môže prísť na rad chirurgický zákrok, a to v prípade, ak je príčinou napríklad rozšírenie žíl v semenníkoch. Lieky zasa môžu pomôcť vtedy, ak sú príčinou napríklad infekcie pohlavných orgánov. Ak je problémom nízka alebo vysoká hladina hormónov, nasadzuje sa hormonálna liečba. Tá pomáha rovnako aj ženám, ak otehotneniu bráni rozhádzaná hladina hormónov. Operáciou sa zasa rieši, ak treba odstrániť tkanivo, ktoré blokuje plodnosť (ako je endometrióza), alebo otvoriť blokované vajíčkovody.

Ak zlyhajú všetky predošlé možnosti, stále je tu ešte jedno riešenie a tým je asistovaná reprodukcia. Ako uzatvára MUDr. Adriana Bednárová, v centrách asistovanej reprodukcie udávajú úspešnosť zväčša okolo 60 %, závisí to však od závažnosti diagnózy a veku partnerov.