PODCAST so psychologičkou Romanou Mrázovou o tom, ako zvládať sviatočný stres

Prípravy na sviatky sú v plnom prúde a preto sme sa v najnovšej epizóde nášho podcastu rozprávali s psychologičkou Romanou Mrázovou o tom, ako prežiť sviatky v pohode a ako sa zamerať na ich pravú podstatu.

V rámci prípravy na sviatky máme rituály, pri ktorých sa cítime dobre a navádzame si príjemnú atmosféru. Ak to však preženieme, efekt bude opačný. Rozprávali sme sa preto o tom, ako si určiť hranice a naplánovať si sviatky tak, aby sme si ich vychutnali. Prebrali sme aj to, ako sa postaviť k darčekom, či je v poriadku, ak deti veria že darčeky nosí Ježiško alebo Santa Klaus a pozreli sme sa aj na koncoročné bilancovanie a novoročné predsavzatia. Nevyhli sme sa ani náročnejším témam, akými sú zvládanie straty počas sviatkov, konflikty v rodinách a izolácia v dôsledku pandémie.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Prečítajte si rozhovor so psychologičkou Romanou Mrázovou na našom blogu.

Vitajte.

Dobrý deň želám.

Romana, hneď na úvod zákerná otázka. Vianočné darčeky už máte zabezpečené?

Viac-menej takmer všetky. Asi ako väčšina Slovákov, nechávam si niektoré veci aj na poslednú chvíľu.

Aký je váš overený recept na pokojné Vianoce?

Asi som sa ho už práve dotkla. Aby sme ich zvládli v pokoji, mali by sme si ich naplánovať. Či už darčeky a podobne. Keď sa dostaneme do stresu, treba si pripomenúť, o čom Vianoce sú, že to má byť pohodový čas strávený s našimi blízkymi, nie iba maratón v pečení koláčov.

Čo si budeme klamať, v tomto období pociťujeme tlak z rôznych strán. Pritom, áno, Vianoce majú byť najkrajšie obdobie v roku, aspoň sa tak hovorí. Často sú plné zhonu a stresu, do toho ešte lockdown. Čo sú najväčšie spúšťače, na čo si dať pozor, kedy zbystriť pozornosť, že, aha, toto už skutočne nie je dobré?

Čo sa týka konkrétne Vianoc, alebo celkového obdobia? Z hľadiska praxe vnímam, že ľudia majú ku koncu roka zložitejšiu situáciu celkovo, lebo bilancujú celý rok. Nepomáha ani počasie a Vianoce, pre ktoré sa naháňajú, aby boli v pohode, a práve potom v pohode nie sú. Veľa ľudí sa ženie, aby mali navarené, upratané, aby mali zabezpečené všetko, čo potrebujú, a nakúpené darčeky.

Poďme na všeobecné bilancovanie. Niekto zažil lepší rok, ale mnoho ľudí malo náročné obdobie, nebodaj prišli o blízku osobu. Pocity smútku, straty a zlyhania môžu byť v sviatočnom období ešte intenzívnejšie ako počas roka. Môže za to aj nadväznosť na nostalgiu, roľničky a priveľa tmy?

Je to tak, ako hovoríte. Súvisí to aj s počasím, veľa ľudí je meteosenzitívnych, psychika reaguje na stav, ktorý prevláda vonku. Súvisí to aj s tým, že ak človek počas roka o niečo prišiel – nemusíme sa baviť len o stratách na životoch, samozrejme, tie sú najvážnejšie, keďže sú sviatky práve o najbližších – Vianoce sú prvými sviatkami bez danej osoby či veci. Ale všeobecne ide o čokoľvek, čo človek počas roka stratil, napríklad aj prácu.

Ako si ľudia môžu sami pomôcť, ak sa dostanú do podobnej situácie, prípadne ako im môžu pomôcť blízki, aká je cesta na preklenutie tohto priestoru?

Určite je prvou pomôckou pre ľudí obrátiť sa na najbližších, čiže na nejakú sociálnu oporu. Treba komunikovať o tom, ako sa cítime, čo sa s nami deje. Ak si všetko človek necháva len sám pre seba, jeho ťarcha je omnoho väčšia. Môže sa zamotať v bludnom kruhu myšlienok a pocitov, ktoré ho môžu udupať, čiže zdieľanie pocitov je v takom prípade najdôležitejšie. Potom je možné robiť aj iné veci, nájsť si svoje vlastné kľúče, ktoré človeku prinášajú pohodu, spomaliť, hľadať aktivity, ktoré má rád. Ak jeho stav príde do štádia, keď si už nevie pomôcť svojimi sociálnymi sieťami v zmysle blízkych ľudí, vtedy treba vyhľadať aj nejakú odbornú pomoc.

Digitálne sociálne siete a osamelosť nie sú asi najlepšou medicínou. A, ako to vnímate vy?

No, nie sú. Avšak v dnešnom svete, v ktorom sa nachádzame aj z hľadiska lockdownu a podobných záležitostí, si myslím, že je to aspoň nejaká omrvinka kontaktu s ľuďmi. Ak nemáme možnosť ísť do fyzického kontaktu, treba zotrvať aspoň v online priestore.

Aj tohtoročné sviatky budú pre mnohých extra náročné v dôsledku pandémie. Existujú nejaké odporúčania, ako zvládnuť lockdown? Pretože situácia už trvá z hľadiska vnímania veľmi dlho.

Je to veľmi rozsiahla otázka. Dôležité je, poznať samého seba, vedieť, čo nám pomáha v týchto situáciách, kedy sa cítime byť dole. Musíme vedieť, že sme v minulosti podobné záťažové situácie prekonali, čiže sa musíme opýtať sami seba, čo nám pomohlo. Úplne najlepšie je, keď si človek vybaví závažnú situáciu, ktorú mal, keď bol vystrašený, smutný, čokoľvek nepríjemné a odpovie si, ako sa z nej dostal. Myslím si, že je to to najlepšie, pretože tak nájdeme pomôcky ušité na mieru konkrétneho človeka.

Poďme rozmeniť na drobné samotné Vianoce, ktoré majú niekoľko pohľadov. Ten tradičný – výhľad gazdinky. Potom ten mužský pohľad… mám ocina, ktorý vianočné darčeky kupoval ešte 24. doobeda. Gazdinky chcú mať zase všetko dokonale prichystané a neviem, ako to majú bežní ľudia, ale ja počúvam zo všetkých strán: „Nechytaj tie koláče, sú na sviatky, to nesmieš!“ A potom po Vianociach ostávajú na stole. Sú toto faktory, kde sa treba uvoľniť?

Áno, ale myslím si, že niektorým ľuďom práve toto pomáha. Nejde len o stres z príprav, ale prípravy samé o sebe sú svojím spôsobom rituály, predvídateľné a zaužívané kroky, ktoré človek potrebuje dodržiavať, aby sa cítil dobre a bezpečne. Čiže, odpoveď je, nájsť si zlatú strednú cestu. Mať nejaké rituály a dodržiavať ich, ale na druhej strane nie za každú cenu, aby sme sa nedostali do stresu, že nemáme všetky okná umyté, koláče napečené alebo sa, nebodaj, uženieme do nejakej choroby, lebo sme nestihli, čo sme chceli.

Mnohí ľudia pociťujú aj spoločenský tlak, možno aj vplyvom konzumu, aby boli Vianoce dokonalé, aby sa všetko blyšťalo a bolo pripravené. Čo s tým, ako zvládnuť tento sebatlak?

To už nie je len sebatlak, ale tlak okolia. Stále sa treba vracať k tradičným hodnotám Vianoc, napájať sa na ne. Chcem, aby som bol v pohode, alebo aby boli Vianoce tip-top aj za cenu, že sa z nich pohoda vytratí? Urobiť si svoje vnútorné prehodnotenie. Ak to neviem urobiť sám, lebo som v strese a zhone, treba požiadať členov domácnosti, aby mi povedali: „Zastav sa, si v zhone, nie je to životne dôležité, zvládneme sviatky aj bez toho a budeme v pohode.“ Naozaj sa snažme apelovať na pomoc okolia, človek je v rámci príprav často zaslepený, ženie sa za túžbou dokonalých Vianoc, akoby mu unikala základná pointa.

Existuje nejaký návod, recept? Nie je to jednoduché. Máme si napísať na papier, čo je dôležité, čo menej, a potom ísť nejakým vylučovacím spôsobom? Ako nájsť zdravé mantinely?

Dobrým začiatkom je plánovanie. Ak máme zvládnuté prípravy, mohlo by to veľa z vianočného stresu odbúrať. Stáva sa, že situácia sa napriek plánovaniu vyvinie inak. V takom prípade, samozrejme, môže si to človek aj napísať, „co je psáno, to je dáno“, nič sa nedeje, ale stačí si aj povedať, čo je pre nás dôležité, čo potrebujeme mať urobené. Nielen sami pre seba, ale komunikovať s partnerom, rodinou, tak sa vyhneme nedorozumeniam v rámci rodiny, pretože pre jedného môže byť dôležité, aby boli umyté okná, pre druhého ísť s deťmi na sánkovačku, čiže si to nejakým spôsobom rozobrať s členmi rodiny, s ktorými máme vianočnú pohodu tvoriť.

Prejdime na samotný akt Vianoc – darčeky. Opäť vidíme prítomný vplyv konzumu a marketingu. Skúsme do toho zapojiť deti. Pamätám si situáciu pri prvom rodinnom vnúčikovi, keď mal jeden rok, pod stromčekom bol medzi darčekmi stratený, až sme sa na seba v rodine pozerali, že na čo bolo toto dobré.

Presne, to poznám.

Dobre, takže sme normálni, to mi odľahlo. V rodine sme sa ale poučili a dali sme si pravidlo „jeden darček na osobu“. Ideme na to dobre?

My máme úplne rovnaké pravidlo. Nemôžem povedať, že kto to nerobí, tak robí zle. Záleží, ako sa cítime. Ak v rodine vieme, že nechceme konzum v takejto miere, pretože sviatky sú o tom, že sme spolu, tak si myslím, že je perfektné to pravidlo dať do pléna. Neviem však, akú máte skúsenosť vy, no za mňa toto pravidlo často prechádza jedným uchom dnu, druhým von.

My sme to dokázali, i keď tam možno jedna babka niečo naviac prihodila, ale dostali sme sa z jedného extrému do toho druhého úplne jednoducho, bez výčitiek. Fotky síce nevyzerali s menším množstvom darčekov tak krásne, ale ostala na nich rodinná atmosféra. Zostaňme ešte ale pri deťoch. Mnohí rodičia sa často cez Vianoce trápia, pretože nevedia dať svojim deťom vytúžený darček, o ktorom písali Ježiškovi. Možno nemajú dostatok financií, alebo racionálne nechcú kupovať množstvo darčekov. Aká je zdravá cesta?

Tá, v ktorej sa cítime dobre. Ak máme v rodine nastavené nejaké pravidlá a nemôžeme, alebo nechceme materiálne obohacovať dieťa počas Vianoc, je úplne v poriadku a na mieste, ak si stanovíme niečo iné. Pôjdeme na výlet, spravíme si nejaký zážitok. Dôležité je, ako si všetko odkomunikujeme vo vnútri rodiny.

U nás sme jedného dňa, keď sme ešte s bratom spoločne riešili darčeky pre rodičov, prišli s nápadom, že naši si kúpia počas roka všetko, čo potrebujú, no predsa len sme dospelí, sme často z domu preč, najcennejší je pre nich čas strávený s nami. Čiže sme sa dohodli, že si budeme plánovať spoločné dovolenky. Je to dobré pre všetky strany. My vieme, že je to niečo, čo potrebujú a pre nás je to takisto pekný darček. Ide iba o to, aby to bol darček na mieru a obdarovanému dal pocit potešenia, nemusí byť ani materiálny.

Práve to spomínate, podľa mňa kúzlo darčekov ako takých je často v potešení samotného darcu, nielen obdarovaného. Je to správna podstata? Určite je mnoho rodičov, ktorí nevedia, či bol darček adekvátny, či splnili túžby dieťaťa. Ako sa v tom vyznať?

Treba počúvať. Počas celého roka treba mať uši nastavené a oči otvorené. Môžeme si spraviť zoznam a zapisovať si, vedieť, čo by ten druhý chcel a čo by ho potešilo. Myslím si osobne, že radosť z darovania je najväčšia, keď vidíme, že ten druhý sa teší. Nie, keď si sucho odovzdáme darček. Fajn, niekoho som obdaroval a druhý sa síce poteší, ale zoberie to tiež ako, okej, dostal som nejaký darček. Najlepšie je, keď vykúzlime radosť na tvári tomu druhému.

Treba hľadať adekvátne dary, podľa toho, ako človeka poznáme. Jasné, môže sa stať, že sa do darčeka netrafíme, nie sme si istí. Vtedy je fajn sa dohodnúť, keď sú deti staršie, už sa to dá aj s nimi. My sme si s manželom písali wish listy, ako keď píšu deti Ježiškovi. Tie sme následne zdieľali s rodinou. V podstate ten človek dostal, čo chcel, ale nevedel, čo a od koho dostane, lebo položiek na zozname bolo vždy viac. Radosť je v tomto prípade zaručená, pretože dostanete, čo chcete, no stále vás to prekvapí.

Dobrý tip. Poďme k téme malých a menších detí. Máme dostupných viacero teórií. Ježiško, Santa Klaus… alebo, vôbec, netváriť sa, že existuje nejaká iluzórna bytosť. Čo vy v rámci rodičovstva preferujete?

Pokiaľ sa bavíme o malých deťom, majú do určitého veku rozvinuté magické myslenie. Sviatky pre nich majú väčšie kúzlo, keď o týchto postavách rozprávame. Jasné, je to vec názoru, záleží od rodiča, ako sa rozhodne, či dieťaťu na rovinu vysvetlí, ako sa veci majú, alebo ho chce chvíľku udržiavať v predstave kúzelných Vianoc, prípadne to pojme z nejakého náboženského hľadiska. Pokiaľ sa máme baviť o tom, či je takéto dobré klamstvo v poriadku, myslím si, že je to na mieste a v priebehu rokov, keď rodič uvidí, že je dieťa dostatočne zrelé, je na ňom, aby signály prijal a dokázal situáciu ošetriť a dieťaťu ju vysvetliť.

Vy ste to mali ako, ak sa smiem spýtať, ako prebiehal bod zlomu, keď nastal čas pravdy?

Ja mám deti ešte malé, mám trojročného a päťmesačného, čiže u nás je stále čaro. V noci sme počuli cinkať rolničky, keď prišiel Mikuláš.

Krásne. Na Vianoce sa často stretáva aj širšia rodina, ak to okolnosti doprajú. Vtedy môžu vzniknúť pri nejakom poháriku celkom nepríjemné situácie, možno aj nejaký konflikt. Ako sa im vyhnúť, špeciálne pod stromčekom?

Je to náročná otázka, pretože pre napätie vianočného dňa to môže celkom ľahko zaiskriť. Možno nejak zabezpečiť situáciu plánovaním, ale skôr sa naladiť vianočne. Pustiť si koledy, ráno si spraviť nejaký rituál, aby sme sa dobre naladili, možno si dať raňajky, povedať si, čo ideme robiť a udržiavať vianočnú pohodu. Ak už k takej situácii dôjde, pretože sa môže stať, že nestíhame, čas nás tlačí, vtedy je dobré sadnúť si a povedať si, ako ideme situáciu riešiť, čo môžeme skutočne spraviť. Skúšať diplomaticky obchádzať konflikty. Možno, ak to ani tak nefunguje a nastane konflikt, ten, kto je viac za vianočnú náladu, môže situáciu stopnúť, povedať, okej, teraz to zastavme, idem sa prevetrať, prejsť sa, a potom sa o situácii môžeme porozprávať.

Po sviatkoch, po dovolenkách prichádza nový rok a v ňom aj návrat do práce, čo nemusí byť spájané s veľkým nadšením. Existuje fenomén „posviatočný smútok“?

Ani neviem. Rozmýšľam, či som sa v terapii s týmto stretla, ale asi nie. Jasné, že nik nie je nadšený z toho, že má pár dní voľno, a potom sa musí vrátiť do práce, je to náročnejšie, nepríjemné, ľudia majú aj ťažší pracovný rozbeh, ale nemyslím si, že by sme to mohli nazvať povianočnou depkou/smútkom.

Nový rok prináša aj predsavzatia. Čo s nimi, do pekla, čo s nimi. Je to správny prístup, napísať si ich alebo vysloviť ich nahlas a ideme na to? Od 1.1. permanentka do fitka?

A prečo nie. Myslím si, že áno. Ľudia potrebujú nejaké body, od ktorých sa odpichnú. Veď to poznáme. Chudnem od pondelka, do posilky chodím od nového mesiaca, alebo teda od začiatku roka. Myslím si, že to vnímame ako nové začiatky, akoby sme boli nepopísaný papier a môžeme čokoľvek spraviť od začiatku a úplne inak. Je dobré napísať si predsavzatia a ísť s novou motiváciou do ďalšieho roka. Otázka je, do akej miery nám to vydrží. Je to už vecou motivácie a prípravy. Spísanie si predsavzatí však vnímam ako dobrý štart pre nové začiatky.

Dovoľte mi na záver ešte jednu otázočku. Máte tip na nejaký milý darček? V mojej rodine moja stará mama, ktorá sa dožila 91 rokov, zaviedla stieracie žreby. Vždy to vytvorilo fantastickú atmosféru. Mohli tam byť akékoľvek hodnotné dary, ale napokon sa šli stierať žreby, čo vytvorilo obrovskú súdržnosť a dobrú atmosféru v celej rodine. Máte aj vy niečo také?

Vôbec nie, ale veľmi sa mi to páči. Ja mám skôr typ v rámci predsavzatí. Mali sme partiu kamarátov, oni ma neznášali, pretože som vždy na Silvester vytiahla pero a papier a povedala, že si každý z nich napíše predsavzatia, ja ich uschovám a keď sa stretneme o rok zase, tak si ich všetci spoločne prečítame. Na jednej strane mali nervy, na druhej, pretože človek ich už píše aj v nejakej náladičke, keď sme to o rok čítali, strašne sme sa smiali, čo sme tam uviedli a či sa nám predsavzatia podarilo splniť. Niektoré sa opakovali rok po roku. Pamätám si jedného kamaráta, ktorý si napísal, že sa chce naučiť jesť sladké, to ma strašne pobavilo.

Nech sa mi ozve, dám mu prednášku, určite to spolu zvládneme.

No, čiže niečo také, ale ako darček mi nenapadá nič. V podstate, čokoľvek, čo prinesie pocit spolupatričnosti – nejaké spoločné hry, niečo, kde sú zapojení všetci členovia, pretože práve to vytvára pocit vianočnej atmosféry a pohody v rodine.

Paráda. To bola psychologička Romana Mrázová. Ďakujem za vaše inšpiratívne myšlienky a želám pohodové sviatky a kvalitné predsavzatia.

Ďakujem pekne, majte sa.