PODCAST o vysokom krvnom tlaku a ako sa pred ním chrániť s vedcom Ľudovítom Paulisom

Srdcovo-cievne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtia Slovákov. O vysokom krvnom tlaku, ktorý postihuje veľa ľudí, no často o ňom spočiatku ani nevedia, sme sa v novom diele Generali Balans rozprávali s odborníkom z Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty UK.

Dozviete sa, ako odhaliť problém, či je možné hypertenziu vyliečiť úplne a čo sú jej najčastejšie spúšťače, ale aj to, prečo platí zlaté pravidlo „všetko s mierou” a akú paseku dokáže v našom tele narobiť tento neviditeľný zabijak.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozhovor s Ľudovítom Paulisom si môžete aj prečítať.

Vítam nášho hosťa, ktorým je pán doktor Ľudovít Paulis z Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Dobrý deň.

Ahojte, dobrý deň.

Poďme pekne od začiatku. Čo sú najčastejšie príčiny vzniku vysokého krvného tlaku? Sú to rodičia, starí rodičia? Ako si ho môžem uhnať?

Vysoký krvný tlak je z hľadiska príčiny možné rozdeliť do dvoch veľkých skupín. V prvom prípade je to len súbor príznakov nejakého iného ochorenia, najčastejšie ochorenia obličiek alebo ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré vylučujú hormóny. Prípadne to môže byť ešte nádor, ktorý uvoľňuje takýto hormón. Tomuto vysokému krvnému tlaku hovoríme sekundárna hypertenzia. Je jej minimum.

Čo trápi väčšinu ľudí s vysokým krvným tlakom, je takzvaná primárna alebo esenciálna hypertenzia, pri ktorej nevieme dať vinu jednému konkrétnemu faktoru, ale je to súbor faktorov v pozadí. Spôsobovať ju môže životospráva, ktorá zahŕňa aj alkohol a fajčenie, nesprávne zloženie stravy, nadmerný príjem stravy, nedostatok pohybu, okrem stresu a genetiky zohráva svoju úlohu aj pohlavie a vek.

Poďme od konca. Vieme povedať podľa štatistík, koho na základe veku a pohlavia postihuje hypertenzia viac?

Postihuje viac mužov, ale treba povedať, že po menopauze sa pravdepodobnosť hypertenzie začína vyrovnávať.

Hypertenzia patrí k najčastejším kardiovaskulárnym ochoreniam. Vo vyspelých krajinách postihuje až 35 % populácie, čo je obrovské číslo. Ako je na tom Slovensko?

Zhruba podobne. Čísla hovoria od 30 do 40 % populácie. Samozrejme, záleží, akú populáciu si zoberieme. Niekedy sa pozerá špecificky napríklad na starších ako 50 rokov, kde je prevalencia hypertenzie už aj cez 50 %.

Poďme na otázku, ktorá zaujíma väčšinu poslucháčov a poslucháčok. Ako prídeme na to, že máme vysoký krvný tlak, kedy zbystriť pozornosť?

To je ten problém, vysoký krvný tlak sa ťažko odhaľuje. Nebolí, nespôsobuje problémy, ale v momente, keď spôsobí komplikáciu, znamená to, že už sa vyvinul do štádia, keď postihuje orgány. Takýmto komplikáciám chceme ale predísť. Jediný spôsob, ako odhaliť hypertenziu včas, je meranie krvného tlaku. Mal by ho merať lekár, napríklad pri preventívnej prehliadke, čiže ak ju vynecháte, možnosť jeho zachytenia sa znižuje. Ale takisto si krvný tlak môžete zmerať aj doma, dajú sa kúpiť tlakomery. Dokonca niektoré hodinky majú indikátory, že by mohol byť zvýšený. Ak nám niečo nesedí, netreba sa hanbiť a pri nejakej príležitosti sa poradiť s lekárom. Keď sa ochorenie podchytí v začiatku, môže sa predísť viacerým komplikáciám a aj náročnosť liečenia môže byť menšia.

Vy ako doktor a vedec ste asi veľký fanúšik technológií, ktoré sa stále zlepšujú aj u spomínaných hodiniek. Myslíte si, že môžu potenciálne zachraňovať životy?

Áno, určite, sám mám podobné hodinky.

Ale nemáte zvýšený tlak…

Mám mierne zvýšený tlak, ale práve toto kritérium moje hodinky nemerajú. Technológie sa už dostavajú aj do guidelines, tzv. odporúčaní, kde je pre lekárov zhrnuté, ako sa majú správať k pacientovi, ako ho liečiť. Nuž a v posledných odporúčaniach bolo v roku 2018 aj domáce meranie krvného tlaku, že má význam, má sa podľa neho orientovať. Taktiež sa oveľa väčšia úloha pripisuje 24-hodinovému meraniu tlaku, kde okrem toho, že zistíme, aký je aktuálne, tak aj to, ako sa mení počas dňa a v noci, kde je práve veľmi dôležité, aby poklesol.

Prečo?

Lebo sa zistilo, že ak ľudia nemajú v noci prirodzený pokles krvného tlaku, zvyšuje sa riziko kardiovaskulárnych udalostí, či už je to infarkt alebo cievna mozgová príhoda. Otvára sa aj priestor pre viaceré možnosti liečby, keď nejde len o to, aké lieky dostanem, ale aj to, kedy ich dostanem. Veľa sa dá dosiahnuť už len ich správnym rozložením počas dňa.

Preventívne prehliadky ste už spomínali. Nechcem podceňovať náš národ, ale sme k nim benevolentnejší. Povedzte, je to riziko? Čo by mal byť moment, keď si človek povie, že, sakra, je tu problém a možno je vinníkom tichý zabijak?

No, úplne zodpovedne by si mal človek povedať, že taký problém nechce. Máte pravdu, stredoeurópsky región sa trochu odlišuje od západoeurópskeho. Príčin je viac, jedna môže tkvieť v geografických súvislostiach. Vidíme, že najhoršie z regiónu je Maďarsko, tiež južné okresy Slovenska, čo súvisí s väčšou živočíšnou výrobou, samozrejme, prasiatka, klobásky, zabíjačky, údené. Zároveň možno aj menej pohybu, lebo život na rovine je iný ako život v kopcoch. Tento životný štýl sa zapísal do genetickej výbavy, lebo selekcia a tlak na to, čo človek musí dokázať v priebehu storočí, boli v horských oblastiach iné.

Pridal sa k tomu následne aj nános takzvaného socialistického zmýšľania, kde sa o zdravie ľudí snažil starať štát, ktorý nám povedal, kedy a ako máme cvičiť, čo máme robiť. Niektorých vyhnal na spartakiádu. To pominulo, máme slobodu, len s ňou treba vedieť aj narábať. Čiže sa nespoliehať na to, že ak ma nik nevyženie na spartakiádu alebo cvičenie, tak ho nepotrebujem. Zodpovednosť je oveľa viac rozložená individuálne a spoločnosť sa ju musí naučiť prijať. Myslím si, že toto má spoločné celá stredná Európa.

Poďme trochu ľudí vystrašiť. Čo všetko môže spôsobiť nekontrolovaný a neliečený vysoký krvný tlak?

Ako som spomenul, keď je tlak vysoký, človek zdanlivo nič necíti, môže ho trochu bolieť hlava, ale nič špeciálne. V tele sa však deje veľa. Cievy sa musia vyrovnať s vyšším krvným tlakom, aby nepraskli a vedeli fungovať. Preto zhrubne ich stena. Ak sa tak stane, budú horšie zásobovať krvou orgány. Zároveň však môžu aj prasknúť. S vysokým krvným tlakom sa musí vyrovnať aj srdce, tiež mu zhrubne stena, čo ale spôsobuje, že spotrebúva viac energie a potrebuje, aby k nemu prišlo viac krvi, čo je cez cievy, ktoré sú už zmenené, veľmi ťažké. Následne vznikajú udalosti ako infarkt myokardu, keď nepríde do srdca dostatok krvi. Zároveň je hrubá stena tuhšia, čiže srdce horšie prečerpáva krv, čo môže viesť k jeho zlyhaniu.

Ak sa upchajú či prasknú cievy v mozgu, môže dôjsť k cievnej mozgovej príhode. Rovnako ale dochádza k ničeniu obličiek, kde jednotky, ktoré nám filtrujú krv, postupne zanikajú. My si ich zánik nevšimneme, až kým z nich nestratíme 90 %. Vtedy je situácia skutočne vážna, lebo je stav nezvratný a znamená zlyhanie obličiek. Následne sa to dá riešiť len dialýzou alebo transplantáciou. Aby sme trochu viac postrašili, cievy máme aj v iných orgánoch, napríklad v oku, kde môže dôjsť k poškodzovaniu sietnice a následne až k slepote.

Môjmu známemu sa začali prejavy hypertenzie tým, že mu tiekla krv z nosa.

Áno, samozrejme, vyšší tlak krvi môže spôsobiť väčšiu náchylnosť na krvácanie. Krv z nosa však môže tiecť aj z banálnych príčin.

Dobre, postrašili sme celkom seriózne. Poďme ponúknuť riešenia a tipy. Preventívnymi prehliadkami sa podarilo odhaliť približne 40 až 50 % všetkých ochorení, čo je obrovské číslo na to, ako ich niektorí ľudia podceňujú. Možno však poďme k liečbe a najzákladnejšej otázke. Dá sa hypertenzia vyliečiť?

Hypertenzia sa nedá vyliečiť, ak hovoríme o primárnej, kde nevieme konkrétnu príčinu. Vyliečiť sa dá sekundárna, keď odstránime napríklad nádor, ktorý spôsobuje vylučovanie hormónu, ktorý následne spôsobuje vysoký krvný tlak. Primárna, väčšinová hypertenzia sa však dá aspoň liečiť, vďaka čomu následky a udalosti nenastanú. Myslím si, že to stojí za to, veď cieľ je, aby komplikácie nenastali.

Stačí jedna čarovná tabletka denne, alebo treba pre kontrolu hypertenzie urobiť viac? Vy ste si doniesli také „mojžišove tabuľky”, kde máte pripravené desatoro…

Pripravil som si ich, lebo sa ľahko povie, že upravme životosprávu, aby sme nemuseli brať lieky, len potom aj tak veľa ľudí príde na to, že je jednoduchšie dať si ráno aj večer tabletku. Možno také rozhodnutie súvisí aj s nedostatočnými konkrétnymi odporúčaniami. Keď lekár povie, že schudnite, je to iné, ako keď povie, koľko treba schudnúť. Zo všetkých odporúčaní som sa preto snažil vybrať 10 bodov.

Prvým je fajčenie, čo je jedno z najväčších ziel, lebo okrem srdcovo-cievnych ochorení zvyšuje riziko nádorových ochorení.

A ešte aj smrdí…

A ešte to aj smrdí. Ako spoločnosť sme spravili pomerne pokrok v limitácii fajčenia vo verejnom priestore. Dobrou správou je, že srdcovo-cievne riziko sa po skončení fajčenia do dvoch rokov vyrovná.

Fantastická regenerácia tela.

Na zníženie nádorového rizika si treba počkať dlhšie, ale časom sa tiež vyrovná. Nie je asi ľahké prestať fajčiť. Ja som nikdy nefajčil.

Prepáčte, ale Mark Twain tvrdil, že je to najľahšia vec na svete. Že to spravil už tisíckrát.

Takto sa to tiež dá povedať, že ťažké je nezačať.

Ale áno, fajčenie aj alkohol sú na Slovensku také ľudové športy.

Alkohol je dvojka, k tej sa hneď dostanem, ale ešte k fajčeniu. Štúdie ukazujú, že pri odvykaní môžu pomôcť náhrady nehoriacich cigariet. Čo sa ale týka ich celkového prínosu v znižovaní rizika, výsledky nie sú jasné. A teda sa nedá povedať, že keď budeme namiesto cigariet fajčiť vaporizér, znižuje sa riziko. Čo sa týka alkoholu, zvyšuje riziko srdcovo-cievnych udalostí a ochorení. V našich spoločenských podmienkach s ním nie je ľahké prestať. Tlak, aby si človek dal pohárik, dva, tri, je vysoký. Tiež sa dá poskytnúť ale konkrétny návod, ktorý znie, že pre mužov sú tolerovateľné dve jednotky alkoholu denne, pre ženy jedna jednotka denne. To znamená jedno pivo, pohár vína, štamperlík, pričom ale treba povedať, že sa to nedá odkladať. Nemôžeme si cez týždeň našetriť a cez víkend všetko vypiť, to nefunguje. Druhá vec je, že sa zdá, že zvýšené riziko spojené s alkoholom nezáleží na jeho type. Rozhoduje množstvo.

Sám sebe sa čudujem, že som sa pri takejto otrasnej téme, akou je alkohol a jeho následky, usmial. Možno je to skutočne súčasťou kultúry, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť.

Áno, trochu odbáčame od hypertenzie, tiež si ale nemyslím, že je to niečo, čo sa dá ovplyvniť trestami, skôr ide o nastavenie spoločnosti a zodpovednosť, ktorú nám socializmus možno nejako pokazil.

Trochu odbočím. Neviem, či sa to hodí, ale do 27 rokov som nemal ani kvapku alkoholu, ani piva. Neočakávam teraz fanfáry, no bol som za divného.

Tak to je, preto som aj spomenul jednu, respektíve dve jednotky denne, pretože ak si niekto dá nejaký nereálny cieľ, najmä v spoločenských podmienkach, kde žijeme, no nevie ho následne dosiahnuť, vykašle sa naň. Myslím si preto, že jedna či dve jednotky sú niečo, čo sa dá zmanažovať.

Hlavne potom nešoférovať.

Na to nie sú vhodné ani jedna, ani dve jednotky. Bod číslo tri sú sladené nápoje. Najlepšie je ich vynechať, miesto nich piť vodu, ktorej je nutné vypiť najmenej 1 či 1,2 litra denne. Má ochranný účinok. Sladené nápoje obsahujú veľa cukru, ktorý sa okamžite dostáva do krvi, majú aj veľa kalórií, čiže zvyšujú hmotnosť. Cukor vo vysokej koncentrácii poškodzuje cievy, okamžite po napití si ich ničíme. Namiesto toho je vhodné mať porcie ovocia a zeleniny. Tzv. oxfordská diéta hovorí, že by ich malo byť počas dňa až päť. Pri ovocí je dôležité rozdeliť ho na prvú polovicu dňa, pretože obsahuje veľa cukru, na rozdiel od sladených nápojov sa uvoľňuje pomalšie, no je to iný typ, fruktóza, ktorá je, paradoxne, pre cievy horšia ako glukóza.

To by sme možno mohli zdôrazniť, pretože som si tento fakt ani ja dlhé roky neuvedomoval. Veď daj si ovocie, je zdravé, daj si ho aj večer, zrazu, hoplá, opak je možno pravdou.

Ak sa časuje na prvú polovicu dňa, obsahuje antioxidanty, cukor sa uvoľňuje pomalšie, čiže je vhodné. V druhej polovici dňa je však vhodnejšia zelenina. Čiže päť porcií, dve či tri porcie ovocia, dve či tri porcie zeleniny. Súčasťou oxfordskej diéty sú aj dve ryby týždenne. Je veľa výživových doplnkov, ktoré obsahujú rybí olej alebo omega nenasýtené mastné kyseliny. Skutočne sa pri nich pozoruje redukcia krvného tlaku zhruba o 5 milimetrov ortuťového stĺpca, takže ľudia majú na výber, či chcú užívať výživové doplnky, alebo si dajú dve ryby týždenne. Možno sú ryby lepšia voľba, chutia lepšie, sú pre organizmus prirodzenejšie.

Už sme pri bode 7. Menej ako 5 gramov soli denne.

S tým mám problém.

Ja tiež, navyše soľ je ťažké napočítať, lebo jedna vec je, koľko si jej nasypeme, druhá, koľko jej v jedle už je. Priemerný príjem soli je 10 g, no medzi jednotlivými ľuďmi aj krajinami sú veľké rozdiely. Redukcia o 5 gramov vie spraviť o 5 milimetrov ortuťového stĺpca krvného tlaku menej. Soľ je až na siedmom mieste, lebo je diskutovanou témou. Niektorí ľudia sú na ňu citlivejší, reagujú väčším zvýšením tlaku. Sú analýzy, ktoré hovoria, že pokiaľ sa držíme pod 13 g denne a nie sme v senzitívnej skupine obyvateľstva, nemala by mať negatívny vplyv. Nuž, kto ale vie, ako je senzitívny a ako sa podarilo toto číslo dopočítať, lebo sú aj iné štúdie. Čiže snažiť sa zredukovať príjem soli na 5-6 gramov, ako odporúča Európska hypertenziologická spoločnosť, neuškodí.

Potom sme v bode 8, kde je dôležité nemať nadváhu, čiže body mass index (pomer hmotnosti k výške tela na druhú) by mal byť do 25 kg na 1 meter štvorcový. Ak je viac, treba hmotnosť zredukovať. Nie je dôležité, aby sa tak stalo rýchlo, dobré je stratiť 5 kg za polrok, čím zase stratíme 5 milimetrov z ortuťového stĺpca. Treba si dať nejaké konkrétne ciele.

Stratu váhy môžeme dosiahnuť úpravou jedálneho lístka, už sme o ňom hovorili, napríklad aj sladené nápoje a alkohol obsahujú veľa kalórií. Nasleduje fyzická aktivita. Robili sa štúdie, ktorý typ je najvhodnejší z hľadiska vplyvu na tlak. Vychádza, že najväčšie redukcie sa dosiahli pri izometrickej aktivite, keď sa nehýbeme, ale vyvíjame tlak, napríklad plank. Druhá bola aeróbna aktivita, napríklad behanie a bicyklovanie. Tretia bola dynamická, rezistentná, čiže dvíhanie činiek.

A kde je futbal, tenis?

Tieto športy majú veľkú zložku aeróbnej aktivity, veľa pri nich beháme. Až tak veľmi sa zase medzi nimi nerozlišovalo. Čiže odporúčanie Európskej hypertenziologickej spoločnosti znie: 30 minút ľahkej aeróbnej fyzickej aktivity denne, napríklad chôdze, je základ. Nie je to nič neprekonateľné. Ideálne je to pozdvihnúť na vyššiu úroveň, mať zahrnutú intenzívnejšiu aeróbnu aktivitu, a to 1-2 behy týždenne, doplnenú izometrickou aktivitou, takže 2- až 3-krát týždenne cvičenie planku. Zároveň je to aj dôležité, lebo keď niekto z ničoho nič začne behať či hrať futbal alebo tenis, kĺby, úpony a šľachy na pohyb nie sú zvyknuté, môže si privodiť rôzne zranenia. Preto je dôležité posilniť aj stred tela.

Už nám zostáva len desiaty bod, ktorý nie je ani prikázaním. Je ním čaj a káva. Zistilo sa, že napriek tomu, že krátko po požití šálky kávy môže stúpnuť srdcová aktivita a aj tlak, z dlhodobého hľadiska ani čaj, ani káva nemajú negatívny srdcovo-cievny vplyv. Desiate prikázanie je preto skôr povolením. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, že z dlhodobého hľadiska zelený a čierny čaj, tiež káva, môžu mať priaznivý vplyv. Netreba si však dať do šálky veľa cukru, lebo to už je sladený nápoj.

Asi nie je ani dobré dať si osem kávičiek denne. Poznám aj takých.

To už je zase iný extrém. To by teda mohlo byť desiate prikázanie, že netreba ísť v ničom do extrému.

Na to krásne nadväzuje aj náš podcast, proste balans. Mať naozaj vyvážené parametre. Keď sme už naťukli kávu a čaj, poďme na babské recepty: citrónová voda, cesnak, zázvor… fungujú?

Áno, nejakým spôsobom fungujú, ale sú obsiahnuté v bode o vyváženej strave. Pri cesnaku existuje metaanalýza asi z roku 2016, ktorá spojila existujúce štúdie a vysvitlo, že ak si niekto bude dávať dva strúčiky cesnaku denne, zníži mu to o nejakých 5 milimetrov ortuťového stupňa tlak. Tiež sa ukazuje, že má ochranné účinky Q10, epikatechíny, ktoré sú v čokoláde, a antioxidanty, ktoré sú v červenom víne. Len limitácia je, že užívať neustále cesnak, napchávať sa čokoládou či piť červené víno, ak to preklopím do tohto extrému, v konečnom dôsledku nebude účinné. Zase sa dostávame k balansu.

Za seba poviem, že mám normálny, možno trochu nižší krvný tlak. Dostal som množstvo babských rád, napríklad, keď na teba niečo lezie, daj si cesnak s medom. Urobil som to len raz, skoro mi roztrhlo hlavu, ako mi klesol tlak. Motal som sa po izbe, bol som hotový. Skutočne treba všetkého s mierou. Spomenuli ste niekoľko tipov a ja som bol priam šokovaný štatistikami WHO, ktoré odhadujú, že až 46 % dospelých ľudí s vysokým krvným tlakom nevie, že ním trpí. To je šialené číslo. Približne len 1 z 5 ľudí má svoj vysoký krvný tlak pod kontrolou. Viem, v akej dobe žijeme, často sa o tom v podcaste rozprávame. Ľudia hľadajú skratky, magický gumidžús. Existuje nejaké prvá pomoc pri hypertenzii?

Okrem malígnej hypertenzie, keď má niekto naozaj zrazu ohromne zvýšený krvný tlak, napríklad 180 až 200 milimetrov ortuťového stĺpca, čo si vyžaduje prvú pomoc v nemocnici, aby tam nebola akútna udalosť, nie je potrebná. Je to skôr beh na dlhé trate. Je to o kontrole krvného tlaku. Mnohí pacienti zistia, že majú toto ochorenie, lekár im predpíše lieky, dodržiavajú liečbu, no prebehne polrok a človek to začne zanedbávať. Toto je skutočne najdôležitejšia vec pri prevencii hypertenzie a jej následkov.

Na záver jedna laická otázka. Možno je to hlúposť, sám som na ňu zvedavý. Môžem trpieť vysokým krvným tlakom zo dňa na deň? Pýtam sa za ľudí, ktorí hovoria, že nikdy s tlakom problém nemali. Zrazu prejde pár rokov, stávajú sa tieto situácie a dostávajú sa do kritickej zóny?

Získať zo dňa na deň hypertenziu možno v prípade sekundárneho variantu, a teda ako prejav iného ochorenia. Primárna, esenciálna, ktorá vyplýva z celého súboru rizikových faktorov, sa vyvíja postupne. Že si to človek nevšimne, lebo si nemeria tlak, nič ho nebolí, neovplyvňuje ho to až do momentu, keď sa prejaví nejaká komplikácia, v tom prípade áno, problém sa vie prejaviť zo dňa na deň, ale to neznamená, že ochorením netrpel. Preto je dôležitý včasný záchyt ochorenia.

V zjednodušenej verzii sa pýtam preto, že ak nás teraz počúvajú ľudia, ktorí nikdy nemali problém s tlakom, my ich nechceme cielene strašiť, môžu byť v pohode, no musia stále dbať na životný štýl, že ak by sa spustili z briežka, tak sa tlak môže zblázniť?

Áno, je to dôsledok životného štýlu. Netreba si predstavovať, že niekto, kto nemá históriu hypertenzie v rodine a žije pokojný život bez stresu, zdravo sa stravuje, pohybuje, teraz na týždeň či dva prestane a bude mať zrazu vysoký krvný tlak. Nefunguje to ani opačne. Keď je niekto spustený 15 rokov, nemôže čakať, že za dva týždne uvidí zázraky. Je to vec, ktorá sa vyvíja jedným aj druhým smerom dlhodobo.

Naším hosťom bol doktor Ľudovít Paulis z Ústavu patologickej fyziológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem a dovidenia.