Podcast s docentom Petrom Minárikom: “Hladovky a detox vám môžu privodiť žlčové kamene, alkohol rakovinu prsníka.”
Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc. je studnica overených a aktuálnych informácií týkajúcich sa stravovania, ktoré nám udrží zdravie a je prevenciou veľkého množstva ochorení. My sme ho opäť vyspovedali a zaujímali nás aktuálne odporúčania, témy, ktoré hýbu verejným priestorom a trošku viac sme sa venovali tentokrát zdraviu žien.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu venovanému silným a krehkým ženám a ich zdraviu. V Generali chceme prinášať zlepšenia pre vaše životné príbehy, preto rozširujeme naše životné poistenie o bonus pre ženy v prípade vážnych ženských ochorení, akými je aj rakovina.
Hladovky a detoxikačné kúry nemajú žiadny benefit pre zdravie. Skôr si môžete privodiť žlčové kamene, po ktorých asi nikto netúži. Vedeli ste, že alkohol je karcinogén prvej triedy? Platí to aj pre pivo, aj pre víno, a aj v malom množstve. Nárazové pitie väčšieho objemu alkoholu sa absolútne neodporúča a považuje sa za rakovinu uľahčujúce správanie. Čím viac alkoholu človek konzumuje, tým vyššie je riziko rakoviny. Pri rakovine prsníka, môže konzumácia čo i len malého množstva alkoholu zvýšiť riziko.
Muži a ženy majú rozdielne nutričné potreby, pričom nutričné usmernenia pohlavie nerozlišujú. Rozdiely sa zvýrazňujú najmä v tehotenstve, pri dojčení, po menopauze. Myslíte, že môžu tehotné ženy piť kávu a čo by mali tehotné ženy dopĺňať okrem kyseliny listovej a jódu? Netreba však zabúdať, že výživové doplnky nie sú lieky, keďže nie sú schvaľované Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Je to len potravina, ktorá nemá liečiť, ale dodať deficitnú živinu v krátkodobej etape. Akú výnimku spomenul docent Minárik v tomto rozhovore? Započúvajte sa a možno zmeníte svoj pohľad na to, čo si naložíte na tanier najbližšie, dozviete sa, čo robiť, aby ste si neskracovali zdravé roky života, vyhli sa aj bolesti chrbta a v neposlednom rade onkologickým ochoreniam. Ak už je táto diagnóza vo vašom živote, pán docent sa podelil o zaujímavé informácie a tipy, napríklad aj to, že rozumne aplikovaná fyzická aktivita zlepšuje toleranciu na onkologickú liečbu.
Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či Youtube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3. – (MP3 a YOUTUBE manualne nahodenien
Dnes je naším hosťom pán doc. MUDr. MSc. Peter Minárik, PhD., lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie, gastroenterológie. Váš životopis, pan doktor, je úctyhodný a veľmi inšpiratívny. Nie náhodou si vás do nášho podcastu pozývame už tretíkrát. Dobrý deň želám.
Príjemný a dobrý deň želám všetkým poslucháčom.
Ešte pripomeniem, že posledné roky sa okrem iného zaoberáte problematikou podpory verejného zdravia a edukácie odbornej aj širokej verejnosti. Preto by sme radi načerpali opäť nové a čerstvé vedomosti a informácie. Začal by som však trošku zľahka, keďže sa blíži Veľká noc. Ja som typický medveď, zimu potrebujem len nejako prespať. Keď vyjde slnko a začnú kvitnúť rastliny, čerstvé ovocie, zelenina, hneď sa mení nielen môj jedálniček, ale aj nálada. Aký ste vy typ?
Ja sa snažím, aby na mňa ročné obdobie vplývalo čo najmenej. Samozrejme, niektoré vplyvy sú objektívne a nezastaviteľné. Napríklad, keď je veľmi krátky deň, musím skoro vstávať do práce, niekedy aj dosť neskoro z práce ísť, za tmy vstávam, za tmy chodím domov, tomu sa vyhnúť nedá, no v stravovaní a bežnom životnom rytme sa snažím byť konzistentný.
Pamätám si, že som sa vás na úvod vždy pýtal, aký máte jedálniček, čo ste dnes jedli. Dajte nám trochu inšpirácie.
Raz ste mi pripomínali, či ešte jem dve hrianky na raňajky. Áno, aj dnes som ich mal, k nim ešte dva malilinké okrušteky chleba. Dokonca som si ich aj odvážil.
A celozrnné, alebo biele?
Hrianky boli a vždy sú celozrné, chlebík, zhodou okolností, nebol, asi taký v obchode nemali. Každopádne, nie že by som biely chlieb nezjedol, ale doma ho nemávame. Celozrnnosť je vo všeobecnom ponímaní veľmi dôležité stravovacie opatrenie, pretože vlákniny v strave nemáme nikdy dosť a myslím si, že je málo ľudí, ktorí spĺňajú moderné odporúčania pre jej denný príjem. Ten je 35 až 45 gramov. Ak by sme si začali tieto parametre sledovať, zistíme, že dodržať stanovený limit nie je vôbec ľahké, no dá sa to.
Musím povedať, že som si všimol vašu novú publikáciu alias skriptá, ktoré ste vydali spolu s kolegami. Sú to Odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých. Zaujal ma výrok na druhej strane: „Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie.” Vy ste hneď vytvorili aj krásnu potravinovú pyramídu. Schválne, pripomeňte ju našim poslucháčom a poslucháčkam.
Autor tejto vety je zo sedemnásteho storočia. Takže je veľmi, veľmi stará, ale platí aj dnes. Aby poslucháči a poslucháčky vedeli, o čo ide, vydavateľstvo Raabe skriptá vydalo aj v knižnej podobe, ale v princípe sú to štandardné preventívne postupy zamerané na odporúčania pre stravovanie a výživu u dospelých na Slovensku. Boli tiež schválené Ministerstvom zdravotnícka SR v rámci štandardných preventívnych, ale aj diagnosticko-terapeutických postupov.
Štandardné odporúčania sú pre odbornú verejnosť, ale môže si ich stiahnuť hocikto zo stránky ministerstva. Samotná pyramída je vizuálna pomôcka, ktorá má veľmi jednoduchým a názorným spôsobom ukázať verejnosti so záujmom o problematiku, koľko potravín a z ktorých potravinových skupín by sme mali denne zjesť, aby sme spĺňali kritériá zdravej výživy. Zobrazuje počet porcií a ako by mali vyzerať. Samozrejme, k tomu sú aj určité odporúčania, čo v ktorej potravinovej skupine uprednostniť. To znamená, keď sa povie mäso, vieme, že máme červené, hydinové, rybie a podobne. Vieme, že máme aj bielkovinové potraviny rastlinného pôvodu, ktoré by mala jesť väčšina z nás viac a častejšie, hlavne strukoviny. Nemá ísť o občasnú obmenu, ale systematické stravovanie. Skriptá rozoberajú, prečo sú mastné ryby dôležité a mali by sme ich aspoň jedenkrát do týždňa prijať v jednej porcii jedla, ktoré tuky uprednostniť a tak ďalej. Naša pyramída má 5 poschodí. Vychádzali sme z írskej potravinovej pyramídy, ktorá je z roku 2019. Má 6 poschodí, no potravinová skupina, ktorá bola na chýbajúcom 1 poschodí, sa u nás nestratila. Mliečne potraviny sme totiž dali s bielkovinovými potravinami nemliečneho pôvodu do 1 poschodia, no zreteľne sme ich odlúčili, aby sa nestratili, pretože majú svoj veľký význam. Dospelý človek by mal skonzumovať 3 porcie mliečnych výrobkov, prevažne s nízkym obsahom tuku, denne.
O chvíľočku sa do odporúčaní zahryzneme ešte podrobnejšie, budeme sa rozprávať o tom, ako nebezpečné je už malé množstvo alkoholu, špeciálne pre ženy. Poslucháčom dáme aj tipy na ťažšie životné situácie a ako sa počas nich stravovať. Kým sa k tomu všetkému dostaneme, začnime aktuálne. Blíži sa Veľká noc a sviatky sa spájajú s tradíciami náboženského charakteru, ktoré zahŕňajú 40-dňový pôst. Počas neho nie je dovolené jesť mäso, dokonca ani v nedeľu. Existuje viacero prístupov, niektorí vyraďujú syr, vajcia. Plynule by som chcel prejsť k magickému slovu posledných rokov. Je ním detox. Čo má spoločné s pôstom?
Treba rozlišovať tieto dva pojmy. Pôst má, samozrejme, svoju historickú úlohu a v rôznych častiach sveta bol tradíciou. Ide skôr o symbolický zvyk, kedy sa ľudia v istých fázach roka vedome a cielene vzdajú určitých, aj stravovacích, požitkov. Niektoré potraviny však jedia, nejde o hladovku. Ľudia vôbec nemusia byť hladní, ani nemajú byť hladní. Čiže post je skôr symbolická vec, hladovka je niečo úplne iné. Hlad je fyziologický prejav, ktorý núti človeka sa najesť, no rovno poviem, že väčšina ľudí ho už veľmi necíti, pretože jedia tak často, že u nich nestihne nastať. Hedonické impulzy k jedeniu prevažujú nad fyziologickými. Niektorí ľudia podstupujú aj takzvanú očistnú hladovku, ja ju neodporúčam, pretože má svoje riziká.
Potom poznáme pojem detox. Ide o veľmi široký názov, pod ktorým sa môže skrývať všeličo. Vychádza z dvoch slov — tox, v preklade z latinčiny toxín, jed, a de — po latinsky niečo znížiť. Obrazne teda ide o zbavenie sa toxínov. Tento pojem musíme brať obrazne, pretože, čo sú toxíny? Nekonzumujeme látky, ktoré by obsahovali jedy, teda aspoň nie vedome. Na druhej strane, v rámci metabolizmu funguje nasledujúci postup — keď konzumujem potraviny, sú zložené z živín, a tie živiny sa metabolizujú. Niektoré zložky a ich časti sa spotrebujú na výstavbu a tvorbu, na energiu. V procese však vznikajú aj určité látky, ktoré sa nespotrebovávajú a musia sa z tela vylúčiť von. Napríklad dusíkaté, tzv. močopovinné látky, ako kreatinín alebo močovina, ktoré sa musia vylúčiť obličkou. Tá je jeden z najdôležitejších orgánov v našom tele, ktoré pomáhajú detoxikácii organizmu.
Druhým je pečeň, čo je organická chemická továreň, má mnohé funkcie. Pozor, ide aj o veľmi dôležitý imunitný orgán, v ktorom sa tvorí najvyšší počet makrofágov/kupfferových buniek v tele. Jednou z dôležitých úloh pečene je aj zbavovanie sa látok a ich vylučovanie žlčou do tenkého, hrubého čreva, nakoniec stolice, kadiaľ odchádzajú von. Ďalším takým detoxikačným orgánom je aj koža. Keď sa človek potí, tiež sa zbavuje, síce nie priamo toxínov, ale soli, tekutiny, ochladzuje sa tým a tak ďalej. No a posledným takým orgánom sú pľúca. Vydychujeme oxid uhličitý, tým sa ho zbavujeme, vdychujeme kyslík, ktorý potrebujeme pre svoj život. Čiže človek sa detoxikuje neustále, každý deň, 24/7.
Pokiaľ má zdravú pečeň a obličky.
Samozrejme, tieto prirodzené detoxikačné mechanizmy v opačnom prípade nefungujú. V extrémnych a akútnych prípadoch hrozí syndróm zlyhania pečene alebo syndróm zlyhávania obličiek. Ak ide o chronický problém, hovoríme tomu obličková nedostatočnosť alebo chronická renálna insuficiencia, a teda v extrémom prípade vznikne otrava močopovinnými látkami, čo sa volá urémia. Človek môže v obdobnom stave až upadnúť do kómy. Sám som taký prípad ešte nevidel, ale aby som ukončil úvod, detoxikujeme neustále, k čomu potrebujeme mať zdravé tieto štyri orgány. Otázka je, či človek potrebuje potom nejakú kúru na rýchle zbavenie sa toxínov…
Presne tak. Teraz sú média a internet plné zaručených receptov, mladí ľudia, často hlavne dievčatá, hľadajú nejaký elixír mladosti, zázračný „gumidžús“. Myslím si, že sa v týchto kúrach, čajíčkoch a hókusoch-pokusoch skrývajú aj celkom solídne nebezpečenstvá. Ide o môj vkus. Je to tak, alebo sa mýlim?
Pre väčšinu ľudí nemajú nejaký dokázateľný vedecko-medicínsky benefit. Neprináša to výsledok, ktorý ľudia očakávajú, a to rýchle schudnutie, ktoré, faktom je, že ak je spojené s kalorickou reštrikciou, a väčšinou s ňou spojené je, plus sa tak deje v krátkej dobe, jeho benefity sú veľmi limitované, pretože ľudia sa v konečnom dôsledku vrátia k svojim pôvodným stravovacím návykom a dosiahnuté výsledky sa tým pádom rýchlo stratia. Záleží tiež, ako dlho kúra trvá. Dnes som rozprával 4 ženám presne o tejto problematike. Jedna podstúpila 2-týždňovú kúru, druhá asi 4-týždňovú. Čím dlhšia daná kúra je, tým vyššie sú potenciálne riziká. Je preto ďaleko lepšie pestovať si zdravé životné sily dlhodobo, nie sa iba občas v nezdravom spôsobe života podrobiť detoxikačnej kúre.
Ide o paradox doby, kedy je obezita ako metabolické ochorenie najrozšírenejšie na celej zemeguli, nachádza sa v stave pandémie, a tá, jednoznačne, trvá dlhšie než pandémia COVIDu. Nepominula sa, je stále ešte na vzostupe. Na druhej strane stojí trend utiekania sa k módnym diétam, medzi ktoré patria aj detox očistné kúry. Čiže ide o rozšírený globálny záujem o problematiku, ale keď človek nazrie do databázy vedeckých prác, a ja som v nej skutočne hľadal pred týmto podcastom, nájde len niekoľko intervenčných štúdií, ktoré ukazujú, že spomínané kúry vedú k pomerne malým benefitom.
V jednej z prác pripomínajú snahu o rýchle riešenie dlhodobých problémov, čo nefunguje. Oveľa lepšie fungujú zásady zdravého životného štýlu, a to nefajčiť, nepiť alkohol, respektíve v bezpečných množstvách a frekvenciách, neskôr si k nemu povieme viac. Jesť čo najmenej údenín, prípadne ich vôbec nejesť, obmedziť červené mäso aj v neúdenej podobe na maximálne 350 až 500 g do týždňa. Zvýšiť frekvenciu konzumácie ovocia, zeleniny, celozrnných obilovín, orechov a semiačok. Udržiavať si telesnú hmotnosť čo najbližšie k optimu. Zvyšovať fyzickú zdatnosť, čo už nie je o stravovaní, ale ide o životný štýl, avšak vie sa, že už 10-percentné zníženie nadmernej telesnej hmotnosti, ak sa udrží (a detoxikačnou kúrou sa určite neudrží), má schopnosť dosiahnuť výrazné a pozitívne metabolické zmeny v organizme, čím sa znížia riziká kardiovaskulárnych a aj závažných nádorových ochorení, o ktorých si tiež ešte povieme.
Teraz budem nahlas rozmýšľať, či je Veľká noc z pohľadu vás ako lekára a nutričného poradcu nočná mora. Pretože konzumujeme veľa údenín, nezdravých šalátov a alkoholu, v danom období sa stretáva možno aj to najhoršie, čo sa jedálnička ľudí týka. Má pôst aj reálny zmysel? Ak si odmyslíme symboliku, vidíte v ňom benefity?
V pôste vidím symbolické benefity a ide o osobnú vec každého človeka, ktorý ho dodržiava, lebo ho vníma ako určitú vnútornú povinnosť. V hladovkách nevidím nič benefitné, pretože hladovky a vôbec detoxikačné kúry sa neodporúčajú deťom a mladistvým, ktorí sú v rastovom vývoji. Ďalej seniorom, chronicky chorým, tehotným ženám, dojčiacim ženám a ľuďom, ktorí majú alebo mali poruchy príjmu potravy. Jedným z veľmi častých nežiadúcich účinkov hladoviek je vznik žlčových kameňov. Neviem, či som to v minulosti už hovoril, ale žlčové kamene sa tvoria na základe toho, že vzniká kmeňotvorná žlč, pretože žlčník nedostáva pravidelný podnet na vyprázdňovanie sa. Žlč v ňom následne stagnuje, zahusťuje sa, prechádza do žlčového blata, piesku, na základe toho sa vytvoria kamienky, ktoré už nikdy neodídu.
Napadá mi ešte jedna okrídlená vec v rámci témy detoxu. Je to, akoby ste tuhému fajčiarovi povedali, nech ide na dva týždne do vysokohorského prostredia, dýcha v dobrej nadmorskej výške čerstvý vzduch, nech tie dva týždne nefajčí, a potom sa vráti do bežného života. Aký to bude mať účinok? Asi žiaden.
To je veľmi pekné prirovnanie. Prejdime na tému alkohol. Máme viacero nových výskumov, ktoré potvrdzujú, že neexistuje bezpečná dávka, zdravé množstvo alkoholu. Práve na Veľkú noc, poznáme to, sa v slovenských rodinách nešetrí. Zovšadiaľ človek počuje, „poď na jeden“, „veď štamperlík ťa nezabije“, „ešte kapurková“ a „do druhej nohy“. Čo urobiť s týmto fenoménom, ktorý je skôr kultúrno-spoločenský?
Viete, nemôžme očakávať, že ak by sme zakázali alkohol a chceli spraviť nejaké drastické celospoločenské opatrenia, ľudia prestanú piť. Alkohol tu je a bude. Mohla by sa spraviť verejno-zdravotnícka propagácia abstinovania, prípadne rozumnej konzumácie, ale nerobí sa. Dokonca sa reklamy na alkohol zase objavili pred 22:00, včera som to videl. Nepoviem vám, kde, aby som nerobil antireklamu, ale okolo 20:00 som ich videl v priebehu 5 minút asi 4. Na whisky, brandy a pod.
Existuje korelácia, že by obmedzenie reklamy pôsobilo na obmedzenie konzumácie alkoholu napríklad u mladistvých? Ide o komplexnú tému…
Aktuálne nedisponujem týmito dátami.
Ostaňme stále v danej problematike. Keď už nevieme reklamu obmedziť, vieme aspoň vystrašiť ľudí. Teraz to nemyslím zle, ale vystrašme ich dátami o škodlivosti alkoholu. 4,2 % úmrtí na rakovinu sú spôsobené alkoholom. Po tabaku (18 %) je alkohol druhou najväčšou príčinou rakoviny. Je ďaleko pred inými rizikovými faktormi, ako sú infekcie a podobne. Ešte ohrozenejšie sú v tomto prípade ženy. Ide o nepríjemnú pravdu, drogu, ktorej sa odporúčate ľuďom vzdať, alebo 1 pohárik červeného nikoho „nezabije“?
Vieme, že v krátkodobom horizonte nikoho „nezabije“, respektíve sa vtedy pri striedmom pití neprejavia nežiadúce účinky. V dlhodobom horizonte to vyzerá inak. Alkohol je skutočne karcinogén prvej triedy, bez ohľadu na nápoje, v ktorom sa konzumuje. Čiže pivo, víno, je to jedno. Dané vyhlásenie bolo publikované medzinárodnými onkologickými spoločnosťami, takže ho nemôžeme spochybňovať. Samozrejme, hrá rolu aj frekvencia konzumácie a jednotlivé dávky. Za bezpečnú sa považuje pri pravidelnej konzumácii, rovno poviem, že ju neodporúčam, určite nie denné pitie alkoholu, a to ani v takzvaných bezpečných dávkach, ale WHO kedysi informovala, že ide o 10 g alkoholu denne pre ženu, 20 g pre muža. Zaujímavé je, že v Európskej kardiologickej spoločnosti je v postupoch pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení 10 g pre obe pohlavia.
Rovnoprávnosť.
Rovnoprávnosť, áno. Pôvodne šlo o nerovnoprávnosť v prospech mužov. Vždy som si dané množstvo vysvetľoval tým, že muži majú väčšiu pečeň a množstvo buniek, ktoré detoxikujú alkohol cez acetaldehyd na ďalšie z tela vyliečiteľné metabolity. Zopakujem, neodporúčam však denné pitie alkoholu ani v bezpečných limitoch. Čo by sa vôbec nemalo, je fenomén nárazového pitia. Ide o veľmi neprospešné, vznik rakoviny uľahčujúce správanie. Najmä, ak sa podobné akcie dejú pravidelne. Vysvetliť sa to dá cez fakt, že karcinogénnych metabolitov alkoholu je v danom momente tak veľa, že ostanú v tele dlho. Pôsobia následne na citlivé orgány, ktoré s alkoholom prichádzajú priamo do kontaktu. Predovšetkým ide o ústnu dutinu, jazyk, podnebie, mandle, hrtan a hltan.
Zistilo sa však, že alkohol taktiež zvyšuje riziko rakoviny orgánov, ktoré s ním vôbec neprišli do priameho kontaktu. U žien ide o prsníky. Dokonca ovplyvňuje aj vznik kolorektálneho karcinómu. Najhoršia kombinácia je pitie a fajčenie. Dochádza ku kompenzácii karcinogénnych účinkov a výrazne stúpa riziko vzniku rakoviny u týchto užívateľov. Netreba si tiež vytvoriť denný návyk. Dať si 2 dcl červeného vína je príjemné a užívateľ sa možno nádejá, že mu resveratrol (antioxidačná látka) pomôže posilniť zdravie. Videl som knihy, mám ich dokonca aj doma, stoja za nimi dvaja kanadskí autori, kde odporúčajú resveratrol v malých množstvách prijímať, no tvrdenia boli vyvrátené a Svetový fond pre výskum rakoviny podobné správanie neodporúča. Ani Európska kardiologická spoločnosť. Spochybňujú sa, dokonca, pozitívne účinky pitia alkoholických nápojov, predovšetkým červeného vína, ako prevencia srdcovocievnych ochorení. Existujú práce, ktoré nepotvrdili zníženie rizika. Moja rada znie, aby ľudia ani v umiernenom množstve nepili na dennej báze.
Mám ešte jednu obľúbenú hlášku, takzvané „vypaľovanie červíka“. Aj na dovolenku do Egypta sa berie domáca pálenka. Táto praktika nefunguje, ale ako legenda sa tiahne s nami desaťročia. Tento mesiac sa na Generali Balans venujeme primárne ženám. Medzi pohlaviami sú rozdiely, ktoré vidíme, niektoré však nevidíme. Tieto rozdiely sa, žiaľ, pretavujú aj do chorôb a spôsobu životného štýlu, ktorý ľudia vedú. Ženy trpia častejšie autoimunitnými ochoreniami, majú viac čuchových buniek aj chuťových pohárikov, vyššie nároky na železo, čo súvisí s menštruáciou. Čím je to všetko spôsobené? Spomínali ste aj rakovinu prsníka. Existuje niečo, čo môžu urobiť pre svoje zdravie?
Medzi mužmi a ženami sú rozdiely v telesnom zložení, v hormónoch, z čoho vyplývajú určité rozdielne nutričné potreby.
Pardon, opýtam sa úplnú klasiku. Z vlastnej praxe, ale aj z výskumov mám navnímané, že majú ženy tendenciu jesť menej a diétnejšie. Vyberajú si viac nízkotučné alternatívy. Nie je bežné ich vidieť jesť údené kolená a podobné „šmaky“, ktoré si chlapi bežne dávajú k pivu. Rozdiel medzi pohlaviami určite je, ale aké je vaše odporúčanie?
Pri bežnom stravovaní sa „food-based dietary guideliness“ (stravovacie odporúčania založené na potravine) v najvšeobecnejšom rozmere medzi ženami a mužmi nerozlišujú. Na druhej strane treba povedať, že počet porcií, ktoré sa odporúča konzumovať, je u zeleniny a ovocia 5 až 7 porcií. Žene možno stačí 5, mužovi 7, lebo má vyššiu telesnú hmotnosť. Druhé poschodie pyramídy sú škrobové potraviny, obilniny, odporúčame celozrnné, ale môže ísť aj o zemiaky, kukuricu. Tých sa odporúča 3 až 5 porcií, pri mužoch v aktívnom veku, ktorí sú fyzicky zdatní alebo športujú, je to až 7 porcií. Vidíte teda, že existujú určité diapazóny, ktoré reflektujú aj hmotnosť a fyzickú zdatnosť, aktivitu človeka. Žena má zväčša nižšiu hmotnosť. Samozrejme, sú aj vysoké ženy, ale štatisticky brané, nežnejšie pohlavie bude mať nižší počet porcií.
Rozdiely medzi pohlaviami sa zväčšujú v určitých fyziologických fázach žien, a to predovšetkým tehotenstvo, dojčenie a obdobie po menopauze, čiže prechode. V rámci daných skupín existujú separátne odporúčania. Je jasné, že tehotná žena a vo fáze dojčenia bude mať zvýšené nároky na prísun energie, ale taktiež niektorých konkrétnych živín. My sme takýto vyšší level do odporúčaní ešte nezaradili, ale v USA ho každých 5 rokov inovujú. Keďže som ich už niekoľko videl, viem, že sa trochu menia. V poslednom vydaní, ktoré je platné v rokoch 2020-2025, už majú aj kategóriu pre tehotné, dojčiace ženy a seniorky, kde nájdeme konkrétne odporúčania pre kalorický príjem, ale aj živiny, ktoré vieme, že tehotné ženy potrebujú užívať, napríklad kyselinu listovú, jód, železo. Môžeme tiež hovoriť o určitých látkach ako je kofeín. Môžu dojčiace a tehotné piť kofeín?
Nie.
Môžu!
Môžu?
Áno. EFSA (European Food Safety Authority) vydala nezáväzné, no odporúčacie vyjadrenie v zmysle vedeckého názoru, kde na základe štúdia relevantných materiálov zistili, že bezpečná denná dávka kofeínu pre bežného človeka, platí pre netehotnú ženu, je do 300 mg. Tehotným sa odporúča neprekročiť 150 mg denne, čo sú 2 šálky kávy. Samozrejme, nenabádam, aby tehotné ženy pili kávu. Ak nechcú, nech nepijú, prípadne, ak sa jej nevedia vzdať a boja sa kofeínu, môžu si dať bezkofeinový variant.
Schválne by som sa dotkol témy, ktorú ste načrtli, a to pandémia obezity. Podľa štatistík až 60 % Slovákov trpí nadváhou. Jej najťažší stupeň má 1 % z nich. Čo si budeme klamať, obezita ohrozuje pečeň rovnako ako alkohol. Spôsobujú spoločne vo výsledku tisícky úmrtí. Ako si uvedomiť, že sme z nejakých 2 kíl navyše prešli do problému? Čo je limit, kedy by sme sa váhou mali začať zapodievať?
Než vám odpoviem na otázku, prišli mi na um ešte 2 veci v súvislosti s tehotnými ženami. Mali by konzumovať bezpečné potraviny, aj keď majú rady surové jedlá. Hovorím o tých, ktoré sa odporúčajú v upravenej forme, napríklad sushi, tatársky biftek, nepasterizované mlieko a bryndza. V prípade ochorenia z nich môže dôjsť k ohrozeniu plodu. Druhou vecou je vápnik. Každý z nás má okolo 1 000 až 1 200 g uloženého vápnika v kostiach. Avšak ide o určité depo, ktoré sa môže znižovať. Vieme, že naň má žena počas tehotenstva zvýšené nároky. Ak by nemala dostatočný prísun vápnika, ohrozí sama seba znižovaním mineralizácie kostí, čo vie v staršom veku vyústiť do osteoporózy. V rámci slovenských odporúčaní je príjem vápnika pre netehotné ženy 1 100 mg denne, podľa toho, ako veľmi ťažko fyzicky pracujú. Tehotná v druhom trimestri by mala brat 1 400 mg, dojčiaca 1 600 mg vápnika denne, čo nie je vôbec ľahké dosiahnuť.
Nahrali ste mi práve na otázku. Čo si budeme klamať, často v živote hľadáme skratky a ja nie som iný. Keďže sa rozprávame o vyváženej strave a potravinovej pyramíde, o tom, aké živiny by sme mali prijať, musím sa opýtať, sú suplementy slepá ulička?
Keď už ste načreli do danej témy, treba si uvedomiť, čo sú výživové doplnky. Predávajú sa v lekárni a ich krabičky či formy pripomínajú lieky, sú to tobolky, sirupy, no nejde o medikamenty, čo si veľa ľudí neuvedomuje. Tento fakt potvrdzuje aj moja prax, kde sa rozprávam s pacientmi. Mnohí nevidia rozdiel. Výživový doplnok je potravina. Jeho úlohou nie je liečiť, ale dodať istú živinu, keď má človek v istej fáze života potrebu jej zvýšeného príjmu, možno deficit. Budem konkrétny, napríklad pri užívaní širokospektrálnych antibiotík sa odporúča užívať probiotické bakteriálne kmene, niekedy neabakteriálne, teda kvasinky, ktoré majú chrániť sliznicu čriev a mikrobióm pred devastáciou. Keď už som spomínal vápnik, vrátim sa k nemu. Existuje vo forme liekov, ale väčšinou ide o výživový doplnok. Keď má človek jeho nedostatočný príjem z rôznych dôvodov z potravy, napríklad je vegán, alebo má laktózovú intoleranciu, čiže nezvláda mliečnu bielkovinu a prestane konzumovať mliečne výrobky, čo by nemal, pretože existujú aj tie bezlaktózové, ale ak by k tomu došlo, môže si polovicu dennej dávky, 500 mg, dať vo forme suplementu. Je dôležité popri tom prijímať aj vitamín D3 a K2, aby sa dobre uplatnil v organizme.
Aké je však vaše osobné odporúčanie pre výživové doplnky? Máme sa primárne fokusovať na stravu?
Áno. Primárne sa treba fokusovať na stravu. Jedným zo známych postulátov Svetového fondu pre výskum rakoviny je, že by mal človek dostať do organizmu všetky potrebné živiny v strave a nápojoch. Suplementy majú byť určitou formou doplnku výživy buď pri nutrientoch, ktoré sú citlivé na zdroje, napríklad omega-3 mastné kyseliny, nie je veľa zdrojov, ktoré ich obsahujú, alebo ak človek nie je schopný ich prijať v strave, respektíve má zvýšené nároky na ich príjem. Spomínal som už kyselinu listovú u tehotných žien, vitamín D u malých detí. Voľakedy sa im dával rybí tuk, to bolo hnusné…
Aaaach. Áno.
Nechcete povedať, že si to pamätáte.
Áno. Nie som už najmladší, ale zároveň aj nášmu malému synovi kvapkáme pekne do kašičky.
Ide o klasickú suplementáciu, na ktorú doplnky sú. Nejde však o liečivá, suplementy nie sú ani schvaľované cez ŠÚKL (Štátny ústav na kontrolu liečiv). Dodávateľ musí dodať určité materiály pre ÚVZ (Úrad verejného zdravotníctva), ale spadajú pod kategóriu potravín. Ešte raz spomeniem Svetový fond pre výskum rakoviny, ktorý nedávno uverejnil deviaty postulát z desatora zdravého životného štýlu. Netreba užívať výživové doplnky ako formu prevencie nádorových ochorení. Ak by si poslucháči a poslucháčky zapamätali hoc len túto jednu vetu, stačí. Oni nefungujú ako prevencia, tá je skrytá v strave, v udržiavaní telesnej hmotnosti, fyzickej zdatnosti, nefajčení, nekonzumovaní alkoholu. V tom je prevencia. Samozrejme, radíme k nej aj boj proti dlhodobým chronických stresom, no nie užívanie výživových doplnkov. Existujú medzi nimi výnimky, nechcem svoju odpoveď komplikovať, ale skúsim vysvetliť.
Pri výživových doplnkoch s obsahom vápnika bolo dokázané, že aj keď ide o suplement, dokáže podľa dlhodobých intervenčných štúdií znižovať riziko rakoviny hrubého čreva, ale opakujem, ide o výnimku. Okrem toho sa robili aj intervencie s vysokými dávkami anitoxidačných výživových doplnkov, trebárs s vitamínom A, s betakaroténom, selénom. Dnes sa všeobecne vie, že ide o látky s antikacinogénnym účinkom, ale vo vysokých dávkach majú opačný efekt. Preto boli aj dané štúdie predčasne ukončené a zakázané. Vie sa teda, že vysoké dávky antioxidantov neznižujú riziko nádorových ochorení, treba ich konzumovať v bežných odporučaných dávkach.
Skrátim to, treba mať rozumný balans. Vráťme sa k obezite. Spolu s nadváhou zvyšuje až o 60 % riziko cukrovky 2. typu. Kedy by mal každý z nás, bežných smrteľníkov, zbystriť pri pohľade na váhu, že sme to už prešvihli? Čo vtedy robiť?
Spomenuli ste pojmy obezita a nadváha. Treba povedať, že nadváha nie je nič iné ako obezita v zmysle, že ide o nadmernú telesnú hmotnosť. Ide iba o iné štádium. Nadváha je definovaná ako index telesnej hmotnosti (body mass index — BMI) medzi 25 až 29,9. Skóre 30 je už obezita. Čiže ak má niekto BMI 31,8, má obezitu 1. stupňa. Ak má 27,8, je v štádiu nadváhy. Tento pojem znie spisovne a používame ho, lebo ho používa každý, ale dnes sa už hovorí skôr o preobezite, tak, ako je prediabetes a diabetes, prehypertenzia a hypertenzia. Obezita má 3 kategórie, pri poslednej ide o BMI nad 40, čo sú skutočne veľmi ťažkí ľudia, na ktorých je problém na prvý pohľad vidieť. Nezamaskujú ho ani veľkým kabátom. Voľakedy sa používal pojem morbídna obezita, dnes sa už od neho upustilo, lebo morbídny pochádza z latinského slova morbus, čo znamená choroba, ale to je už aj prvý stupeň obezity. Čiže aktuálne hovoríme o extrémnej obezite.
Druhý a tretí stupeň ľuďom výrazne znepríjemňujú život najmä v jeho neskorších fázach, znižujú kvalitu, skracujú zdravé roky a prinášajú predčasnú morbiditu na najzávažnejšie choroby — nádorové a kardiovaskulárne. Život znekvalitňujú aj cez degeneratívne ochorenia pohybového aparátu, artrózy a bolestivé chrbtice. Robili sme prácu, v ktorej sme zisťovali, aká je korelácia medzi chronickými bolesťami chrbta lumbosakrálnej, čiže bedrovodriekovej chrbtice a telesnou hmotnosťou. Výsledky sú jasné, dali sme ich už aj do hypotézy, že ľudia s obezitou budú mať včasnejší a častejší výskyt bolestí chrbta, ktoré ich budú aj invalidizovať, respektíve spôsobovať práceneschopnosť. Na nevedeckej rovine to vidím na pacientoch, keď robím ultrazvukové vyšetrenie. Ťažkí pacienti sa skutočne náročne obracajú z boka na bok. Keď sa ich opýtam, tak väčšina povie, že má bolesti chrbtice. Naučia sa s problémom žiť, ale čo je to za kvalitu života?
Poďme o krok späť, ak sme na BMI 25, malo by ísť o zdvihnutý prst? Mali by sme sa pozrieť na svoj životný štýl, do taniera a schudnúť? Skúsme načrtnúť nejaké rozdiely medzi mužmi a ženami. Je pre ženy vhodnejší takzvaný fasting?
Jedna vec je fasting, ale ženy sú aj v rámci noriem odlišné, trošku ozrejmím. BMI nie sú nejaké percentá, ale pomer výšky a telesnej hmotnosti na druhú, vo výsledku nie je žiadna jednotka. Normálne množstvo telesného tuku u mužov je maximálne 25 % z celkovej telesnej hmotnosti. U žien je to 30 %, čiže majú vyššiu normu. Na druhej strane, keď sú ľudia obézni, existuje niekoľko variantov v rámci telesného zloženia. Niektorí majú viac tuku a viac svaloviny, predovšetkým muži. Iní majú zvýšený obsah telesného tuku a znížené množstvo kostrovej svaloviny, tu radíme väčšinou ženy. Ľudí nevážime len na váhe, meriame im telesné zloženie a segmentálne vieme, koľko majú telesného tuku a svaloviny v horných, dolných končatinách, v trupe, v útrobách. Niektoré ženy majú dvakrát toľko tuku, než svalov. Keď dôjde do extrémnych rovín, vtedy hovoríme o sarkopenickej obezite. Sarkos sú v gréčtine svaly, penia znamená málo. Čiže v preklade obezita, pri ktorej sa vyskytuje málo svalovej hmoty. Ide o výrazne rizikovejší typ aj v zmysle komorbidít. Keďže ho mávajú najmä ženy, tie následne ťažšie chudnú. Samozrejme, dá sa to kombináciou stravy, posilových tréningov, aeróbnych tréningových intervencií a podobne. Musí to však byť udržateľné, ľudia sa pri daných aktivitách musia tešiť a udržiavať ich dlhodobo, niekedy aj celý život, vtedy môžu mať efekt.
Dotknime sa modernej formy životného štýlu a chudnutia, fastingu, ide o prerušované stravovanie. Aj vo svojom okolí som ho zachytil, ide o populárnu praktiku. Funguje vôbec, respektíve pôsobí u žien lepšie?
Neviem vám povedať, či ženám funguje lepšie, ale každopádne sa pokladá za zdraviu prospešnú pridanú hodnotu. Daná praktika nie je len pre ľudí s vyššou telesnou hmotnosťou, i keď tí najčastejšie začnú uvažovať o zmene svojho stravovacieho vzorca. Fasting nie je hladovanie, ide o určité postenie sa, čo znamená, že sa v priebehu dňa v určitých intervaloch vzdáme akéhokoľvek kalórie obsahujúceho jedla, budeme piť len tekutiny, jedlo smerujeme napríklad do 8-hodinového intervalu, počas nasledujúcich 16 hodín nebudeme jesť. Rozdelenie môže byť aj iné, napríklad 10 a 14 hodín. Zistilo sa, že sa vďaka fastingu citlivosť receptorov na povrchu svalových a pečeňových buniek zlepšuje. Na druhej strane, musím povedať, že mnohým ľuďom postenie sa nevyhovuje. Ani mne v takejto krajnej polohe.
Ale vy ste naučený na 2 hrianky. Prečo by ste to po desaťročiach menili?
Každopádne, spravil som aj ja nejaké podobné intervencie, ale nie až do miery, že by som 15 či 16 hodín nejedol. Prestal som desiatovať. Mám dni, ako pondelky a stredy, kedy raňajkujem o 5:00, obedujem až o 14:00. Nejde o 15-hodinové okno, no niekedy som baštil desiaty. Poukazujem na to, že sa zmena v rámci stravovacieho vzorca dá urobiť aj parciálne. Mám brata a švagrinú, ktorí intermittent fasting praktizujú, dá sa tak aj niečo schudnúť, ale treba povedať, že nejde o všeliek, treba dbať na výber správnych potravín v rámci zdravej výživy a hýbať sa. Je dôležité, aby sa človek hodinu hýbal, pokojne aj rozdelene, čiže ráno si privstať, odbaviť si 30 minút a zvýšiť rutinu pohybu. V centre pre manažment obezity nenútime nikoho, aby praktizoval fasting, iba ak sa vmestí do života a ide o príjemnú zmenu, ak nie, jedzte trikrát denne. Dôležité je, aby sme sa vyhli neustálemu „zobkaniu“ stravy.
Každému asi funguje niečo trochu iné a musí si nájsť ideálny spôsob fungovania a stravovania. Len doplním, že do 16 hodín fastingu sa, samozrejme, ráta aj spánok. Na záver máme jednu z tých najťažších tém, ale musíme sa jej dotknúť, pretože čísla sú alarmujúce. Každý rok na Slovensku pribudne približne 40 000 nových prípadov rakoviny. Podľa informácií Národného onkologického registra má výskyt rakovinových a nádorových ochorení za posledných 40 rokov dokonca neustále rastúci trend. Mužov postihuje najčastejšie rakovina kože, prostaty a priedušnice, pľúc, priedušiek. U žien je najčastejšia rakovina kože, nasleduje rakovina prsníka a kolorekta. Už ste dali ľuďom niekoľko tipov v rámci stravovania, vyhýbať sa fajčeniu, alkoholu, údeninám, spálenému mäsu. Skúsme z opačného konca, čo poradiť v tejto chvíli pacientom? Úplne vynechávame akékoľvek šarlatánske okienka, to sem, samozrejme, nepatrí. Aké sú reálne tipy, ako pomôcť telu v ťažších etapách?
Opäť by som sa držal vedecko-medicínskych informácií, rád a odporúčaní. Je rozdiel radiť ľuďom niečo fakticky dokázané, ako hovoriť dojmy, pre ktoré dôkazy chýbajú. Odcitoval by som desatoro zdravého životného štýlu pri prevencii nádorových ochorení Svetového fondu pre výskum rakoviny. K pacientom sa ešte dostaneme.
V prvom rade znížiť príjem červeného mäsa na 350, maximálne 500 g týždenne, to už som aj spomínal. Vyberať si chudé mäso, nahradiť ho rybami, chudou hydinou a strukovinami. Vylúčiť údeniny, to sú klobásy, salámy, párky. Sú veľmi obľúbené, nemyslím si, že ma niekto bude poslúchať na slovo, ale povedať to môžem. Ideálne je ich aspoň absolútne minimalizovať do symbolických množstiev. Druhý bod — zvýšiť príjem ovocia a zeleniny. Všimnite si, čo si ľudia dávajú na raňajky. Keď ste v hoteli, viete ich sledovať. Zelenina absentuje alebo je skôr na okrasu. Ďalej treba zvýšiť konzumáciu strukovín. Zvýšiť príjem celozrnných obilnín, orechov a semien, odporúčania uvádzajú až 30 g nesolených orechov denne.
Tretí bod je alkohol, kto nepije, nezačínať, kto pije, len v bezpečných množstvách, nie denne, nie nárazovo. Nefajčiť. Štvrtý bod — udržiavať si zdravú hmotnosť. Ľahko sa to povie, niektorí majú šťastie a nemusia pre ňu nič robiť, iní musia viac či menej bojovať, treba sa k nej aspoň čo najviac priblížiť. Ďalej je dobré znížiť príjem cukrov a vynechávať sladené nápoje. Percento ľudí, ktorí by denno-denne tieto nápoje pili, už nie je tak vysoké, ale stále na verejnosti vidíte, že deťom na stoloch stoja práve oni. Znížiť príjem
vysokospracovaných potravín. Čím menej spracovaná potravina, tým menej cukrov, tukov, nasýtených mastných kyselín, a teda vyhnúť sa fastfoodu, ale zase, v rámci rýchleho stravovania nájdeme aj zdravé alternatívy, stále sú však v menšine. Treba tiež zvýšiť fyzickú aktivitu, minimálne 300 minút do týždňa, ideálne 500, mať aj 1 deň posilového tréningu atp. Ďalší bod je nepoužívať výživové doplnky ako prevenciu nádorových ochorení. Deviaty bod — dojčiť deti prvých 6 mesiacov, teda v prvých mesiacoch života by malo byť jedinou stravou dieťaťa materské mlieko, pretože obsahuje všetko, čo potrebuje. Dojčiť následne aj ďalej s pridanou stravou. Čím dlhšie, tým väčšia je prevencia karcinómu prsníka pre ženu a obezity pre dieťa.
Posledný bod, už som pri vašej otázke. Onkologickí pacienti by mali dodržiavať všetky spomenuté body, samozrejme, okrem dojčenia. Mali by sa stravovať a žiť tak, ako v ideálnom prípade ľudia, ktorí nádorové ochorenie nemajú. Existujú rôzne modifikácie v súvislosti s konkrétnym typom nádoru. Niektorí ľudia majú operačné zákroky, ktoré im neumožňujú jesť všetko, resekčné zákroky na črevách či žalúdku, ale väčšinový onkologický pacient, s ktorými sa ja stretávam, sú obézne ženy s karcinómom prsníka po menopauze so stukovatenou pečeňou a pankreasom, musím povedať, že väčšina so životosprávou nerobí nič. Ony by mali podstupovať obezitologickú lifestyle liečbu, o to viac, že niekedy berú lieky, ktoré im zvyšujú šancu priberania na hmotnosti. Odpoveď na vašu otázku je, že by mali onkologickí pacienti cvičiť a pestovať fyzickú aktivitu. Nezabudnem, ako jeden profesor z FTVŠ prednášal počas hodinového bloku, že bol v Austrálii v onkologickom ústave a na rovnakej chodbe, kde podávali pacientom chemoterapiu, boli na druhej strane telocvične. Ľudia pred podaním chemoterapie cvičili. Samozrejme, fyzická aktivita bola prispôsobená stavu či veku pacienta. Rozumne aplikované cvičenie zvyšuje toleranciu na onkologickú liečbu. Podobné štúdie sa robili aj u nás s pacientmi so seminómami a karcinómom prostaty.
Mám krásny príklad vplyvu stravy. Aziatky trpia rakovinou prsníka päťkrát menej ako Američanky. A, samozrejme, skúmalo sa, prečo to tak je. Vraj do úvahy pripadá konzumácia zeleného čaju, sóje a bielych šampiňónov. Čo si o tom myslíte?
Ide o doložiteľné skutočnosti. Špekulovalo sa, či ide o genetické dôvody, alebo o dôsledok životného štýlu. Upodozrievala sa, v dobrom zmysle, z výsledkov sója, pretože obsahuje fytoestrogény, ako genistein a daidzein, ide o príbuzné molekuly. Majú schopnosť naviazať sa na receptory citlivých buniek, čím znižujú šance väzby pre prirodzené estrogény ženy. Nakoľko existujú hormón-dependentné, teda na hormónoch závislé nádory, konkrétne rakoviny prsníka a tela maternice, príjmom spomínaných fytoestrogénov sa znižuje riziko ochorenia. Okrem toho sa zistilo, že je veľmi dôležité, kedy sa začne s pridávaním sóje do jedálnička. Je dôležité naprogramovanie buniek vo včasnom vývoji, teda nízkom veku. Pre dané končiny je sója prirodzený zdroj bielkovín aj vlákniny, zdravých tukov. Sójové bôby, edamame, sú veľmi chutné, neviem, či ste ich jedli.
Áno, aj náš trojročný syn má edamame veľmi rád, kto by to bol povedal. Ako ich ale všelijako môžeme nakombinovať, s avokádom napríklad…
To už je na vás, ale keď spomínate avokádo, mohlo by byť náhradou kravského masla, dá sa krásne natrieť na chlieb, ide o mimoriadne zdravú nátierku, obsahuje veľa tukov, ale my ich potrebujeme. Až 30 % z celej dennej prijatej energie by sme mali vykryť tukmi, ale nie hocijakým. Mali by byť bohaté na jednonenasýtené mastné kyseliny, kyselina olejová, a viacnenasýtené mastné kyseliny, ako omega-3 a omega-6. Všetky sú obsiahnuté v avokáde.
Narážam vyslovene na superpotraviny. Niektoré majú lite motive, že ide skôr o marketingové ťahy. Viete ešte nejaké vypichnúť? Možno acai a podobne.
Držal by som sa potravín, ktoré sú bežne dostupné. Na rozdiel od toho, čo spomínate, priznávam, musel by som sa až pozrieť do nejakých zdrojov, o čo ide, sú sójové bôby úplne bežné, taktiež spomínané avokádo. U náš doma máme stále nejaké rozkrojené, najmä dcéra ho má rada. Snažme sa však stravovať potravinami, ktoré sú lokálnej proveniencie. Avokádo sem musí cestovať z veľkej vzdialenosti a je potrebné sa stravovať aj udržateľne. Jablká nepotrebujú cestovať tisíce kilometrov a často chutia priamo zo záhrady lepšie. Dozrejú do úplnej zrelosti na slnku a nie je jedno, či ovocie dozrieva za pochodu v skladoch už zozbierané, alebo v prirodzenom prostredí. Skutočne si vieme dodať potrebné a aj citlivé živiny, ktorých je nedostatok, z lokálnych potravín. Spomínal som omega-3, tie obsahuje 1 porcia lososa do týždňa. U nás mávame v sobotu lososový deň, priznám sa, nemám rád ryby, ale keď ho pripraví moja žena, je výborný.
My máme zase radi krevety.
Krevetu veľmi nemám rád, aj keď ich väčšina ľudí zbožňuje. Tie však nie sú bohaté na tuky, to musí byt mastná ryba. Ak by ich však niekto nechcel zjesť ani za ten svet, najbohatším zdrojom rastlinných omega-3 mastných kyselín sú ľanové semiačka a ľanový olej.
Lúskam, jem ich rád, avšak napadá mi ešte jedna vec, na ktorú sa chcem opýtať. Ide o éru spred pár rokov. Odvšadiaľ na mňa vyskakoval pangasius. Pritom je to ryba z najšpinavších vôd, však?
Čítal som o nej kedysi, viem, že bola spopularizovaná jednou štúdiou, ZDF, nemecká verejnoprávna televízia bola v krajine východnej Ázie a spravili o nej reportáž. Neskôr silne poklesla nákupnosť. Šlo o módny trend. Ale pangasius tiež, ak si dobre pamätám, nie je mastná ryba. Medzi tie sa radí losos, makrela, úhor, ten je vraj najmastnejší vôbec. Vrátim sa ešte k ľanovým semiačkam, vy hovoríte, že lúskate, ale ich treba pomlieť, potom už nelúskajú. Mastné kyseliny sa pri tom však dostávajú von a sú prístupné vstrebávaniu a nejdú navnivoč. Vieme, že keď sa živiny nevstrebú, vylúčia sa stolicou. Ďalším zdrojom sú vlašské orechy, ktorých až 10 % obsahu tvoria práve omega-3 mastné kyseliny. Pri ľanových semiačkach ide o 25 %, ľanový olej obsahuje až 50 %, ešte môžem spomenúť aj chia semiačka, tie ale musíme dovážať.
Áno, ale dobre sa primiešajú do kaše. Mám pocit, že by sme vedeli pokračovať ďalšie hodiny. Pán doc. MUDr. MSc. Peter Minárik, PhD. bol hosťom dnešného podcastu Generali Balans. Opäť veľmi pekne ďakujem za vaše výživné vedomosti a informácie.
Ja ďakujem za pozvanie a niekedy nabudúce možno vymyslíte nejakú ďalšiu špecifickú tému.
Budeme sa tešiť. Ďalšie tipy pre vybalansovaný život nájdete aj na našom webe www.generalibalans.sk, vrelo odporúčam sledovať nás aj na sociálnych sieťach, najmä na Instagrame a Facebooku. Želám vám všetko dobré a dobrú chuť.
Dovidenia, dopočutia.