Rozhovor s pediatričkou Evou Dickou o aktuálnom období chorôb a tipy na podporu imunity

Detské roky sú spojené s budovaním imunity a k tomu patria aj časté choroby, tečúce nošteky, pokašliavanie či boľavé ušká, oči aj brušká. Keď tieto ochorenia, vírusy a baktérie prinesú domov, často aj my dospelí máme čo robiť, aby sme opäť boli fit. Jeseň a zima, žiaľ, prajú mnohým chorobám a s nástupom do škôl a škôlok postupne vyťahujeme aj vreckovky, teplomery a lieky. Na túto, pre mnohé rodiny veľmi aktuálnu tému, sme sa rozprávali so skúsenou pediatričkou a infektologičkou MUDr. Mgr. Evou Dickou.

Kládli sme jej otázky, ktoré bežia v hlave všetkým rodičom s malými maródmi: Je v poriadku, ak je dieťa choré aj každý mesiac v zime? Koľko trvá, kým v novom kolektíve získa imunitu? Kedy spozornieť a začať riešiť častú chorobnosť? Prečo dospelí znášajú detské choroby horšie? Tieto zvedavé otázky a mnoho ďalších nájdete v tomto článku spolu s odpoveďami a s tipmi na podporu imunity.

Jeseň a ochladenie sú tu. Čo teraz najčastejšie liečite u svojich pacientov?

Najčastejšie sú to akútne infekcie najmä horných dýchacích ciest a hnačky.

Zmenila sa za posledné roky chorobnosť detí? Vidíte napríklad zmeny po pandémiách covidu?

Viaceré recentné štúdie a dáta v post covidovej ére a to najmä v roku 2022, udávajú vo viacerých krajinách nielen Európy, ale aj v USA vzostup komplikovaných streptokokových infekcií a ich následkov prevažne u detí do 10 rokov života. Pripisované je to nedostatočnej (krátkodobej) antibiotickej liečbe základného ochorenia, nárastu antibiotickej rezistencie, znížením počtu chorých detí so streptokokovým ochorením počas izolácie v rámci covidového obdobia a následného vzrastu ťažkých invazívnych streptokokových ochorení, hlavne u detí, u ktorých je súbežne prebiehajúce iné vírusové ochorenie napr. ovčie kiahne, chrípka, 6. detská choroba.

A čo strašiak v podobe 5.,6.,7. choroby? Nie všetky staršie ročníky si ich pamätajú.

5., 6., 7.choroba sú bežnými ochoreniami detskej populácie. Vyvolávateľom je vírus – u 5. choroby Parvovírus B19, u 6. choroby Herpetický vírus 6. a u 7. choroby Coxackie vírusy. Všetky tieto ochorenia sú spojené s typickou vyrážkou a horúčkou. Nie sú novými ochoreniami, boli tu aj kedysi, avšak pred cca 10 rokmi sme sa nestretávali s častými komplikáciami, ktoré vidíme počas posledných 2-3 rokov a ktoré si vyžadujú hospitalizáciu u dieťaťa s následným riešením. Napríklad pribúdajú pacienti s neklesajúcimi horúčkami a netoleranciou príjmu tekutín, prípadne sú komplikácie pri exantéme na koži, alebo laboratórne je prechodný útlm kostnej drene.

Niekde som raz čítala humorné zhodnotenie, že od septembra do februára sú to respiračné choroby, od marca do apríla zápaly spojiviek a od mája a počas leta gastro ťažkosti. Registrujete aj vy sezónnosť niektorých ochorení?

Sezónnosť neznamená, že dané ochorenie sa môže vyskytovať len v určitých mesiacoch, ale že v danom období je jednotlivých ochorení štatisticky viacej. Napríklad streptokokové zápaly hrdla (december až máj), ovčie kiahne (jar, jeseň), hnačky (jar, leto).

Je z hľadiska štatistiky v poriadku, ak je dieťa za jeseň a zimu choré aj šesťkrát, teda každý mesiac?

Ak má len krátkodobé virózy (nádchu, kašeľ) bez horúčky, nevyžaduje potrebu antibiotík, tak zväčša nevyžaduje odborné riešenie a postačujúca je len symptomatická liečba (nosné kvapky, dostatok tekutín, vitamíny…). Ale, ak je dieťa opakovane zahlienené, prípadne má problémy s dýchaním v spánku, tak je potrebné to riešiť. Príčinou jeho ťažkostí môžu byť zväčšené nosné mandle, môže sa prejaviť alergia, najčastejšie ako senná nádcha. U opakovaných spastických zápalov priedušiek sa stav môže vyvinúť do astmy, čo vyžaduje vyšetrenie a ďalšie sledovanie odborným lekárom (pneumológom, imunológom).

Koľko bežne trvá, kým dieťa po nástupe do nového kolektívu získa imunitu?

Je to rôznorodé a každé dieťa má svoju imunitu. Nie je stanovené obdobie. Rolu zohráva viacero faktorov: preočkovanosť detí v kolektíve, nedostatočné doliečenie, prípadne žiadne neliečenie iných detí s akútnymi infekciami a vystavovanie dieťaťa riziku opakovanej rôznorodej nákazy od iných detí. U dieťaťa je na mieste otázka jeho vlastného imunitného profilu, ktorý si prináša samo do kolektívu. V niektorých škôlkach to deti prejdú hravo len s ojedinelými infekciami a zas sú kolektívy, kde je väčší počet často chorých detí a opakovane choré dieťa nemusí mať nedostatočnú imunitu, len je opakovane vystavované infekciám, s ktorými musí zabojovať.

Kedy spozornieť a začať riešiť častú chorobnosť dieťaťa?

Keď má dieťa opakované respiračné alebo črevné infekcie bez dôkazu vyvolávateľa ochorenia, často opakujúce sa horúčkovité stavy s potrebou lekárskeho vyšetrenia a nutnosti liečby. Vtedy vyžaduje vyšetrenie špecialistom (pneumológom, imunológom, gastroenterológom…)

Odporúčate pred nástupom dieťaťa do kolektívu sezónne očkovanie proti chrípke, prípadne iné očkovania?

Pred nástupom do kolektívu by malo mať hlavne povinné očkovanie podľa očkovacieho kalendára SR. Ako nepovinné je odporúčané očkovanie proti žltačke typu A, proti sezónnej chrípke, pneumokokom, meningokokom a kliešťovej encefalitíde. U detí s ťažkým ekzémom aj proti ovčím kiahňam.

Aký je váš názor na vodenie detí so nádchou či kašľom do kolektívu? V nových odporúčaniach sa hovorí často o tom, že pokiaľ je dieťa je energeticky v poriadku, nemá teplotu, nádchu nie je prekážkou pre chodenie do kolektívu.

Nádcha býva často prejavom alergie či vírusového ochorenia. Ak dieťa nie je dostačujúco doliečené, nie je to preň dobré, aby sa znova vystavovalo inej nákaze od iného dieťaťa, prípadne by roznášalo nákazu iným deťom. Je to všeobecná otázka, je potrebné riadiť sa odporúčaním obvodného lekára podľa ochorenia, ktoré dieťa prekonáva.

Koľko je vhodné nechať dieťa doma pri nejakom bežnom ochorení? Do úplného odznenia nádchy, kašľa? Má ešte doma regenerovať rovnaký počet dní, koľko malo teplotu? Môže byť daňou za nedostatočnú rekonvalescenciu to, že následne dieťa rýchlejšie opäť ochorie?

Všetko závisí od daného ochorenia, napríklad niektorým stačí pri chrípke domáce liečenie týždeň, iní majú komplikáciu a vyžadujú týždeň navyše. Obvodný lekár vie rodičov usmerniť, kedy dieťa môže do kolektívu.

Je pravda, že výtok z nosa spôsobený baktériami je žltý či zelený a vírusové číry?

Vo väčšine prípadov to platí, no sú i výnimky. A tiež si treba uvedomiť, že napr. aj pri alergii môže byť ráno zeleno-žltá sekrécia z nosa a počas dňa číra.

Čím to je, že deti často prinesú domov chorobu, ktorú dospelí znášajú oveľa horšie a dlhšie sa liečia ako deti?

Častým faktorom podieľajúcim sa na ochorení u dospelých je vyčerpanosť, nedostatok oddychu, spánku a krátkodobá antibiotická liečba. Kvôli práci rodičia si neliečia vlastné chronické ochorenie, prípadne majú viac zamestnaní a nemajú čas na obnovu svojich adaptačných a imunitných mechanizmov. Takisto, ak nie sú preočkovaní, ich imunitná odpoveď po očkovaní v detstve klesá a nie je taká promptná ako u detí. A tiež je to aj starnutím.

Aké infekcie považujete u detí za najnebezpečnejšie? S čím najčastejšie deti končia v nemocnici?

Najnebezpečnejšia je meningokoková infekcia, vtedy je potrebné rýchlo zareagovať a „utekať“ s dieťaťom do nemocnice.

Najčastejšie prípady v nemocnici sú dehydratácie pri hnačkových ochoreniach, zápaly pľúc a angíny s neklesajúcou horúčkou.

Poradíte nám nejaké osvedčené tipy alebo novinky, ktoré odporúčate svojim pacientom, aby boli čo najmenej chorí alebo v prípade choroby čo najskôr fit?

Zdravá pestrá životospráva – teda strava primeraná veku, dostatočný spánok a relax, dostatočná hydratácia a riadiť sa odporúčaniami obvodného lekára podľa typu ochorenia.

Tipy na podporu imunity detí

Keď sa rodina ocitne v bludnom kruhu chorôb, hľadá rôzne stratégie a pomocníkov, aby pomohli svojmu dieťaťu so zlepšením imunity. S MUDr. Mgr. Evou Dickou sme sa pozreli na najčastejšie rady pre budovanie imunity a čo odporúča na základe svojich praktických skúseností.

• Dojčenie – pozitívne vplýva na imunitu detí a je skvelým štartom do života. Dôležité však je, aby sa primerane stravovala aj dojčiaca mama a mala zabezpečené všetky výživné látky. Ak má nejaké obmedzenia v strave, napr.je vegetariánka, príp. vegánka, odporúčajú sa doplňujúce výživové doplnky napr. vitamín B12, železo.
• Strava – na prvom mieste je pre deti vyvážená strava primeraná veku, bohatá na ovocie, zeleninu, železo, obmedzenie sladkostí, energetických či iných sladkých nápojov.
• Doplnky – vitamín C a D, kolostrum, probiotiká, rybí olej. Vždy sa poraďte so svojím pediatrom.
• Režimové opatrenia – dostatočný spánok je základ. Otužovanie, primerané obliekanie podľa počasia, pravidelný pobyt vonku, ale nie za každého počasia. Deťom, citlivým aj veľmi malým, nerobí dobre každé počasie. Napríklad premrznutie nedostatočne oblečeného dieťaťa v chladnom počasí. Keď je horúco, nie je žiadúce vystavovať deti slnku, aby sa neprehriali, nedostali úpal, prípadne dehydratovali. Dôležitú úlohu zohráva pokojné nefajčiarske rodinné prostredie.
• Šport a pohybové aktivity – fyzická aktivita a šport primeraný veku a fyzickej zdatnosti dieťaťa posilňujú zdravý organizmus. Beh, bicyklovanie, skákanie, pohybové hry, gymnastika. Ako vo všetkom, treba nájsť balans medzi aktivitami a oddychom – Vyčerpanie a nedostatok regenerácie môžu imunitný systém oslabiť. Obľúbené plávanie detí do 2 rokov nie je vždy vítané. U týchto detí sa často stretávame s infekciami močových ciest, častými zápalmi stredoušia alebo zvukovodov, prípadne priedušiek.
• Kvalita ovzdušia – Smog a výfukové plyny sú rizikovými faktormi pre vznik najmä respiračných ochorení. Ak bývame v meste, vyberme sa často na prechádzky do lesa či na výlety na vidiek. Ak bývame v meste, vyberme sa často na prechádzky do lesa či na výlety na vidiek. Vítaný je pobyt pri mori, na horách alebo v soľnej jaskyni. V domácom prostredí je dôležité časté vetranie, niektorí vyžadujú aj inhalovanie, či čističku vzduchu. Nie je vhodné veĺmi prehriate a suché prostredie, hlavne v zimných a horúcich dňoch.
• Aromaterapia, esenciálne oleje – sú rizikové v prostredí s deťmi. Často vtedy vznikajú včasné alergické reakcie a následne či už respiračné alebo aj kožné ťažkostí. To platí aj pri homeopatii – nie je recentný dôkaz účinku, často sa zamieňajú za lieky. V praxi sa opakovane stretávam s nahrádzaním cielenej liečby daného ochorenia homeopatickými prípravkami a zhoršením zdravotného stavu, prípadne až nechtiac poškodením zdravia u dieťaťa.
• Hygiena – významným faktorom vyhýbania sa chorobám je aj hygiena rúk – po pobyte vonku, návšteve toalety, pri práci v záhrade, s hlinou. Dôležité je osvojovanie si denných hygienických návykov – hygiena nosa, ústnej dutiny, celého tela.
• Vyhýbanie sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí v období chrípkovej sezóny – minimalizujme návštevy nákupných centier, veľkých podujatí a pobyt v uzavretých priestoroch.
• Respiračná etiketa – učenie respiračnej etikety už malých detí (zakrývať pri kašlaní a kýchaní ústa a nos) by malo byť samozrejmosťou.

Respiračná etiketa

Učíte svoje deti správne kašľať a smrkať? Respiračná etiketa alebo respiračná hygiena upravuje naše správanie pri kašli či kýchaní a učí nás, aby sme sa k ľuďom naokolo správali ohľaduplne. S učením respiračnej etikety sa oplatí začať už pri najmenších deťoch – Treba im ísť im príkladom, sám dodržiavať jej zásady a taktiež od primeraného veku (pokojne už okolo 1 roka) im vysvetľovať, ako sa smrká a kašle.

Naučte deti ešte pred nástupom do škôlky, aby si pri kýchaní či kašľaní zakrývali ústa, najlepšie papierovou vreckovkou. Ak nemajú ihneď k dispozícii vreckovku, môžu si ústa pri kašli alebo kýchaní narýchlo prekryť lakťovou jamkou – pozor, nie rukou!

Myslite na to, aby mali vždy pri sebe papierové vreckovky. Použité vreckovky patria do odpadkového koša a následne je potrebné umyť si ruky, prípadne použiť dezinfekciu.

Prajeme vám, aby ste jeseň a zimu prežili v zdraví bez obmedzujúcich chorôb!