Dlhovekosť nie je náhoda, ale výsledok zdravého životného štýlu. Čo hovoria výskumy?

Dobrá genetika nestačí. Vyvážená strava a dostatočný pohyb rozhodujú o kvalite života. Naopak, stres zvyšuje apetít o 41 percent. Čo prezrádzajú nové dáta o zdraví populácie?

Je recept na dlhý život nedosiahnuteľnou métou? Najnovšie celosvetové analýzy zo zdravotníckeho sektora naznačujú, že odpoveď môže byť jednoduchšia, než sa zdá. Dáta totiž naznačujú, že správnou úpravou životného štýlu, hoci aj minimálnou, si dokážeme predĺžiť až jednu dekádu života. Otázkou tak prestáva byť, či je dĺžka života len výsledkom genetickej lotérie, ale skôr to, do akej miery ju ovplyvňujú každodenné návyky, ako je strava, pohyb, spánok či zvládanie stresu. O tom, čo má podľa aktuálnych poznatkov najväčší vplyv na zdravie a kondíciu, nám porozprával Simon Kopunec, zakladateľ úspešnej fitnes platformy Fitclan.

Sme skutočne to, čo jeme?

Od budúceho týždňa začnem jesť zdravo. Veta, ktorú si už povedal nejeden človek. Často s cieľom zmeniť najmä svoj vzhľad. Odhodlanie však veľakrát vydrží len niekoľko týždňov. Podľa Simona Kopunca je problém v tom, že zmenu stravy si ľudia spájajú najmä s estetikou. „Nejde len o chudnutie. Zmena stravovacích návykov je predovšetkým o rozhodnutí dopriať telu kvalitnejšie fungovanie. Benefitom potom nie je len nižšia hmotnosť, ale aj viac energie či lepšie zdravie,“ vysvetľuje.

Výsledky britských štúdií pritom naznačujú, že prechod z nezdravej na vyváženú stravu môže predĺžiť dĺžku života približne o osem rokov u štyridsiatnikov a o štyri roky u sedemdesiatnikov. Pri stravovaní podľa odporúčaní Eatwell Guide sa odhadované predĺženie života pohybovalo medzi šiestimi až siedmimi rokmi u ľudí v strednom veku. Model odporúčanej stravy kladie dôraz na celozrnné produkty, ovocie, zeleninu, orechy a ryby, pričom odporúča obmedziť ultra-spracované potraviny. Ide o potraviny, ako chipsy, sladkosti, paštéty, salámy alebo polotovary, ako sú mrazené kuracie nugetky a tiež sladené nápoje. „Dôležité je, že nikdy nie je neskoro začať. Aj zmeny vo vyššom veku majú merateľný prínos,“ dodáva Kopunec.

Pohyb predlžuje vek

Ešte výraznejším ukazovateľom zdravia než samotná hmotnosť môže byť fyzická kondícia. Rozsiahla americká štúdia sledujúca viac ako 120-tisíc ľudí zistila, že vyššia kardiorespiračná zdatnosť úzko súvisí s nižším rizikom predčasného úmrtia. Rozdiel medzi ľuďmi s najnižšou a najvyššou úrovňou kondície bol podľa výskumníkov výrazný, pretože riziko úmrtia sa líšilo až niekoľkonásobne. Zaujímavé je, že rozhodujúca nemusí byť intenzita tréningu.

Významnú úlohu zohráva aj celkový objem pohybu počas týždňa. Pravidelná svižná chôdza môže mať porovnateľné zdravotné prínosy ako náročnejšie formy kardiotréningu, ak jej človek venuje dostatok času. „Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým ľuďom aspoň 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity týždenne alebo 75 až 150 minút intenzívnej aktivity, prípadne ich kombináciu. Vhodný je aj silový tréning aspoň dvakrát týždenne. V praxi to môže znamenať pravidelnú svižnú chôdzu, bicykel, beh či iný pohyb, pri ktorom sa citeľne zvýši tep,“ hovorí Simon Kopunec, pričom dodáva, že netreba podceňovať ani obyčajné prechádzky. Výskumy totiž ukazujú, že zvýšenie intenzity krokovania z 2 000 na 7 000 denne prináša priaznivé zdravotné účinky. Medzi najväčšie benefity patrí takmer 50 percentné zníženie rizika úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia či 22 percentné zníženie rizika príznakov depresie.

A ako sú na tom s pohybom Slováci? Podľa agentúry AKO viac ako tretina Slovákov športuje denne, no na druhej strane sa takmer pätina nehýbe vôbec. Pozitívny výsledok prieskumu o športovaní vo veľkej miere potiahla práve staršia generácia, pretože až 49 percent ľudí vo veku 66 a viac rokov povedalo, že sa snaží hýbať každý deň.

Stres sabotuje telo

Tretím pilierom, o ktorom sa hovorí už menej, je chronický stres. Jeho dlhodobé účinky vplývajú na psychickú pohodu, ako aj fyzické zdravie. „Dlhodobo zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu môže negatívne vplývať na hipokampus, čo je časť mozgu, ktorá je zodpovedná za našu pamäť a učenie. Výskumy ukazujú, že stres u časti ľudí podporuje vyšší príjem jedla, častejšie chute a preferenciu sladkých, tučných či vysoko kalorických potravín, hoci reakcia na stres nie je u každého rovnaká. V jednej menšej štúdii sa ukázalo zvýšenie príjmu kalórií až o 41 percent,“ dodáva majiteľ úspešnej fitness platformy. Chronický stres je zároveň spájaný so zvýšeným krvným tlakom, vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení aj s oslabenou imunitnou reakciou organizmu. Veľkú rolu zohráva aj spánok. Ovplyvňuje regeneráciu, chuť do jedla, náladu, schopnosť zvládať stresové situácie a hlavne, žiť dlhšie a zdravšie.

Odmena za zdravý životný štýl

Investícia do zdravších návykov sa podľa dostupných dát môže vrátiť nielen v podobe lepšej kvality života, ale aj jeho dĺžky. Na tento fakt reagujú aj poisťovne, ktoré čoraz viac podporujú prevenciu a zdravý životný štýl klientov. Poisťovňa Generali preto predstavila novinku v životnom poistení La Vita, ktorá umožňuje získať zľavu až do výšky 20 percent. „Dlhodobo vidíme, že prevencia a aktívny prístup k zdraviu výrazne znižujú riziká vážnych ochorení. Chceme preto klientov, ktorí sa o svoje zdravie starajú, finančne odmeniť,“ vysvetľuje Peter Koštival, riaditeľ personálneho poistenia poisťovne Generali.  Klienti môžu získať zľavu pri uzatvorení životného poistenia, či už na pobočke Generali alebo svojho poradcu, ak spĺňajú vybrané kritériá zdravého životného štýlu. Posudzuje sa napríklad absolvovanie preventívnych prehliadok, hodnota BMI, pravidelná fyzická aktivita či liečba vážnej diagnózy.