Na čo treba myslieť, ak máte (nového) psíka
Stali ste sa čerstvým majiteľom psíka alebo uvažujete, že si nejakého zaobstaráte? Vianočné obdobie prináša nové domovy, či už opusteným štvornohým miláčikom, alebo zakúpeným od chovateľov. Nezabúdajte, že mať psíka si vyžaduje okrem lásky k zvieratám aj potrebnú starostlivosť a zodpovednosť. Na čo si dať pozor a ako sa o vášho miláčika správne starať? Prečítajte si naše užitočné rady a tipy nielen pre nových majiteľov psíkov, ale aj pre tých, ktorým je pes už verným spoločníkom dlhšie.
Výber psíka
Pri výbere psíka je potrebné si najprv premyslieť, či chcete čistokrvné plemeno od chovateľa, alebo darujete domov opustenému zvieratku z útulku. Pri čistokrvných psíkoch sa dá do určitej miery predvídať ich veľkosť, povaha, osobnosť, ale aj potenciálne zdravotné problémy, ktoré konkrétne plemeno postihujú. Naopak, výhodou „orieškov” je ich dobrý zdravotný stav a menej dedičných genetických porúch. V útulkoch bývajú rôzne psíky, krížené aj čistokrvné.
V útulku si vyberie každý bez ohľadu na to, či preferuje šteniatko, alebo už dospelého a často aj vycvičeného psa, ktorý prešiel základným výcvikom, má hygienické návyky a je socializovaný. Taktiež môžete dať domov plný lásky psíkovi vo vyššom veku a urobiť mu tak peknú jeseň života. Určite bude vaším príjemným spoločníkom. Útulok je dnes už v každom väčšom meste a väčšina z nich aktívne komunikuje aj na sociálnych sieťach. Vybrať si preto nie je problém.
Dobre si premyslite, či by vám viac vyhovoval veľký alebo menší chlpáč. Berte do úvahy aj veľkosť vašej domácnosti a to, či bývate v byte, alebo rodinnom dome so záhradou. Ak máte aktívnu povahu a chodíte často do prírody, vyberte si plemeno plné energie, napríklad border kóliu. Naopak, ak hľadáte gaučového miláčika, vyberte si napríklad mopslíka.
Či si už vyberiete psíka od chovateľa, alebo z útulku, navštívte ho osobne a poobzerajte sa, ako a kde zviera žije. Ak je to možné, spýtajte sa predchádzajúceho majiteľa na povahu psa, zdravie, stravu, starostlivosť, ale aj na vek, ktorý sa dané plemeno dožíva. Vyvarujte sa nelegálnych veľkochovov v nedostatočných podmienkach. Poctivý chovateľ nebude mať problém ukázať vám, ako u neho zvieratá žijú. Na výbere psíka si dajte záležať. Bude vaším každodenným spoločníkom na niekoľko rokov.
Starostlivosť o psa
Mať psa, to nie sú len prechádzky, hry a hladkanie. Okrem venčenia, čistej vody a krmiva nezabúdajte aj na potrebnú starostlivosť. Čakajú vás pravidelné očkovania, odčervovanie a prehliadky u veterinára a pripravte sa aj na domácu starostlivosť o chrup, srsť, oči, uši a pazúriky. Chrup skontrolujte svojmu miláčikovi raz za mesiac. Ak objavíte zubný kameň, bude nutné navštíviť veterinára, aby ho odstránil. Na čistenie zubov používajte špeciálnu kefku určenú pre psíkov.
Aj pravidelná starostlivosť o srsť je nevyhnutnosťou. Dlhosrstým plemenám venujte aspoň 30 minút denne. Niektorým plemenám postačuje kúpanie dvakrát ročne, iné by ste mali kúpať jedenkrát za tri mesiace. Závisí od druhu srsti, ale aj od toho, či sa pes zdržuje väčšinu času vnútri alebo vonku, prípadne či má dovolené byť aj na pohovke alebo v posteli. Najnáročnejšia na úpravu je hodvábna srsť, akú má napríklad jorkšírsky teriér. Najmenej náročná je hladká srsť, ktorú má napríklad jazvečík.
Na čistenie očí používajte bórovú vodu a na čistenie uší vatový tampón namočený v detskom olejčeku. Svojmu psíkovi tiež pravidelne kontrolujte uši, hlavne plemenám s previsnutými ušami. Chĺpky v ušiach je potrebné opatrne ostrihať či vytrhať. Zvýšenú pozornosť venujte pazúrom. Pokiaľ počujete klepanie pazúrov pri chôdzi, je načase ich ostrihať. Pri skracovaní používajte špeciálne kliešte. Pazúry strihajte tesne od ružovkastej časti živého tkaniva. Ak si neveríte, zverte tento úkon radšej veterinárovi.
Tento, ako aj ostatné úkony za vás radi vykonajú tiež profesionálne psie salóny, kde sa o vášho psíka postarajú doslova od hlavy až po pazúry.
Netreba taktiež zabúdať na to, že so psíkom sú spojené aj pravidelné náklady. Okrem vstupnej investície (ak si kupujete čistokrvného psíka), treba rátať s nákladmi na stravu, základné vybavenie (misky či pelech), doplnkové vybavenie (box na transport, ak budete chcieť s psíkom pravidelne cestovať), ako aj pravidelné prehliadky u veterinára či obecné poplatky.
Kastrácia
Kastrácia je jedným z najčastejších chirurgických zákrokov u psov. Ako sa správne rozhodnúť? Kastrácia u sučky sa väčšinou vykonáva pri ochoreniach ako napríklad cukrovka, zápal maternice, cysty či nádory. Preventívna kastrácia môže, ale nemusí neskôr spôsobiť u psíka nárast hmotnosti, inkontinenciu či možnú zvýšenú agresivitu voči iným psom. Je to veľmi individuálne.
Kastrácia u psov zo zdravotných dôvodov sa vykonáva hlavne pri prostatálnych cystách a nádoroch. Majitelia nechávajú psíkov kastrovať aj z dôvodu zvýšenej agresivity či dominancie. Príčinou je, samozrejme, tiež nechcené nakrytie. Po kastrácii bývajú psy väčšinou pokojnejšie. Rizikom môže byť nárast hmotnosti. Ak sa neviete rozhodnúť, či kastrovať, alebo nie, poraďte sa s veterinárom, ktorý vezme do úvahy zdravotný stav a povahu vášho psíka.
Psíka možno dať kastrovať prakticky kedykoľvek od jeho pubertálneho veku. Po zvážení anestéziologicko-chirurgických rizík býva však často prínosom aj u psíkov – seniorov. V útulkoch sa vekovo zrelým psom zväčša robí kastrácia automaticky.
Čipovanie spoločenských zvierat
Majitelia psov a ďalších spoločenských zvierat majú od 1. septembra 2018 nové povinnosti vyplývajúce z novely zákona o veterinárnej starostlivosti. Jednou z nich je povinné čipovanie psov. Znamená to, že majiteľ psa narodeného pred 31. augustom 2018 ho bude musieť označiť mikročipom najneskôr do 31. októbra 2019. Psa narodeného pred účinnosťou zákona, ktorého chce vlastník predať alebo darovať, musí predtým tiež označiť čipom. Psa, ktorý sa narodil po 1. septembri 2018, bude nutné začipovať pred prvou zmenou majiteľa, najneskôr však do 12. týždňa jeho veku. Čipovanie je podmienkou pre vydanie (cestovného) pasu spoločenského zvieraťa.
Čipovanie zabezpečujú veterinárni lekári, ktorí musia psa do 24 hodín zaevidovať do Centrálneho registra spoločenských zvierat. Za čipovanie sa platí maximálne 10 €. Ľuďom v hmotnej núdzi preplatí čipovanie štát. Veterinárny lekár nesmie vykonať žiadne úkony na psovi, ktorý nemá mikročip, inak mu hrozí pokuta. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia a života psa či človeka. Pri zmene majiteľa musí pôvodný vlastník nahlásiť tieto zmeny veterinárovi do 21 dní. Platí to aj pri úmrtí psa, ktoré sa tiež musí nahlásiť do 21 dní.
A čo vlastne ten čip je? Ide o mikročip, ktorý funguje ako transpondér, teda pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie slúžiace na ukladanie a čítanie dát. Ide o malý implantát veľkosti zrnka ryže, ktorý sa aplikátorom v tvare ihly zavedie pod kožu zvieraťa. Mikročip obsahuje jedinečný 15-miestny číselný kód, ktorý databáza spája s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi. Mikročip nie je aktívny, nedá sa preto podľa neho zistiť poloha zvieraťa. Kód sa z mikročipu získava čítačkou, ktorú majú veterinárni lekári, útulky a karanténne stanice pre zvieratá.
Čip je užitočný nielen pre veterinárov, ale pomáha aj pri identifikácii zvierat a jeho majiteľa v prípade straty či úteku zvieraťa. Je to jeden zo spôsobov, ako sa psík môže úspešne vrátiť k svojmu majiteľovi. Okrem čipu je dobré označiť psíka aj jednoduchým príveskom na obojok, na ktorom sú uvedené kontaktné údaje majiteľa. Prívesok kúpite takmer v každom väčšom obchode s potrebami pre domáce zvieratá a údaje vám tam hneď aj vygravírujú.
Správne krmivo
Správna strava je v živote psa veľmi dôležitá. Okrem energie je potrebná vyvážená skladba živín. Dôležitý je pomer bielkovín, tukov a sacharidov. V žiadnom prípade nekŕmte svojho psa zvyškami ľudskej stravy. Slané a korenené jedlá môžu byť pre zdravie psa nebezpečné. Kŕmiť môžete tromi spôsobmi a je len na vás, akou cestou sa vyberiete.
Prvým spôsobom je surová strava pripravovaná doma – tzv. metóda kŕmenia BARF. V tomto prípade je kvalita stravy závislá od kvality surovín použitých pri príprave. Nevýhodou doma pripravovanej stravy je časová náročnosť. Tiež je potrebné mať dostatočné znalosti o výžive psov. Zdravý pes by mal prijať v jednej dávke 50 – 70 % živočíšnej zložky. Jedna dávka pre dospelého psa by mala byť približne 3 % z jeho telesnej hmotnosti. Dávku je však potrebné prispôsobiť aj kondícii psíka. Kŕmenie surovou stravou BARF zahŕňa kosti, surové mäso, zeleninu, ovocie a byliny. Tento spôsob vychádza z toho, že pes sa vyvinul z vlka a ich tráviaca sústava je podobná.
Druhým spôsobom je kŕmenie suchým krmivom – granulami. Tento spôsob je veľmi jednoduchý a rýchly. Ak sa rozhodnete pre suché krmivo, vyberajte si kvalitné značky a nechajte si poradiť od veterinára.
Tretím spôsobom je kombinácia varenej a suchej stravy. Pri tejto kombinácii je potrebné dávať pozor na správnu rovnováhu živín. Vždy treba brať do úvahy, ako veľmi psíkovi strava vyhovuje a či nemá tráviace problémy. Tie môžu vzniknúť aj vtedy, ak majiteľ príliš často strieda rôzne značky granúl, čo sa neodporúča, lebo psíkom vždy nejaký čas trvá, kým si na nové zloženie stravy zvyknú.
Dennú dávku môžete rozdeliť na 1 – 3 časti, prípadne kŕmte voľným spôsobom a krmivo nechajte v miske počas dňa. Na to si však dajte pozor, keďže vlhké krmivá by sa mohli v priebehu dňa v miske skaziť.
Socializácia a výcvik psíka
Výchova a socializácia sa začína hneď od prvého dňa. Najlepší spôsob výchovy je mať taký prístup, aký by uplatňovali ostatné psy vo svorke. Často sa však stáva, že si ľudia zo svojich psíkov vďaka nesprávnemu prístupu vychovajú dominantných vodcov svorky. Záleží na majiteľovi, aké mantinely svojmu psovi nastaví. Základom poslušnosti je, aby pes poznal svoje postavenie vo vašej „svorke“. Kto je tu pánom môžete dať najavo aj nefyzickým spôsobom.
Je potrebné psovi ukázať, že ľudia majú prednosť. Napríklad pred kŕmením sa najprv naje majiteľ a až potom dostane svoju porciu psík. Stačí, ak pred psom zjete sušienku. Dôležité je, aby vás videl. Pri podávaní jedla do misky odstrčte psa bokom. Tak mu dáte najavo, že najprv ste pri jeho jedle vy a až potom sa môže najesť on. Pri prechádzkach prechádzajte cez dvere najprv vy a až potom pes. Ak má váš pes svoj pelech, musí vás doň bez problémov pustiť, prípadne ak má dovolené ležať na pohovke, musí vám kedykoľvek uvoľniť miesto.
Na to, aby ste mohli povedať, že je psík socializovaný, mal by zvládnuť týchto pár situácií: návštevu zverolekára, prehliadku tela (oči, uši, chrup…), nosenie obojku a vôdzky a kontakt s cudzím človekom. Mal by sa tiež pokojne správať na rušných miestach a v dopravných prostriedkoch a pokojne reagovať na druhé zvieratá, ako aj prítomnosť detí.
Zvieratá nie sú veci
To sme síce vedeli vždy, ale do našej legislatívy sa to oficiálne dostalo iba nedávno (už spomínanou novelou zákona o veterinárnej starostlivosti). Táto novela definuje zviera ako živého tvora a cítiacu bytosť.
Právna norma zavádza aj opatrenia proti množiteľom zvierat, ich týraniu, ale aj tráveniu zvierat na sídliskách. Veterinárni inšpektori zároveň získali právomoc vo výnimočných prípadoch vstupovať do obydlia. Napríklad v prípade dôvodného podozrenia, že je ohrozený život alebo zdravie zvieraťa.
Starajte sa o svojho psíka vzorne a on vám vašu lásku mnohonásobne opätuje!
