Náš recept na udržateľné partnerstvo
Sme spolu už 14 rokov. To je asi celkom ojedinelá veta medzi našimi rovesníkmi. Matúš má 31 a ja 30 rokov. Máme spolu dve krásne deti. Našli sme sa v čase, keď ešte ani jeden z nás netušil, kto je a čo chce v živote robiť. Spoločne sme dozreli a učili sa spolu komunikovať. A práve to považujeme pre udržateľnosť nášho krásneho vzťahu aj po tých rokoch za kľúčové.
Spoločné bývanie je vždy previerkou vzťahu
Po štyroch rokoch sme odišli z rodnej dediny bývať do hlavného mesta a vtedy prišli naše najväčšie vzťahové skúšky. Spoločné bývanie je vždy najlepšou previerkou vzťahu. Vtedy sa už žiadna vlastnosť, či už dobrá, alebo zlá, neututlá. Zrazu stojíte v reálnom svetle tvárou v tvár svojmu partnerovi či partnerke.
A práve toto sme najprv nezvládli. Po roku spoločného bývania sme sa na 10 mesiacov rozišli. Počas tohto obdobia sme však neprestali vyhľadávať spoločnosť toho druhého. A potom sme prekročili vlastné egá a začali sa naozaj rozprávať.
A to je asi to najdôležitejšie. Prestali sme sa na seba „odúvať” a vytvárať si očakávania voči tomu druhému. A skôr sa prijímať takí, akí sme. Je to veľmi náročná misia, v tomto bode vzťahy často končia. Človek totiž zistí, že nežije so svojou predstavou o tom druhom, ale s ozajstným človekom, ktorý je jednoducho taký, aký je.
Byť si vo všetkom ozajstnými partnermi
Ako ďalší zásadný bod je byť partnerom jeden druhému vo všetkom. Teda nie v duchu „pomohol som jej s upratovaním alebo deťmi”, ale upratujem a starám sa o deti, pretože je to rovnako môj domov a moje deti.
My teda nemáme rozdelené úlohy, obaja sa snažíme v rámci svojich možností robiť čo treba pre firmu a obaja sa tiež v rámci možnosti angažujeme aj pri upratovaní bytu, večernom kúpaní detí, varení a pod.
Zodpovednosť a záväzky nevylučujú slobodu
Bez akceptovania slobody toho druhého sa vzťah udržiava len ťažko. Je to však zároveň tiež často veľmi zle pochopená asociácia. Sloboda nie je nemať záväzky a robiť si, čokoľvek človek chce.
Je to skôr o ozajstnom vnímaní toho druhého. Je dôležité umožňovať tomu druhému, aby bol sám so sebou a aby mohol na sebe pracovať. Jednoducho poskytnúť priestor na „oddych” od celého sveta.
Toto je aj pre nás najťažšie a najviac na tom ako partneri pracujeme. Nájsť si popri práci a hľadaní si spoločného času pre nás dvoch ešte aj priestor, aby sme mohli byť sami sebou aj jednotlivo, dá naozaj zabrať.
Ale všetko sa dá zvládnuť. Pre mňa je momentálne výzvou začať behať a Matúš zase našiel záľubu v otužovaní a dýchacích cvičeniach podľa Wima Hofa. Tak sa snažíme jeden druhému vytvárať priestor aj na takýto typ individuálneho „resetu”.
Ozajstná hlboká láska prichádza len s dlhodobým vzťahom
Udržateľné partnerstvo už nie je o takom tom bezhlavom zaľúbení, ale o vzájomnom poznaní, rešpekte, obdive a spoluzodpovednosti. Obzvlášť, keď už sú vo vzťahu aj deti. Vtedy je už naozaj potrebné, ako sa vraví, byť dospelí.
To však neznamená, že láska sa vytratila. Naopak, ak toto zvládnete, vaša láska bude neporovnateľne silnejšia a trvácnejšia ako tá prvotná bláznivá.
Mať takýto dlhoročný vzťah prajeme všetkým, čo sa o to aktívne snažia. Je to skvelý spôsob, ako na sebe neustále pracovať a stávať sa – nielen jeden pre druhého a pre svoje deti, ak ich máte – ale aj každý sám za seba lepším človekom.
Prajeme všetkým, ktorí o to stoja, čo najviac spoločných rokov v pekných rozvíjajúcich sa udržateľných partnerstvách!
