Sprievodca svetom umelých sladidiel

Existuje ich hneď niekoľko a všetky majú spoločné jedno. Ľudia sa ich boja, sú démonizované a mnohí si myslia, že dokonca spôsobujú priberanie, rakovinu a iné problémy či ochorenia. Často za to môžu hoaxy. Napríklad na sociálnych sieťach si prečítaš, že aspartám je vojenská zbraň, ale môžu za to i rôzne blogy a príspevky bez referencií a reálnych dát či metodologicky nesprávne výskumy, ktorých závery sa prekrútili. Po spomenutí aspartámu už asi vieš, o čom dnes bude reč, však? Posvietime si na umelé sladidlá.

#1 Sukralóza

Typické sladidlo v rôznych „fit” produktoch, ako sú napríklad proteínové tyčinky, rôzne dochucovadlá, bezkalorické sirupy, nápoje či dokonca proteínové prášky. Paradoxom je, že sem-tam na sociálnych sieťach vidíš príspevok od nejakej osoby, v ktorom hádže špinu na umelé sladidlá a na ďalší deň od tej istej osoby vidíš príspevok so zľavovým kódom na jej obľúbený proteín a čokoládové dochucovadlo k ovsenej kaši. Čiže na produkty obsahujúce (aj) sukralózu. Ale poďme k veci.

Ide o molekulu klasickej sacharózy, ktorá je chemicky upravená tak, aby bola viac sladká. Konkrétne až 600x než obyčajný cukor. A razom získala sukralóza okrem vysokej sladkosti aj vysoký počet odporcov. V laboratóriu totiž namiesto klasických hydroxylových (OH) molekúl v sacharóze dosadili molekuly chlóru a tým pádom sme dostali scenár, že chlór by sa konzumovať nemal, sukralóza obsahuje chlór, jedením sukralózy zomrieme.

Ale zamysli sa a spomeň si na kuchynskú soľ (NaCl) – látku s chlórom. Sukralóza po konzumácii zostáva stabilná a atómy chlóru zostanú naviazané v rámci chemickej štruktúry sukralózy a samotný chlór v tele putovať nebude. Dáš do seba sukralózu, ale cez tráviaci systém sa aj dostane z neho preč, pričom telo absorbuje a vylúči 11 – 27 %.

Keď sa pozrieme na niekoľko výskumov na ľuďoch, zisťujeme, že sa neobjavili žiadne negatívne účinky sukralózy. A to ani pri podávaní 10 mg/kg TH (TH = telesná hmotnosť) sukralózy. Ani vtedy, keď subjektom dávali postupne v priebehu týždňov stále viac sukralózy, až sa dostali na 11 týždňov a 500 mg sukralózy každý deň. Negatíva žiadne.

Keď sa pozrieme na výskumy, zisťujeme, že sa neobjavili žiadne negatívne účinky sukralózy.

Najskôr bolo tzv. ADI (akceptovaný denný príjem) stanovené na 15 mg/kg TH, neskôr sa znížilo na 5 mg/kg TH, čo je 300 mg sukralózy pre 60 kg osobu. No a priemerná spotreba sukralózy je približne 1,1 až 1,6 mg/kg TH, takže na to, aby si naplnil aktuálny limit ADI, by si musel konzumovať denne extrémne množstvá rôznych produktov.

#2 Aspartám

Čo sa ti spája s týmto umelým sladidlom? Cola Zero? Rakovina? Vojenská zbraň? Smrť? Obezita? To síce nevieme, ale mali by to byť aj slovíčka ako fenylalanín, kyselina asparágová a metanol. To sú 3 látky, z ktorých je aspartám zložený. Tieto látky sú aj v bežných potravinách.

A zase raz sa veci vytrhli z kontextu a keď ľudia zistili, že je tu spojitosť s metanolom, automaticky to znamenalo odsúdenie aspartámu. Ale vieš, že pri bežnej konzumácii nemáš šancu prijať toxickú dávku metanolu? A že pomarančový džús obsahuje na 355 ml približne 23 g metanolu, hroznový džús dokonca 75 mg, pričom nápoj sladený aspartámom len 18 mg?

Pomarančový džús obsahuje na 355 ml približne 23 g metanolu, hroznový džús dokonca 75 mg, pričom nápoj sladený aspartámom len 18 mg.

Veru tak. A metanol sa vyskytuje v rôznych množstvách aj v ovocí. Kyselina asparágová tiež nie je nejaký zločinec. Ide o látku, ktorú nájdeš aj v mlieku (dokonca 13x viac) či kuracom mäse (35x viac). Odsúdiš aj tieto potraviny? No a fenylalanínu nájdeš v spomínanom kuracom mäse 12x viac v porovnaní s nápojom obsahujúcim aspartám.

Asi je teda vysoko pravdepodobné, že látky, z ktorých je aspartám zložený, prijímaš aj ty. A sú to práve ony, ktoré sú relevantné, pretože aspartám ako taký sa do nášho krvného riečiska nikdy nedostane.

Odkedy bol schválený na používanie v potravinárstve ako náhradné sladidlo (písal sa rok 1981), prebehlo niekoľko stoviek výskumov a aspartám bol označený za zdraviu neškodný. Výskumy pokračovali a dodnes je ich štvorciferné číslo, pričom konsenzus literatúry je, že aspartám je bezpečný.

Štúdie neposkytujú žiadne dôkazy o spojení aspartámu a rakoviny. Nebol dokázaný ani súvis so zvýšeným apetítom, tvorbou inzulínu, priberaním či inými všeobecnými zdravotnými rizikami. Avšak, keď chceme byť objektívni, treba upozorniť na možný mierny vplyv na bolesť hlavy u nízkeho percenta náchylných jedincov.

ADI je 40 mg/kg TH denne, čo máš asi 18 plechoviek nápoja sladeného aspartámom pre 60 kg osobu každý jeden deň. Celkom náročné splniť taký „cieľ”, hlavne, keď sa bavíme o zdravom životnom štýle a o tom, že priemerný Európan konzumuje cca 21,3 mg aspartámu na kg/TG denne.

#3 Acesulfám

Acesulfám zväčša nenájdeš v zložení ako jediné umelé sladidlo. Dôvod je prostý, má mierne horkú pachuť. Preto sa kombinuje aj s inými umelými sladidlami, často aj s aspartámom. Je 200x sladší než cukor a keď ho skonzumujeme, naše telo ho kompletne absorbuje a potom okamžite vylúči v nezmenenej forme močom.

Acesulfám je 200x sladší než cukor a keď ho skonzumujeme, naše telo ho kompletne absorbuje a potom okamžite vylúči v nezmenenej forme močom.

V roku 1893, po preskúmaní viac než 50 výskumov, bol schválený ako prídavná látka do potravín a ako sladidlo bol schválený v roku 2003. O bezpečnosti len krátko – pokiaľ je konzumovaný pod ADI, je bezpečný.

Acesulfám-K nemá vplyv na vznik rakoviny a zdravie negatívne neovplyvňuje. Spomínané ADI je 15 mg/kg za deň, čo je zruba 22 plechoviek Coly Zero pre 60-kilovú osobu.

#4 Sacharín

Je približne 300x sladší ako cukor a má divnú pachuť. Aj preto je v dnešnej dobe nie tak často používaný. Ide o sladidlo, ktoré vzniklo na konci 19. storočia a je jedno z tých, na ktoré by sme si mali dať asi pozor.

Sacharín je približne 300x sladší ako cukor a má divnú pachuť. Ide o jedno z tých sladidiel, na ktoré by sme si mali dať asi pozor.

Niektoré staručké výskumy poukázali na vznik rakoviny močového mechúra u zvierat, u ľudí sa to však následne nepotvrdilo, no nie všetky humánne výskumy sú jednoznačné.

Malo by byť bezpečné pod ADI, ktoré je 5 mg/kg TH, no nepoužíva sa často a túto hranicu je i tak ťažké prekonať – jedine, ak vypije 60 kg osoba denne viac než 20 plechoviek Coly Zero.

#5 Cyklamát

Cyklamát tiež nemá najlepšiu povesť. Ako náhradné sladidlo sa používal v USA v 50. a 60. rokoch 20. storočia, je 30x sladší ako klasický cukor a je známy svojou zvláštnou horkou pachuťou. Síce vykazuje nízku toxicitu, ale možný problém môže nastať, keď sa dostane do nášho tráviaceho traktu.

Cyklamát tiež nemá najlepšiu povesť. Síce vykazuje nízku toxicitu, ale možný problém môže nastať, keď sa dostane do nášho tráviaceho traktu.

Baktérie v črevách ho premenia na cyklohexylamín, ktorý je už toxickejší. Uvádza sa, že na spomínaný cyklohexylamín sa premení cca 18,9 %. ADI je stanovené na 11 mg/kg TH a keďže v dnešnej dobe nie je veľmi používaným sladidlom, asi tento limit len tak ľahko nenaplníš.

Aký je teda náš verdikt?

Umelé sladidlá majú povesť zabijakov, no ak sa máme riadiť podľa relevantných dát, môžeme povedať, že sú bezpečné, ak ich konzumujeme s mierou. Samozrejme, nikto nehovorí, že máš piť Colu Zero namiesto vody. Nikto nehovorí, že máš každé jedlo dochucovať zero sirupmi, po dojedení to zapiť litrom nápoja s umelými sladidlami a fungovať dennodenne podobným štýlom.

Umelé sladidlá majú povesť zabijakov, no ak sa máme riadiť podľa relevantných dát, môžeme povedať, že sú bezpečné, ak ich konzumujeme s mierou.

Ak by si to však aj z nejakého dôvodu robil, bolo by veľmi náročné naplniť ADI, a tak sa teoreticky vystaviť nejakým komplikáciám.

Umelé sladidlá sú nesprávne označované za hrôzostrašné látky spôsobujúce všetky neduhy sveta. Pokojne si tú Colu Zero daj. Neboj sa piť proteín sladený sukralózou. Nemaj strach z toho, že zero sirupom v tvojom tvarohu si ničíš zdravie.

Drvivá väčšina vedeckých dôkazov poukazuje na fakt, že umelé sladidlá sú bezpečné, pokiaľ sa konzumujú v množstvách pod stanovenou ADI.