Detský plač a dospelácke predsudky
Kým sme nemali deti, neriešili sme to. Prípadne sme odsúdili nejakú mamu alebo otca s vreštiacim dieťaťom v obchoďáku. Kým človek nemá dieťa, nie sestrine, bratove, kamoškine či susedine, ale skutočne svoje dieťa, nemá ani šajnu o deťoch, výchove a o plači už vôbec nie. Napríklad to vreštiace dieťa v obchoďáku mohlo byť len unavené a mama už nutne potrebovala skočiť na poštu aj za cenu, že riskne únavu dieťaťa.
Deti nám chcú plačom povedať, čo cítia
Za plač sme ako deti boli často karhaní, zosmiešňovaní, zhadzovaní či zahanbovaní. Často sme počuli vety typu: „Neplač, pozri, aká/ý si škaredá/ý!” A úplne najhoršia veta bola: „Nerev ako baba!”
Mimochodom, keď som bola prvýkrát tehotná, môj názor na plač bol, že nebudeme hneď skákať, keď zaplače, aby nás dieťa „nedirigovalo”.
Plač je na dlhé obdobie pre dieťa jediným nástrojom na komunikáciu. Svoju nespokojnosť, ktorá môže mať rôzne dôvody, nevie vyjadriť inak.
Dieťa nevie povedať, že je mu zima alebo teplo, že je smädné a hladné, že sa niečoho bojí alebo ho niečo bolí. A tak keď sa cíti nekomfortne, jednoducho začne plakať. A plače s plnou dôverou v nás dospelých, že mu s jeho nepohodou pomôžeme.
Plač je na dlhé obdobie pre dieťa jediným nástrojom na komunikáciu. Svoju nespokojnosť, ktorá môže mať rôzne dôvody, nevie vyjadriť inak.
Občas stačí iba trocha nehy
Keďže my dospeláci sme boli naučení plač a celkovo „zlé” emócie v sebe potláčať, reagujeme na svoje plačúce dieťa často nesprávne a podvedome chceme plač potlačiť. Často sa rodičia bábätkám pri rozplakaní hneď snažia „narvať” do úst cumeľ, prípadne si myslia, že nechať dieťa vyplakať je vhodná výchovná metóda, veď: „Nech si nezvyká!”
Vždy, keď počujem jačať bábätká v kočiari, ktoré sa snažia svojim rodičom dať najavo svoju nepohodu, mám chuť pribehnúť a vziať bábo na ruky.
Veľmi často stačí, ak tam pre naše dieťa jednoducho sme. Mnohokrát sa upokojí iba objatím, prípadne dojčením. Nepremýšľajme zbytočne nad tým, čo si o nás pomyslia druhí. Je to predsa vaše dieťa, nie ich.
Veľmi často stačí, ak tam pre naše dieťa jednoducho sme. Mnohokrát sa upokojí iba objatím, prípadne dojčením.
Nahromadené emócie musia von
OK, a čo keď je dieťa už staršie? Nuž aj vtedy je plač úplne normálny. Deti prirodzene vedia, že plačom „vypustia paru”. Z pohľadu dospelákov sa často rozplačú pre hlúposť a nám sa to zdá ako prehnaná reakcia. Avšak oni len hľadajú zámienku na vypustenie pary, ak majú v sebe nahromadené emócie.
Deti sa z pohľadu dospelákov často rozplačú pre hlúposť a nám sa to zdá ako prehnaná reakcia. Avšak oni len hľadajú zámienku na vypustenie pary, ak majú v sebe nahromadené emócie.
Podvedome totiž vedia, že emócie musia ísť von. A majú pravdu! Nahromadené emócie sú spúšťačmi rôznych chorôb. Je zaujímavé, že vo východnej medicíne s týmto konceptom bežne pracovali a stále pracujú. Prečo sa na emócie a ich rovnováhu v západnej medicíne neprihliada, je pre mňa stále tak trochu záhadou.
Foto: @alexkinova
Plač má aj liečivé účinky
Plač je skvelým nástrojom, na začiatku komunikačným a neskôr očistným. Nebojte sa, bábätká vás rozhodne svojím plačom nemanipulujú. Plač je veľmi prirodzeným a liečivým pomocníkom.
Pokiaľ uvidíte vaše dieťa plakať, vedzte, že neplače len tak a radšej, než ho nechať vyplakať, mu venujte objatie.
S láskou
Dada a Matúš + Zoe a Kvido
