Medzigeneračná solidarita nielen cez sviatky

Dobrožrútsky pohľad na čoraz aktuálnejšiu tému, ktorá je mimoriadne citlivá po celý rok a nie iba počas sviatkov, kedy sa o nej hovorí o čosi viac.

Medzigeneračná solidarita je dnes už často skloňovanou témou. Dôvodom je starnutie populácie a to, že na svet prichádza stále menej detí.

Starší ľudia zotrvávajú v zamestnaní príliš dlho. K tomu, samozrejme, prispieva aj štát, keďže sa do dôchodku odchádza vo vysokom veku a tiež tí, ktorí na dôchodku často nie sú schopní utiahnuť náklady na svoju existenciu. Sú tak nútení zamestnať sa. To vytvára veľkú priepasť medzi mladšou a staršou generáciou. Laicky povedané, starší držia miesta vhodné pre mladších a mladší sú aj z tohto dôvodu na úrade práce. Tým pádom nemá kto vytvárať odvody na dôchodky pre starších ľudí. K tomu sa pridáva nevhodné hospodárenie s financiami, čím vzniká začarovaný kruh problémov.

Nie sme žiadni odborníci na danú tému a ani sa do tejto role nechceme pasovať. Náš pohľad je úplne obyčajný. Problémom je podľa nás aj to, že mladí odchádzajú študovať, avšak ani nie s cieľom vzdelávať sa, ale s túžbou oddialiť zodpovednosť za seba. Každé štúdium by rozhodne malo byť podmienené aj prácou. Teda ak chceš študovať, je to v poriadku, ale musíš zároveň pracovať. A tu by práve starší mohli odovzdávať skúsenosti mladším. Vtedy by z vysokých škôl odchádzali plnohodnotnejší dospelí, teda študovaní ľudia s praxou.

Nuž a ako sami vieme zo skúseností z podnikateľského sveta, odovzdane pracovať vie zväčša tá staršia generácia. Česť výnimkám. Mladí očakávajú, že nastúpia hneď po škole na vedúcu pozíciu, budú mať obrovský plat, voľné víkendy a nebudú sa musieť o nič snažiť (to je už zas problém spadajúci pod označenie „mileniáli”). A aj to je dôvodom, prečo starší ľudia na niektorých pozíciách zotrvávajú. Zamestnávateľ im je ochotný ešte extra priplatiť za to, aby zostali aj vo vyššom veku. Napríklad náš hlavný pekár je už na dôchodku (i keď podľa vzhľadu by mu to nikto neuveril), ale dokáže zastať prácu tak, že mu mladá generácia nemôže konkurovať.

Medzigeneračná solidarita je náročná misia. V roku 2050 by malo byť na Slovensku cca 200 000 ľudí vo veku okolo 85 rokov (pre porovnanie dnes je to cca 40 000), preto si myslíme, že táto téma bude skloňovaná čoraz viac. Starší ľudia sa stále viac cítia odstrčení na okraj spoločnosti a to sa odráža na všetkých úrovniach ich života. Avšak tento fakt ovplyvňuje aj naše životy. A to omnoho viac, ako sme ochotní si priznať.

Ovplyvňuje to tiež vznik mladých rodín. Tým, že sú starší často donútení zostávať v zamestnaní vo vysokom veku, nie sú schopní pomáhať s vnúčatami svojich detí. My tento model zažívame s našimi mamami aj pri druhom dieťati.
Jednoducho pôjdu do dôchodku, keď budú mať naše deti cca 10 a 6 rokov, ale teraz, keď sú deti naozaj malé a my by sme potrebovali ich občasnú pomoc, to nie je reálne. Babky musia chodiť do práce a keď majú trochu voľna, majú predsa rovnako svoju domácnosť a záľuby.

Z tohto dôvodu podnikáme – snažíme sa robiť maximum preto, aby sme raz neboli nútení štátom byť v zamestnaní do vysokého veku, ale aby sme sa stále vedeli aktívne zapájať v rámci našich možností do pomoci našim deťom a do aktivít, ktoré budú osožné, ale primerané k veku.

Riešenie tohto medzigeneračného problému je jednoduché a zároveň náročné. Hľadať si cestu k sebe – to môže urobiť každý z nás. Začať vnímať prínosy tejto generácie a hľadať spôsob, ako spolu kooperovať. Tento model sa dá aplikovať ako na úrovni firiem, tak aj na úrovni jednotlivcov. Aj preto je napríklad naša nočná aj denná zmena v pekárni zložená zo staršej aj mladšej generácie a je vidieť, ako sa dopĺňajú a v podstate z toho ťažia obe strany.