Vianoce v Toskánsku – čím sa líšia od tých slovenských?

Taliani Vianoce vnímajú ako oslavu jedla, kedy by sa všetci spolu mali z neho tešiť a vychutnávať ho čo najdlhšie. Kým Slováci ich trávia doma a všetko je zatvorené, v Taliansku je to naopak. Tí zvyčajne chodia jesť do reštaurácií, ktoré sa predháňajú v ponuke sviatočného menu. To, čo sa podáva, sa líši od dediny k dedine a len jeden pokrm sa zvykne opakovať. Spoločnú však máme chuť na sladké – aké rôzne koláčiky a zákusky na sviatočných stoloch nesmú v Taliansku chýbať?

V Toskánsku žijem už osemnásty rok a neustále ma fascinuje, ako si Taliani vedia užívať jedlo a všetko s tým spojené. Akonáhle sa blížia dôležité sviatky, či už vianočné, veľkonočné, sviatky patrónov miest a dedín alebo cirkevný sviatok Ferragosto, zorganizujú sa a idú sa spoločne najesť.

Kam? Často chodia do reštaurácií. Ak si v tom čase nezarezervujete miesto, nemáte šancu. Zídu sa tu celé rodiny, častokrát dovezú aj prababičku na vozíku, len aby boli všetci spolu. Zorganizujú sa rôzne spolky, rodičia z krúžkov detí, mamičky zo školy, krúžok z telocvične, kolegovia, častokrát takto absolvujú niekoľko večerí za rok, všetci pekne pokope. Priznám sa, že im tieto zvyky tak trochu závidím.

Zídu sa tu celé rodiny, častokrát dovezú aj prababičku na vozíku, len aby boli všetci spolu.

My sme boli na Vianoce počas týchto rokov s celou rodinou len párkrát, keď sme viezli náš olivový olej na Slovensko. Keďže sme v tom čase stále zbierali olivy, boli sme s prípravami vždy „na knap”. Borovicu sme išli vyťať do nášho lesa častokrát až na Štedrý deň a dom dekorovali od skorého rána. Týždeň pred som u nášho dedinského pojazdného predavača objednala ryby a dary mora a môj muž chystal zemiakový šalát a kapustnicu. Naša sviatočná večera bola akýmsi prepojením česko-slovenských zvykov s oblátkou, medom, jablkom a cesnakom s talianskym menu v podobe rybacích chodov, ako krevetový koktail, chobotnicový šalát, spaghetti allo scoglio (špagety s darmi mora) a grilovaný losos s tuniakom.

Nesmú chýbať ani koledy. Ak som stíhala, napiekla som vanilkové rožky, linecké koláče, štedrák alebo som od mojich slovenských priateliek, ktoré pečú profesionálne, kúpila krabicu s ich vianočným výberom. Koniec roka bol vždy pre nás veľmi hektický, asi ako všade. Môj muž bol rozcestovaný, a tak sme si spoločný čas užili práve až cez vianočné sviatky.

Posledné roky sme však zmenili spôsob príprav a boli sme sa na Štedrý večer najesť v reštaurácii, čo je tu úplne bežná záležitosť. Reštaurácie sa predbiehajú v ponukách menu. Pre časť Talianska je najväčší sviatok Vigilia di Natale, ktorý oslavujú večerou 24.12. a po nej si rozdávajú darčeky tak, ako u nás. Sviatok je sprevádzaný aj návštevou kostola. Pre mnohých je však najsviatočnejší práve obed 25. 12., keďže v to ráno sa rozdávajú aj darčeky. Väčšinou sú všetky reštaurácie otvorené práve v tieto dni a ešte aj na svätého Štefana.

Posledné roky sme však zmenili spôsob príprav a boli sme sa na Štedrý večer najesť v reštaurácii, čo je tu úplne bežná záležitosť.

Taliani nemajú striktné vianočné menu. Každý región, povedala by som aj každá jedna dedina, má svoje rituály a typické vianočné chody. Jedia pečené mäso, divinu, grilované ryby, prevažne cestoviny, lasagne, plnené cannelloni a veľmi veľa sladkostí. Najtypickejšie je asi Panettone, čo je vianočná bábovka s kandizovaným ovocím a čokoládou, prípadne plnená rôznymi krémami. Ďalšou typickou sladkosťou je Pandoro, vanilková bábovka, ktorá je pomerne vysoká. Ďalej rôzne turecké mäkké medy s orechmi, sušeným ovocím, figami, datľami a pomarančovou kôrou obalené v čokoláde.

Pre Talianov sú Vianoce vnímané ako oslava jedla, kedy by sa všetci spolu mali z neho tešiť a vychutnávať si ho čo najdlhšie. Preto ich obedy trvajú aj 4 – 5 hodín, kedy sa na stole strieda niekoľko chodov od antipást, prvého jedla, hlavného jedla, dezertov, vína a digestívov.

Možno jeden pokrm, ktorý majú spoločný v celom Taliansku, sú „Tortellini in brodo“. Sú to malé vaječné cestoviny v tvare batôžka, plnené bravčovým mäsom, parmskou šunkou a mortadelou, podávané v zeleninovom alebo hovädzom vývare s postrúhaným parmezánom. Robievam ich častokrát aj ja, lebo deti ich milujú. Moja suseda Laila vždy pár dní pred Vianocami chystá domáce tortellini pre celú rodinu. Že vraj ich plní celý deň a podarí sa jej ich vyše 100 kusov.

Možno jeden pokrm, ktorý majú spoločný v celom Taliansku, sú „Tortellini in brodo“.

Tohtoročný Štedrý večer bude však pre nás iný, nový. Budem s deťmi sama a ešte presne neviem, ako ho zorganizujem. Začala som po večeroch pracovať v reštaurácii a ako som už spomínala, budeme mať plno. Tak je dosť možné, že vezmem deti so sebou a zažijeme vianočný večer v spoločnosti jednej „veľkej talianskej rodiny“.

Skvelé recepty od Márii Mikloškovej nájdete v jej kuchárskej knihe Oliwood party, ktorá je skvelým tipom na darček pre všetkých milovníkov dobrého jedla, príbehov, a krásnych fotografií, ktorým obyčajná kuchárska kniha nestačí. Ako sama o nej hovorí v rozhovore pre Generali Balans – nie je to klasická kuchárska kniha, lebo ona sama nie je klasická kuchárka. Je to gastrodenník ženy, ktorá miluje chute Talianska, varenie pre svoju rodinu a priateľov a estetiku. To všetko zhmotnila do svojho diela, ktoré je vyšperkované nielen čo sa týka receptov a príbehov k nim viažucich sa, ale aj od papiera, cez väzbu až po spôsob otvárania knihy. Prelistujte si knihu a inšpirujte sa. Túto nevšednú kuchárku si môžete objednať priamo na webe Oliwood.