Ako dosiahnuť zdravý a udržateľný spánkový režim u detí

Keď sa spolu rozprávajú mamičky, s najväčšou pravdepodobnosťou zaznie aj staré známe: „A ako ti spinká?” Táto téma je aktuálna stále a týka sa od novorodencov až po predškolákov. Ja mám deti dve a aj napriek tomu, že som si o detskom spánku načítala toho veľa, stále je pre mňa tak trošku záhadou. Jedno však viem naisto, je pre mňa dôležité, aby naša rodina bola oddýchnutá, veselá a schopná robiť denné aktivity s úsmevom a radosťou. A kvalitný spánok je predsa prvá a najdôležitejšia vec pre dospelých aj deti, ak chceme byť zdraví a vitálni.

Zdravé a dobre nastavené hranice

Prečo si niektorí ľudia myslia, že deti sa narodia a „vedia”, ako majú spinkať? Myslíte, že sa rodíme so schopnosťou dokonale rozlíšiť, čo je pre nás dobré a čo nie? Ak áno, asi by sme nemuseli byť ani vychovávaní a usmerňovaní rodičmi či spoločnosťou.

Myslím si, že dávať deťom všeobecne neadekvátne veľkú voľnosť je moderným výmyslom dnešnej konzumnej a pohodlnej rodičovskej doby. Niektoré deti už rozhodujú nielen o tom, ako a kedy spia, ale aj čo jedia a podaktoré dokonca, aj kam chodia a s kým sa stretávajú.

Tento prístup nepovažujem za správny ani zdravý, ale o tom by sa dal zrejme napísať celý román.

Spánok náš každodenný

Vrátim sa však naspäť k spánku. Každý rodič si želá, aby jeho dieťa dobre spinkalo. Lenže čo to „dobre“ vlastne znamená? Pre každého rodiča asi niečo trochu iné. Niektoré rodiny spia spoločne v jednej posteli, a tak im to vyhovuje. Budia sa oddýchnutí a spokojní. Niektorí, naopak, spia každý vo svojej izbe a tiež im to tak všetkým vyhovuje.

Svoje deti chceme vychovávať podľa seba a snažíme sa ich vtesnať do nášho rozbehnutého života a napasovať ich do nášho režimu. Nie vždy, resp. úprimne povedané, skôr výnimočne, sa to podarí bez nervozity či plaču. A nielen toho detského, ale aj rodičovského.

Nie je nič horšie ako totálne vyčerpanie zo spánkového deficitu. Človek sa cíti neustále na pokraji choroby, je podráždený a vyčerpaný. Tento stav pozná skoro každý rodič. A keď sa my dospelí cítime pri nedostatku spánku tak zle, prečo by sa mali naše deti cítiť inak?

Nie je nič horšie ako totálne vyčerpanie zo spánkového deficitu. Človek sa cíti neustále na pokraji choroby, je podráždený a vyčerpaný. Tento stav pozná skoro každý rodič.

Sú rovnako vyčerpané, unavené, ale u detí, žiaľ, neplatí, že padnú únavou do postele a len tak v pokoji zaspia. U detí môže byť známkou vyčerpania napríklad aj odmietanie jedla, vysoká aktivita či plačlivosť.

U starších detí sú to aj večerné výbuchy energie, nočné hranie a tiež odmietanie poslušnosti. Pýtate sa, čo s tým? Základom je pochopiť, že u detí spánok generuje spánok. To znamená, že čím viac spia, tým aj lepšie a viac spia.

Znie to zvláštne, ale je to kľúč. Netreba sa riadiť tým, čo na dieťati vidíte, pretože podľa mňa len málo rodičov vie skutočne odhadnúť únavu dieťaťa. Obzvlášť malého, ktoré vám ešte nič nepovie a jediným príznakom môže byť plač či pretieranie si očiek, čo však môže mať aj iné príčiny ako únavu.

Základom je pochopiť, že u detí spánok generuje spánok. To znamená, že čím viac spia, tým aj lepšie a viac spia.

Pomáha čo najpresnejšie sledovať spánok

Základom je teda sledovať množstvo spánku detí. Tabuľky, koľko by dieťa v akom veku malo spať, nájdete na internete. Existujú aj veľmi šikovné aplikácie (napríklad Baby Tracker), ktoré vám počítanie uľahčia. Niekedy nás môže totiž naša vlastná interná kalkulačka trošku klamať a máme pocit, že dieťa spalo viac ako hodinu, ale v skutočnosti to bolo len 42 minút. Verte mi, že to nie je jedno.

Deti majú spánok prirodzene prerušovaný. Je teda normálne, že sa v úvode nevedia samostatne dostať cez spánkové cykly bez krátkeho zobudenia. Sú to tie povestné deti, čo „šlofíkujú” 30 – 45 minút a dosť. Je však dôležité takmer nikdy to nevzdať a pokúsiť sa vždy dieťa preklopiť do ďalšieho spánkového cyklu a dosiahnuť v noci aj cez deň dlhšie spinkanie bez prerušenia.

To je presne to, čo deti pri spánku učíme. Asistencia je tu veľmi vhodná, nemali by ste sa však dostať až do stavu, keď dieťa bez asistencie nevie spať vôbec. Pohojdanie na rukách, v kočíku, zmena polohy, vrátenie cumlíka, dojčenie – to všetko je ako asistencia pri „preklopení” do ďalšieho spánkového cyklu vítané.

Pohojdanie na rukách, v kočíku, zmena polohy, vrátenie cumlíka, dojčenie – to všetko je ako asistencia pri „preklopení” do ďalšieho spánkového cyklu vítané.

Aby dieťa však spalo len v kočíku, ktorý je v pohybe, hojdajúc sa neprestajne na rukách alebo iba voziac sa v aute, to už také vítané zase nie je. Napokon, ako sa vyspíte vy v aute či niekde vonku drkotajúc sa na nerovnom teréne? Predpokladám, že veľmi dobre nie. Ako to teda celé zladiť a docieliť kvalitný spánok dieťaťa?

Podstatné je načasovanie, správne a skoré ukladanie, opakujúce sa rituály a tréning samozaspávania.

Ako na to prakticky?

Bábätká do 3 – 4 mesiacov nie je potrebné učiť spánkovému režimu, nakoľko tak malé bábätká potrebujú predovšetkým cítiť matku, otca, dotýkať sa pokožky, výdatne sa dojčiť a spinkať v príjemných a vhodných podmienkach.

Doprajte bábätkám predovšetkým vašu prítomnosť. Pokiaľ dieťatko trpí kolikami, refluxom alebo má iné problémy, o to viac potrebuje predovšetkým vašu prítomnosť.

Nejdem sa však špeciálne venovať problémom, ale skôr nastaveniu správneho režimu a postupu, ako docieliť, aby z bábätka ďalej prostredníctvom kvalitného spánku rástlo zdravé a vitálne dieťa.

Obdobie 3 – 4 mesiaca života môže byť prvým zlomovým. Aj u nás sa to stalo. Doslova „facka” zo dňa na deň. Z môjho úžasne spiaceho bábätka sa zrazu stalo z noci na deň bábätko budiace sa 7- až 10-krát za noc, každých 40 minút. Skoro ma „prekotilo”, poviem vám úprimne.

Nakoľko sme už s mužom však mali skúsenosť s našou dcérkou Adelkou, rozhodli sme sa pri malom nič nepodceniť. Začali sme s prísnym sledovaním denného spánku. Dôležité je kontrolovať najmä kumulatívne množstvo denného spánku, teda to, koľko dieťa naspalo spolu za celý deň.

Dôležité je kontrolovať najmä kumulatívne množstvo denného spánku, teda to, koľko dieťa naspalo spolu za celý deň.

Potom sme prešli na skoré večerné ukladanie, t. j. najneskôr o 19:00 a opakujúce sa prípravné rituály – kúpanie, masáž, rovnaká poloha, prítmie, pokoj pri večernom dojčení, zavinovačka, nočné svetielko, uspávanka a – pre mňa kľúčová vec – plienkový maznáčik.

Tréning samozaspávania

Ten nemusí znamenať, že nechávate dieťa plakať samé v postieľke. Dôležité je dodržiavať režim. Neukladať dieťa príliš unavené, v niektorých prípadoch radšej neukladať ani unavené a nechať ho unaviť sa samé malou hrou v postieľke s rúčkami, maznáčikom a podobne.

Neukladať dieťa na nočný spánok plačúce, ale veselé a spokojné. Nie vždy sa to podarí, ale treba mať trpezlivosť. Náš tréning vyzeral tak, že sme najprv skúšali, čo na neho funguje najlepšie. Samozrejme, že sa do plaču občas krpec dostal, ale to som dlho nevydržala (maximálne 3 – 4 minúty) a potom som pribehla asistovať.

Žiadne vyplakávanie sa u nás teda nekonalo. Po pár dňoch bolo vidno úžasné zmeny a do týždňa sme už mali úspešne za sebou prvé samozaspatie bez mrnčania. Super pocit, poviem vám. Uložiť spokojné veselé bábätko a po 10 minútach vidieť, ako spokojne a samo v postieľke spinká.

Postupne sa vďaka samozaspávaniu darilo aj „zlievať” 40-minútové spánkové cykly do väčších, a tak sme sa tréningom dostali postupne k nociam, ktoré pre mňa boli už super. To konkrétne znamenalo uloženie o 19:00, zaspávanie maximálne do 19:30. Potom kontinuálny spánok do polnoci, dojčenie, ďalší spánkový celok do 4:00 ráno, dojčenie a potom už síce niekedy viac prerušovaný, ale predsa spánok do 6:30 – 7:00.

V podstate ideálny stav pre mňa pri plne dojčenom dieťati. Aj ja som bola vďaka relatívne dlhým neprerušeným spánkovým celkom viac-menej dobre vyspatá. Za mňa osobne ešte jedna rada – líhajte si čím skôr aj vy. Vykašlite sa na upratovanie, žehlenie aj televízor.

Základom pre dobrý spánok rodičov je tiež skoré zaspávanie. Nie nadarmo sa vraví, že hodina spánku pred polnocou je ako 2 hodiny po polnoci. Verte mi, platí to stopercentne.

Základom pre dobrý spánok rodičov je tiež skoré zaspávanie. Nie nadarmo sa vraví, že hodina spánku pred polnocou je ako 2 hodiny po polnoci. Verte mi, platí to stopercentne.

Treba vždy prihliadať aj na individualitu dieťaťa

Samozrejme, dieťa nie je stroj, preto ak má problém s trávením, je po očkovaní, má soplík alebo iný problém, režim sa, pochopiteľne, naruší, rozhádže a tých zobudení je zas o niečo viac.

Platí však, že s režimom a tréningom samozaspávania to viete vždy dostať naspäť do normálu. Aj keď sa spánok počas života detí relatívne často mení, dodržiavanie pravidiel, ktoré si v úvode nastavíte, vaše odhodlanie a trpezlivosť vám zabezpečia, že sa vaše deti časom naučia kvalitne spinkať a doprajú sebe aj vám odpočinok.

A ten ako rodičia tak veľmi potrebujeme!

Autorka fotografií: @andrea_.photography