Chceš lepšie pochopiť svoje dospievajúce dieťa? Kľúčom sú zmeny v jeho/jej mozgu.

V puberte dieťa prechádza neurologickými, emočnými aj fyzickými zmenami, ktoré majú zásadný vplyv aj na jeho správanie. Tieto zmeny spôsobujú časté výkyvy nálad, nedbalosť v rizikových situáciách, ale aj to, že ranné prebúdzanie je zdĺhavé a náročné. Zmeny v správaní majú často vplyv aj na vzťah rodiča s dieťaťom. Kľúčom je však empatický prístup a otvorená komunikácia – aj keď to občas nie je najjednoduchšie.

Puberta je časom veľkých zmien

Počas dospievania sa mozog vyvíja a formuje a prebieha v ňom niekoľko zmien.

V mozgu sa v tomto období posilňujú niektoré prepojenia, ktoré zabezpečujú zlepšovanie komunikačných zručností, rozhodovania a zrýchlenie spracúvanie informácií. Takisto sa strácajú prepojenia, ktoré sa nepoužívajú, vďaka čomu sa dieťa prispôsobuje životu v danom prostredí. Je preto dôležité, aby bolo v tomto období vystavené vhodným podnetom, keďže tie budú dôležitou súčasťou formovania jeho/jej osobnosti.

Ak sa ti zdá, že je tvoje dieťa počas puberty impulzívnejšie a viac riskuje, je to preto, že sa mu/jej stále vyvíja prefrontálny kortex, časť mozgu, ktorá je zodpovedná za plánovanie a rozhodovanie. A keďže sa rýchlejšie vyvíja časť mozgu, ktorá spôsobuje pocit zvedavosti a „odmeny“, keď zažíva niečo nové, ochotnejšie sa vystavujú aj rizikovým situáciám.

Dieťa takisto začína oveľa viac vnímať svoje vlastné emócie a veľa nad nimi uvažuje. Keďže v tomto období dochádza aj k „sociálnej reorientácii“, dieťa sa začína viac zameriavať na svojich rovesníkov ako na rodičov a rodinných príslušníkov. To však znamená aj to, že je vysoko citlivé na reakcie okolia. Kvôli zvýšenému sebahodnoteniu už náznak neprijatia či negatívnej spätnej väzby môže ťažko znášať.

Počas puberty sa u detí deje aj množstvo fyzických zmien, s ktorými môžu mať tínedžeri problém vyrovnať sa. Často sa stáva, že sa vo svojom vyvíjajúcom tele dieťa necíti „doma“. Najmä ak sa v niečom líši od svojich rovesníkov, môže mu/jej to spôsobiť pocit hanby, kvôli ktorému bude viac utiahnutý/-á. Kvôli potrebe patriť do kolektívu a cítiť sa prijatý rovesníkmi sa potom uchyľujú k iracionálnemu správaniu.

Výkyvy nálad, rizikové správanie a ťažké vstávanie

V jednej chvíli šťastím bez seba, v ďalšej výbuch hnevu či plač? Výkyvy nálad nie sú v období dospievania ničím výnimočným. Na svedomí to má kolísajúca hladina neurotransmitterov a hormónov, ako je serotonín, GABA či kortizol. Ak poklesne hladina serotonínu, ktorý sa tiež označuje ako hormón šťastia, klesá s ním aj pocit dobrej nálady.

Významnými zmenami prechádza počas dospievania aj dopamínový systém v mozgu. Dopamín je neurotransmiter, ktorý zohráva úlohu pri odmeňovaní a motivácii a počas dospievania sa naň mozog stáva citlivejším. Zvýšené uvoľňovanie dopamínu spôsobuje, že dospievajúci inklinujú k vzrušujúcim zážitkom a pocitom. Je to aj dôvod, prečo sa pri bežných aktivitách tínedžeri sťažujú, že ich nudia. Aj preto sa častejšie vystavujú už spomínaným rizikovým situáciám – prinášajú im totiž oveľa väčší pôžitok. A rodičom obrovskú hrôzu.

Nie vždy to však musí byť kontraproduktívne. Premýšľali ste niekedy, prečo sa množstvo politických aktivistov mobilizuje už počas dospievania? Je to práve vďaka tomu, že citlivejšie prežívajú pre dospelých už bežné emócie a majú znížené vnímanie rizika. Preto sa neboja postaviť autoritám a konať. A to je začiatkom mnohých spoločenským zmien – vezmite si napríklad študentskú revolúciu alebo klimatické hnutie. Tínedžeri dokážu dospelých inšpirovať, ale až keď sa prebudia. 🙂

U dospievajúcich totiž často dochádza k zmene spánkového režimu a oneskoreniu cirkadiánneho rytmu, čo spôsobuje, že sú zrána unavení a v noci majú ťažkosti so zaspávaním. Keď sa nám zvýši hladina melatonínu, cítime sa ospalí. A naopak ráno, keď jeho hladina klesá, sme bdelí a aktívni. U tínedžerov sú však tieto „vnútorné hodiny“ oproti dospelým posunuté. V ranných hodinách sa ti môže tvoj tínedžer zdať letargický a apatický, no je vlastne iba unavený!

Nezávislosť aj prijatie od rodičov

Neurologické a psychické zmeny, ktoré prebiehajú v mozgu počas dospievania, môžu pôsobiť na tínedžerov zaťažujúco a môže z nich vyplývať nelogické správanie. Hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí javiť, tínedžeri stále potrebujú cítiť od rodičov prijatie. Zároveň chcú dosiahnuť a preukázať svoju nezávislosť, no nie na úkor vzťahu s rodičmi.

Vzťah s rodičmi sa v tomto období mení. Kým v ranom detstve je dieťa od rodiča závislé, je vzťah vertikálny – rodič má totiž viac vedomostí a skúseností a primárne on robí rozhodnutia ohľadom dieťaťa. Pri dospievaní sa však tento vzťah mení na horizontálny, dieťa sa stáva viac rovnocenným a dokáže o mnohom rozhodnúť aj samo. Pri tejto zmene vzťahu však často dochádza ku konfliktom, a to najmä vtedy, ak rodič nedokáže prijať tento meniaci sa vzťah alebo názory rodiča a dieťaťa sa ohľadom toho, čo je preňho dobré, líšia. Máme pre vás niekoľko tipov, ako budovať láskyplný a naplnený vzťah aj v tomto často náročnom období.

Komunikuj. Kľúčom k budovaniu si vzťahu s tínedžerom je preto otvorená komunikácia. Direktívne príkazy a zákazy dieťaťu signalizujú, že ho nevnímaš ako seberovného partnera. Naopak, ak diskutujete o tom, prečo sú niektoré rozhodnutia nutné a pýtaš sa dieťaťa na názor, dávaš mu najavo, že záleží aj na tom, čo si myslí on/ona a že ho/ju podporuješ, no chceš ho/ju ochrániť.

Nevyhýbaj sa ani náročným témam, neodbi ho tým, že by ich ešte nepochopilo. Prekonaj svoj ostych a zábrany a veď s dieťaťom úprimný a otvorený rozhovor. Pýtaj sa aj ty, ako vníma tvoju odpoveď, čo presne chce vedieť a prečo chce danú tému otvoriť. Tým, že sa bude môcť spoľahnúť na teba ako zdroj informácií, bude váš vzťah hlbší a dôvernejší a nebude mať strach sa na teba obrátiť.

Rešpektuj jeho/jej súkromie. Každého rodiča pokúša nazrieť dieťaťu do telefónu či počítača a zistiť, čo všetko na internete robí a s kým a o čom si píše. Ak máš starosti kvôli bezpečnosti, dôležitá je najmä prevencia. Rozprávajte sa o tom, čo môže na internete číhať, čomu sa vyhýbať a čo robiť, ak mu cudzí alebo aj známy človek pošle niečo nevhodné. Ak tvoje dieťa zistí, že mu za chrbtom lustruješ mobil, bude mať pocit, že mu nedôveruješ, a zradíš tým aj jej/jeho dôveru.

Netrestaj. Hádkam s dieťaťom sa nedá vyhnúť. Hádka s rodičom môže byť náznakom toho, že sa dospievajúce dieťa snaží preukázať samostatnosť a vyjadriť svoju nezávislosť. To, že dieťa dá najavo nesúhlas, je však znakom toho, že cíti bezpečie, že tak môže spraviť a nestratí kvôli tomu svojho rodiča. Preto je dôležité, aby rodič aj napriek hádkam dal dieťaťu najavo pocit prijatia a lásky.

Ako sme spomínali, tínedžeri sú kvôli neurologickým zmenám oveľa citlivejší na odmietnutie a neprijatie. Preto ho netrestaj tým, že sa odmlčíš a odmietneš sa s ním/ňou rozprávať. Môžeš váš vzťah poškodiť tak, že sa ti dieťa viac nezdôverí.

Ak budeš svoje dieťa trestať tým, že mu zakážeš obľúbené činnosti, môže sa ti odplatiť ešte väčším rebelovaním. Preto ak spraví niečo, s čím nesúhlasíš a čo má zakázané, hovorte o tom. Preukáž mu/jej, že mu/jej veríš, že chybu nezopakuje, a že ho rešpektuješ natoľko, že mu/jej dovolíš, aby ti dokázal/-a, že si zaslúži tvoju dôveru a rešpekt. Ak prenesieš zodpovednosť za svoje skutky na dieťa, bude o tom, čo spraví, rozmýšľať dôslednejšie.

Nechaj ju/ho robiť chyby. Tým, samozrejme, nemyslíme chyby, ktoré by ohrozovali jeho/jej bezpečnosť. Ale chyby robí každý a svoje dieťa pred nimi vždy neochrániš. Občas sa poháda a uzmieri s kamarátom, ktorého nemáš práve v láske, možno bude randiť s niekým, kto ti nie je práve sympatický, alebo dostane v škole horšiu známku. Aj to je súčasťou dospievania a tínedžeri sa musia naučiť čeliť aj sklamaniam. Buď nablízku, keď ťa potrebuje, poskytni mu/jej oporu a porozumenie a snaž sa nekarhať. Priznaj si, že ani ty sám/sama nie si dokonalá/ý, tiež robíš chyby a vyjadri svojmu dieťaťu, že aj to je občas v poriadku.

—

Zdroje:

https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1878929322000330?via%3Dihub

https://www.bbc.com/future/article/20220823-what-really-goes-on-in-teens-brains

https://www.theatlantic.com/health/archive/2014/01/dopamine-and-teenage-logic/282895/

https://www.betterrelationships.org.au/family-parenting/parent-adolescent-relationship/

https://srcd.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cdep.12278