Ako si správne a zdravo zohriať jedlo

Všetci sa zhodneme, že najzdravšie je pripraviť si čerstvé jedlo. Avšak nie vždy je to v našich silách. Zostala vám z obeda či večere porcia navyše? Odložte si ju na ďalší deň a ušetríte čas, ktorý by ste inak strávili nasledujúci deň pri sporáku. Netreba zabudnúť tiež na to, že sa poteší aj vaša peňaženka. O tom najsprávnejšom a zdraviu najprospešnejšom spôsobe ohrievania jedál sa vedú dlhé diskusie už celé roky, preto sme si pre vás pripravili krátke zhrnutie metód, ktoré môžete bez obáv použiť.

Základné pravidlo pri ohrievaní je: Zohrievajte ho na rovnakom mieste, na ktorom bolo uvarené. To znamená, ak ste ho varili v rúre, tak v rúre, ak na sporáku, tak na sporáku. Pri tekutých jedlách ako polievky, omáčky, prívarky a pod. sa totiž jedlo zohreje do takmer pôvodného stavu. Existujú však pokrmy, ktorých ohrievanie v pôvodných podmienkach nie je vhodné, snáď najlepších príkladom sú vyprážané jedlá. Aké techniky teda máte k dispozícii?

Rúra

Spolu so zabudovaným grilom tvoria ideálnu dvojicu, pretože jedlo dokážu zohrievať pomaly, na nízkej teplote a po dostatočne dlhú dobu, čím sa obed či večera zohrejú na požadovanú teplotu pri zachovaní svojej pôvodnej kvality. Jedným z negatívov je možnosť vysušenia jedla, to však ľahko vyriešite prikrytím alobalom. Tento spôsob prípravy je ideálny pre chlieb, pečené a vysmážané jedlá, morské plody, pizzu či vopred pripravené sendviče.

Sporák

Jedlá, ktoré ste varili na sporáku, na sporáku aj zohrievajte. Nemali by tak stratiť svoju pôvodnú textúru, vlhkosť ani chuť. Dôležitý je výber riadu, v ktorom budete ohrievať; na mäso či pizzu použite panvicu, na polievky a omáčky hlbšie hrnce, rovnako aj na ryžu, cestoviny, tie však pred zohriatím mierne pokropte vodou.

Vodný kúpeľ

Metóda, pri ktorej na hrniec s vriacou vodou položíte nádobu, v ktorej budete ohrievať jedlo, je vhodná najmä na ohrievanie omáčok a jedál, ktoré by sa priamym kontaktom so silným plameňom mohli zraziť. Ak napríklad potrebujete roztopiť čokoládu, prípadne ju zjemniť smotanou, tento spôsob je ideálny.

Parný hrniec

Spolieha sa pri varení na vlhkosť, preto je vhodné jedlá uvarené týmto spôsobom zavrieť po vychladnutí do vzduchotesnej nádoby a chladničky, v opačnom prípade by sa vysušili. Ideálnym spôsobom zohrievania je to najmä u rýb, buchiet či jedál varených na pare, napríklad zeleniny. Jednoducho ich vráťte do hrnca a zohrejte úplne rovnako, ako ste ich varili.

Mikrovlnka

O škodlivosti mikrovlnných rúr sa už čo-to popísalo. Jedna skupina ľudí zastáva názor, že žiarenie je rádioaktívne a pravdepodobne aj mení chemickú štruktúru jedál, iná považuje mikrovlnku za najekologickejší spôsob zohrievania jedla. Aj názory odborníkov sa niekedy líšia, väčšinou sa však prikláňajú k názoru, že tento spôsob ohrevu je zdravotne neškodný.

Ak si myslíte, že mikrovlnka v jedle ničí vitamíny a živiny, do určitej miery máte pravdu, no to sa dá povedať o akomkoľvek druhu ohrevu, pretože vitamíny sú všeobecne náchylné k ničeniu sa pri vyšších teplotách. Podľa Ambulancie klinickej výživy má dokonca zohrievanie v mikrovlnke hneď niekoľko výhod, napríklad:

• Ak si pri tepelnej úprave mäsa pomôžete mikrovlnkou (napríklad jeho predprípravou pred vysmážaním), znížite tak riziko vzniku rakovinotvorných látok. Mäso totiž stačí po takejto úprave len krátko opražiť, čím sa zníži aj obsah tuku vo finálnom pokrme.
• Podobne môžete pripraviť aj zeleninu, v porovnaní napríklad s blanšírovaním vo vode sa v nej totiž zachová oveľa viac vitamínov a živín, ktoré by sa ináč vyplavili do vody.
• V mikrovlnke dokážete aj veľmi šetrne rozmrazovať či pripravovať teplé nápoje.

V prípade ohrevu v mikrovlnnej rúre je dôležitá najmä použitá technika – jedlo treba rovnomerne rozmiestniť po tanieri, zakryť ho navlhčeným papierovým obrúskom kvôli vytvoreniu pary v procese zohrievania a prípadnému premiešaniu jedla. Ak zohrievate viac druhov jedla, to tuhšie vložte do rúry ako prvé a zvyšok pridajte až po chvíli, aby sa všetko stihlo zohriať rovnomerne.

Nech už sa rozhodnete pre ktorýkoľvek spôsob ohrievania, nezabudnite na to, že každé jedlo by malo byť dôkladne uložené, pri neskonzumovaní rýchlo schladené a najmä, nemali by ste ho skladovať dlho, maximálne 24 hodín (to však závisí od typu jedla).

Pri určitých typoch potravín si však dajte väčší pozor, nezohrievajte napríklad huby – ak vám zostanú z predchádzajúceho dňa, radšej ich skonzumujte studené; pozor aj na kuracinu, pretože obsahuje pomerne dosť bielkovín a tie sa pri zohrievaní znehodnocujú, čím si môžete privodiť tráviace problémy. To isté platí aj o vajíčkach; špenát, cvikla, zeler a mrkva sa zas pri opätovnom zohrievaní menia na zdraviu nebezpečné dusitany.

Samostatnou kategóriou je ryža, v ktorej sa v surovom stave často nachádzajú spóry baktérie Bacillus cereus, ktoré niekedy nezničí ani varenie. Čím dlhšie ryža stojí, tým je riziko premeny spórov na baktérie väčšie.