Čo nás môžu naučiť cesty, ktoré podnikáme
Cestovanie naprieč svetom nie je „iba” o farebných západoch slnka, nekonečnom počte aperitív, šnorchlovaní pod morskou hladinou, city breakoch po Európe či splnených turistických cieľoch. Cestovať a zároveň spoznávať svet okolo nás je takisto užitočné pre našu myseľ či dušu.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa venujeme bezpečnému cestovaniu. O to, aby ste si dovolenku v zahraničí aj v slovenských horách užili bez zbytočných starostí, sa postarajú cestovné poistenie a poistenie do hôr od poisťovne Generali, ktoré vám poskytnú potrebnú ochranu a bezpečie.
Raz ročne choď na miesto, kde si zatiaľ nebol/-a. Dalai Lama
Spoznávať miesta, ktoré sme doposiaľ nemali tú česť zažiť, ochutnať jedlá a nápoje typické pre danú lokalitu, pozorovať správanie ľudí, vychutnávať si autenticitu blízkych i vzdialených miest – to všetko má výrazný vplyv na to, kým sme, na kvalitu našich vzťahov a v neposlednom rade na kvalitu vzťahu so sebou samým. Áno, bezpochyby cestovanie je o približovaní sa k iným kultúram, vnímaní prírody, ale zároveň o spoznávaní seba samého/samej. To, akým spôsobom cesty plánujeme, s kým si prajeme ich absolvovať, na čo kladieme dôraz – to všetko zrkadlí naše vlastné nastavenie, potreby a priania.
Vzdialenosti, predovšetkým tie geografické, v dnešnej dobe už takmer nič neznamenajú. Nasadnúť do lietadla alebo akéhokoľvek iného dopravného prostriedku spravidla za normálnych okolností nevyžaduje zložitý proces. Čo však ešte získavame okrem nezabudnuteľných zážitkov, podvedomých úsmevov a aj splnených snov?
Cestami po svete sa približujeme k iným ľuďom – približujeme sa k iným kultúram, a tak svojím spôsobom obrusujeme hrany. Obrusovaním „kultúrnych hrán” trénujeme rešpekt, toleranciu a holistický prístup k prežívaniu omnoho intenzívnejšie, ako napríklad počas tréningov zameraných na rovnaké hodnoty. Realita je však omnoho pestrejšia a nepredvídateľnejšia, hoci sa často snažíme tvoriť plány (niekedy až príliš) za tým účelom, aby sme videli všetko „dôležité” alebo jednoducho povedané sexi pre návštevníka. Spravidla však tie wau zážitky prichádzajú v autentických situáciách, bez hype-u a mimo „musíš vidieť” scenárov. Rovnako ako sa často stane, že to najkvalitnejšie jedlo dostaneme naservírované na obruse s dierkou či výrazne opotrebovanom tanieri.
Cestovanie je taká veda, ktorá dovedie človeka k sebe samému. Albert Camus
Plnými dúškami si užívať miesto, na ktorom momentálne sme, všímať si celú jeho atmosféru a prijímať ho také, aké je, so všetkými jeho nuansami, je ten najdostupnejší mindfulness v praxi. Byť, pozorovať a prijímať bez posudzovania je teplý vývar pre našu dušu. Je iba jediná podmienka, ktorú si potrebujeme dopriať, a to je čas. Čas, keď si doprajeme prijímať prítomný moment a necháme ho prechádzať celým naším telom. Pokojne sa priblížme týmto momentom aj na príkladoch, pretože ich všetci poznáme. Pozorovanie zapadajúceho slnka, prechádzky na pláži, túlanie sa po uličkách, kde nás zaujme aj tá najmenšia dekorácia, nádych čerstvého vzduchu a výhľad na zelené kopce.
Myslím na to, čo vidím, počujem, cítim, a rovnako aj na to, na čom stojím, kam vykročím. Bez ohľadu na diaľku, ktorú sme prekonali, hoci pôjde aj o druhý koniec sveta, to, čo opisujem, je viac-menej návrat k sebe samému, ktorý často realizujeme na miestach, ktoré sú vzdialené našej bežnej/dennej/pracovnej realite. Čo konkrétne z toho pre každého z nás vyplýva? To nechávam na individuálne posúdenie každého čitateľa a čitateľky tohto krátkeho príspevku.
Autenticky v okamihu, často to robíme práve tam, kam vyrážame za oddychom či poznávaním – bez ohľadu na to, či tomu dáme nálepku „mindful”.
Skús ísť tam, kam ťa nohy zanesú.
Nezvyknem dávať rady, preto ani toto neberte ako jednu z nich. Ide o to, aby sme sa pokúsili objavovať svet alebo hoci len jednu zašitú uličku či lúku, na ktorú náhodne natrafíme, bez plánu, skrátka len tak. Pokúsme sa počúvať naše telo, pretože to nám vie byť často omnoho nápomocnejšie ako mozog. Pozorujme, čo s nami robí autenticita. Ak to už robíte, gratulujem a teším sa s vami. Je to solídny základ pre udržateľný životný štýl bez veľkých ovácií. Užívať si život a viac sa sústrediť na to, ako plynie, bez ďalšieho striktného plánu, kam by ísť mal. Čo na to hovoríte?
Pasca stieracej mapy?
Nápad je to vskutku nádherný. Ide o to, aby sme sa na ňu pozerali spôsobom, čo všetko som videl/-a, zažil/-a, dokázal/-a a nie opačne. V tom druhom póle totiž môže byť spúšťačom úzkosti, menejcennosti, nepohody. Túžba vidieť, zažiť viac je prirodzená. Rovnako aj vidieť to „naj”. Pozorne však vnímajme, kde nás a našu osobnosť táto túžba obohacuje a kde už pohlcuje. Zážitky zažívame, nevlastníme. Ani ony by nemali nás.
Možnosti, ktorými disponujeme, sú takmer nekonečné. Cesty, ktoré môžeme podnikať, takmer neobmedzené. Priestor, ktorý máme k dispozícii, takmer bezhraničný. V celom spektre možností je to len a len naša voľba, kam budeme smerovať, s kým zážitok prežívať a čo konkrétne si z dobrodružstva bez ohľadu na to, kde sa nachádza, odnesieme a ako to pretavíme tak, aby to bolo užitočné pre naše zmýšľanie, vnímanie a cítenie.
