Čo sa deje s telom, ak sa dobre nevyspíte?

Viete, že by ste už mali ísť do postele, no niekedy je ďalšia časť seriálu jednoducho lákavejšia. Alebo potrebujete dokončiť projekt do práce, prípadne sa rozhodnete obetovať spánok pre párty, na ktorej nemôžete chýbať. Jedna prebdená noc raz za čas nepredstavuje pre telo problém; stáva sa ním až vtedy, keď je nocí bez spánku vo vašom živote viac. Ak si myslíte, že štvor- či päťhodinový spánok telu stačí a dokážete tak dlhodobo fungovať, nepotešíme vás. Aké zdravotné problémy si ním môžete privodiť?

Nekontrolovateľný hlad

Ak telo nenačerpá dostatočnú energiu zo spánku, bude sa snažiť získať ju za každú cenu z jedla. Vďaka zvýšenej produkcii hormónu hladu budete mať chuť najmä na ťažké, tučné a sladké jedlá, čo určite nepomôže vašej postave. Keďže spánkový deficit ovplyvňuje aj produkciu leptínu (hormónu nasýtenia), telo nevie, kedy s jedením prestať. Pravdepodobne teda siahnete po sladkostiach či po vyprážaných jedlách. Ak problém s nedostatkom oddychu pretrváva, hrozí vám až spomalenie metabolizmu.

Zvýšená impulzívnosť

Ak ste unavení, konáte oveľa impulzívnejšie a nad vecami príliš nepremýšľate. Prejavuje sa to aj v prípade spomínaného hladu, keď si jednoducho neviete odoprieť jednu sladkosť navyše. Impulzívnosť sa môže prejaviť aj vo vzťahoch k okoliu, pretože ste náchylnejší povedať to, čo tak nemyslíte, a v bežnom stave by ste to ani nevyslovili, prípadne zvýšiť hlas na svojich blízkych, priateľov či kolegov.

Problémy s pamäťou

Pri učení nových vecí sa spoliehame na krátkodobú pamäť. Spánok je nevyhnutný na premenu krátkodobých spomienok na dlhodobé. Počas neho totiž mozog stále pracuje a fixuje spomienky a to, čo ste sa počas dňa naučili. Ak teda nedoprajete telu dostatočný oddych v podobe spánku, vaša schopnosť pamätať si a vytvárať spomienky sa znižuje.

Oslabenie imunitného systému

Málo spánku môže z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvniť schopnosť organizmu bojovať proti infekciám. Podľa výskumov z roku 2009, na ktorých sa zúčastnilo 153 dobrovoľníkov počas 14 dní, u ľudí, ktorí spávali menej ako 7 hodín denne, bol až trojnásobne väčší predpoklad na prechladnutie než u tých, ktorí spali osem alebo viac hodín denne. Spôsobil to najmä fakt, že imunitný systém počas spánku produkuje proteíny, ktoré pomáhajú chrániť telo pred infekciami a zápalmi. Čím menej spánku mu doprajete, tým väčšiu šancu na ochorenie máte.

Oslabený zrak

Všimli ste si, že v stave maximálnej únavy ťažšie ovládate očné svalstvo? Máte problém so zaostrovaním, v horších prípadoch vidíte dvojmo. Všetko spôsobuje nastavenie svalov oka, s ktorými si bežne poradíte, no v prípade nedostatočného oddychu sú pre vás tieto nastavenia problém.

Nedokonalosti pleti

Počas dňa je pleť vystavená slnku, vetru, chladu, nemá takmer žiaden čas na regeneráciu. Bunky sa začnú obnovovať až v stave pokoja, počas spánku dokonca až osemkrát rýchlejšie než cez deň. Kým spíte, telo sa viac zahreje, krv cirkuluje rýchlejšie, spotrebuje viac živín a kyslíka, vďaka čomu sa vytvárajú nové kožné bunky a nahrádzajú tie poškodené. V mozgu sa navyše uvoľňuje melatonín (hormón mladosti), ktorý pomáha prirodzenej obnove buniek. Ak si teda chcete zachovať mladistvý vzhľad bez vyrážok a vrások čo najdlhšie, nepodceňujte silu spánku.

Mikrospánok

Jeden z najnebezpečnejších následkov prebdenej noci je bezpochyby mikrospánok. Predstavuje odpoveď tela na nedostatok energie, keď si jednoducho povie, že vás nebude počúvať, a prinúti vás odpočinúť si. O mimoriadne vážny jav ide najmä za volantom. Ak si pri šoférovaní všimnete niektorý zo symptómov mikrospánku (zvýšenú frekvenciu žmurkania, padanie viečok, problémy udržať hlavu vztýčenú, hlasnejšie dýchanie, neprítomný pohľad), v ideálnom prípade zverte šoférovanie svojmu spolujazdcovi alebo si doprajte krátky spánok na odpočívadle.

Koľko spánku telo potrebuje?

Každý človek má individuálne potreby, no mali by ste sa pohybovať priemerne v týchto číslach:

• starší ľudia, 65+: 7 – 8 hodín,
• dospelí, 26 – 64 rokov: 7 – 9 hodín,
• mladší ľudia, 18 – 25 rokov: 7 – 9 hodín,
• tínedžeri, 14 – 17 rokov: 8 – 10 hodín,
• školopovinné deti, 6 – 13 rokov: 9 – 11 hodín,
• deti v predškolskom veku, 3 – 5 rokov: 10 – 13 hodín,
• batoľatá, 1 – 2 roky: 11 – 14 hodín,
• dojčatá, 4 – 11 mesiacov: 12 – 15 hodín,
• novorodeniatka, 0 – 3 mesiacov: 14 – 17 hodín.