Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii

Hlavné myšlienky z Generali Balans Talks #2: Honba za šťastím v dobe digitálnej

18. 11. 2019

Po prvom úspešnom Generali Balans Talku vám prinášame najzaujímavejšie postrehy z druhého podujatia, na ktorom sa skloňovalo slovo šťastie. Odzneli tri rôzne pohľady na túto tému.

Špičkový neurovedec MUDr. Mgr. Tomáš Hromádka, PhD., skúsená psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková a vždy pozitívny kouč Mgr. Aleš Bednařík prezradili, čo vlastne šťastie je, ako vzniká a ako ho dosiahnuť aj v dnešnej uponáhľanej dobe digitálnej.

Ako prvá odznela prednáška od známeho neurovedca z Neuroimunologického ústavu SAV MUDr. Mgr. Tomáša Hromádku, PhD.

Čo je mozog?

Náš mozog môžeme konzistenciou prirovnať k takému 1,5-kilovému tofu a mozgovú kôru k tenkej talianskej pizzi. Jeho funkciou je umožniť pohyb a orientáciu v priestore. Veda v dnešnej dobe skúma, ako mozog transformuje informácie do správania. Pravdou je, že dnes nemáme dostatočne dobrú predstavu, ako mozog funguje. Skladá sa z neurónov, ktoré spolu komunikujú a slúžia na šírenie signálu. Týchto buniek je v mozgu 80 miliárd a je ich množstvo typov.

Hlavné myšlienky z Generali Balans Talks #2: Honba za šťastím v dobe digitálnej

Čo o mozgu vieme?

Veľkým pokrokom je to, že dnes dokážeme študovať mozog aj na živých myšiach. Aj keď ide výskum obrovskými krokmi vpred a dokážeme získať množstvo informácií, nedokážeme ich však zatiaľ efektívne spracovať a vyhodnotiť.

V rôznych článkoch s obrázkami z elektromagnetickej rezonancie sa často dočítame o štúdiách, kde vedci zistili, že určitá časť mozgu je zodpovedná za určité emócie. Takéto tvrdenia sú však odvážne. Na základe elektromagnetickej rezonancie nemožno s určitosťou povedať, ako mozog funguje. Sú však oblasti mozgu, ktoré pravdepodobne súvisia s prežívaním príjemných vecí.


Druhá prednáška patrila psychologičke, lektorke a spisovateľke Mgr. Márii Tóthovej Šimčákovej.

Naozaj sa bez digitálnych technológií nezaobídeme?

Tri najzákladnejšie aktivity, ktoré robíme na internete, sú: informácie, kontakt a zábava.
A čo robíme najčastejšie na sociálnych sieťach? Mnohí z nás viac sledujeme iných než vytvárame svoj vlastný obsah. Druhou najpopulárnejšou aktivitou na sociálnych sieťach je získavanie informácií a sledovanie diania vo svojom okolí a zo sveta.

„Máme technológiu, ktorá nám umožňuje pracovať každú minútu každého dňa z každého miesta na planéte.” Barry Schwartz

Napríklad až 93 % detí nad 10 rokov v súčasnosti denne používa internet.

V zaujímavom výskume pod vedením profesora Timothy Wilsona na University of Virginia v USA nechali účastníkov sedieť v prázdnej miestnosti bez ničoho 15 minút. Ľudia sa v ničote cítili zle. Na druhý pokus účastníci dostali prístroj s gombíkom, ktorý po stlačení spôsobil slabý, ale nepríjemný elektrošok. Až dve tretiny mužov a jedna tretina žien tento gombík stlačili, niektorí aj opakovane. To znamená, že ľudia si radšej zvolili nejakú aktivitu, aj keď nepríjemnú, než nudu a ničotu.

Hlavné myšlienky z Generali Balans Talks #2: Honba za šťastím v dobe digitálnej

Virtuálny život = osamelosť?

Digitálne technológie zdanlivo v našich životoch vypĺňajú prázdne miesto. Na základe mnohých výskumov je dokázané, že ľudia, ktorí opustili sociálne siete, spočiatku pociťovali abstinenčné príznaky a nepokoj, avšak po čase vnímali svoj svet lepšie a hodnotili svoj život ako pozitívnejší.

Podľa štatistík EÚ sa 75 mil. Európanov stretáva s priateľmi a rodinou len 1-krát do mesiaca. Osamelosť je dnes rozšírená. Množstvo mladých ľudí cíti osamelosť a trpí depresiami aj napriek preplnenosti a nadbytku, ktorý dnešný svet ponúka.

Negatívum, ktoré internet prináša, okrem straty osobného kontaktu je aj sedavý spôsob života a bolesti chrbtice.

70 % detí má vo veku 6 rokov mobilný telefón, už 13-ročné deti majú profil na sociálnych sieťach. Deti na internete kraľujú, preto by mali zasiahnuť a rozhodovať o ich konaní na internete rodičia.

„Ak by sa Ikaros miernil či Daidalos poučil syna o rizikách, mohli si užiť technológiu bez tragédie. Plynie z toho ponaučenie, že tu vôbec nejde o technológie, ale o správne nastavenie srdca, mysle a vôle.” Kentaro Toyama, Geek Heresy 2015


Ako tretí priniesol svoj pohľad na šťastie psychológ, soft-skill tréner a happytarián Mgr. Aleš Bednařík.

„Som happytarián – človek, ktorý vedome niečo robí pre svoje šťastie.”

Čo je šťastie?

Vedie nás úspech ku šťastiu alebo je to naopak? Kapitalistická kultúra podmieňuje šťastie úspechom. Najprv úspech, potom šťastie. Výskumy ukazujú opačné poradie – šťastnejší ľudia postupne získavajú lepšie pozície, sú lepšími lídrami a majú lepšie príjmy. Šťastie motivuje a prináša úspech.

Hlavné myšlienky z Generali Balans Talks #2: Honba za šťastím v dobe digitálnej

Aká je úroveň šťastia? Je to 50 % genetika, 40 % prostredie a 10 % je na nás. Šťastie je skôr výsledok dlhodobejšieho procesu než aktuálne prežívanie. Ak sa pozrieme späť, vieme si v prítomnosti premietať zážitky z minulosti a aj namáhavú prácu vieme aktuálne vyhodnotiť pozitívne.

Šťastie je vedľajší produkt iných zdrojov. Medzi ne patria napríklad pôžitky (zmyslové potešenia) a pozitívne emócie (úžas, láska, vďačnosť, nádej, pokoj…). Tieto iné zdroje je dobré vyhľadávať a predlžovať.

„Pôžitky? Je to ako kúriť papierom. Vzbĺkne, žiadne teplo nevznikne a v okamihu sa premení na popol.” Matthieu Ricard, budhistický mních

Čo ovplyvňuje pocit šťastia?

  • Dobré vzťahy (kde rešpektujem a som rešpektovaný, kde milujem a som milovaný, kde rozumiem a rozumejú mi).
  • Autonómia (rozhodovať sa slobodne a nezávisle od vonkajších tlakov). Dôležité je naučiť sa kontrolovať okolité vplyvy.
  • Osobný rast (naplnenie potenciálu, sebaaktualizácia – cítime, že rastieme). Všetci máme schopnosti a potenciál. Stačí nájsť spôsob, ako ich využiť.
  • Kompetentnosť (tvorím a narábam sebou a okolitým svetom, robím činnosti, ktoré mi idú – svoje hobby, zvládam svoje telo a svoje myšlienky a viem adekvátne reagovať). Naučme sa narábať so svojimi myšlienkami aj vtedy, keď nás obťažujú a nedajú nám spať, naučme sa reagovať na ľudí tak, aby sme s nimi dobre vychádzali a vedeli sa ubrániť manipulácii.
  • Zmysluplnosť (mať pozitívny dosah na druhých, veci, ktoré robíme, sú trvácne a vedome sa pre ne rozhodujeme). Zmyslom života je hľadať zmysel a dávať ho každý deň do toho, čo robíme, o čom premýšľame, čo plánujeme a čo sme zažili.
  • Sebaprijímanie (pozitívny vzťah k sebe samému, spoznávať sa v rôznych situáciách, poznať a prijímať svoje slabé stránky). Byť k sebe láskavý a odpúšťajúci umožňuje množstvo vecí. Zaslúžim si lásku druhých, zaslúžim si radovať sa a dokážem si užívať slasti a aj normálne zdravie bez pocitu viny.

Podstatným zdrojom šťastia je napríklad FLOW – plynutie. Hlboké ponorenie sa do nejakej činnosti. Na to je potrebných minimálne 20 minút sústredenia. Keď nie sme vyrušovaní, keď činnosť prináša potešenie, keď ju vieme zvládnuť a je zároveň dostatočne náročná, musíme vynakladať námahu a prejavovať zručnosti.

Najčastejšie flow ľudia zažívajú, keď pracujú a keď športujú. Najmenej, keď sledujú televíziu a sú pasívni na internete. Tento zdroj šťastia nám digitálne médiá kradnú.

Hlavné myšlienky z Generali Balans Talks #2: Honba za šťastím v dobe digitálnej

Výborným zdrojom šťastia je aj pobyt v prírode a všímavosť, teda plné uvedomenie si seba.

„Šťastie sa nehľadá, šťastie sa robí. My sme tvorcami soundtracku nášho života,” dodal na záver Mgr. Aleš Bednařík.

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky priamo do vašej schránky

Inšpirujte sa raz týždenne našimi tipmi na zdravší životný štýl. Prinášame praktické rady, ktoré sú v prvom rade kompatibilné s dnešnou dobou.