Imunita – ako môžeme zvýšiť obranyschopnosť nášho tela

Imunita je schopnosť nášho organizmu reagovať na cudzie látky – antigény, z ktorých najznámejšie sú vírusy či baktérie. Spoznajte základné zákonitosti jej fungovania, aby ste sa mohli stať jej partnerom v týchto náročných a dôležitých úlohách. Čo všetko na ňu vplýva?

Zima je obdobím zvýšeného výskytu chorôb. Zmena teploty a nízka vlhkosť vzduchu vo vyhriatych priestoroch sú príčinami toho, že vírusom a baktériám spôsobujúcim choroby sa ľahšie darí prenikať do nášho tela. Ako funguje imunitný systém človeka a pred čím všetkým nás chráni? Na tieto otázky sme sa spýtali prof. MUDr. Márie Šustrovej, CSc.

Imunitný systém

Imunitná odpoveď je veľmi zložitý biologický proces, na ktorom sa zúčastňuje množstvo buniek a ešte viac rôznych molekúl. Niektoré z nich majú rozpoznávacie funkcie (rozpoznávajú objekt alebo antigén), iné majú výkonné funkcie (bezprostredne usmrcujú a odstraňujú nežiaduce mikroorganizmy a nádorové bunky). Medzi základné vlastnosti imunitného systému patrí schopnosť rozpoznávať vlastné a nevlastné molekuly – antigény. To umožňuje jednak obranu pred mikroorganizmami (vírusy, baktérie) a parazitmi na jednej strane, jednak imunologický dohľad – obranu – proti nádorovo zmeneným vlastným bunkám a udržiavanie genetickej jedinečnosti každého človeka. Ďalšou charakteristikou je pamäť, špecifickosť a rozmanitosť odpovedí. V imunitnom systéme pôsobí množstvo rôznych molekúl, ktoré majú výkonnú alebo regulačnú funkciu. Patria sem protilátky – imunoglobulíny, cytokíny, imunohormóny, komplementový systém, HLA molekuly a receptory.

Spolu s nervovým a endokrinným systémom tvorí imunitný systém tzv. superinformačný systém. Všetky tri systémy používajú informačné molekuly na vzájomnú komunikáciu.

Nedostatočné funkcie imunitného systému

„Okrem normálnej funkcie imunitného systému sa môže vyskytnúť nedostatočná funkcia (imunodeficiencie), nadmerná funkcia, keď imunitné mechanizmy poškodzujú aj vlastné tkanivá (alergie a autoimunitné choroby) a narušené reakcie (podporujú inváziu a rozšírenie mikroorganizmov namiesto ich likvidácie),“ upresňuje prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc.

Čo sú to cytokíny a prečo by sme ich mali poznať

Hlavnou funkciou cytokínov a imunohormónov je regulácia imunitných odpovedí a prenos dorozumievacích signálov medzi imunitným systémom a ostatnými orgánmi v tele. Ich hlavnou úlohou je regulovať smer, rozsah a dĺžku trvania imunitných odpovedí.

„Keď sa zmobilizuje veľké množstvo prozápalových cytokínov, ktoré sa krvou roznesú do celého organizmu a spôsobia systémový zápal, označujeme to za tzv. cytokínovú búrku. V dnešných dňoch sa skloňuje najmä v súvislosti s ochorením COVID-19,“ opisuje možné scenáre prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc.

Je imunita vrodená alebo sa vyvíja počas života?

Staršie mechanizmy imunity nazývame vrodené alebo prirodzené, lebo sú nešpecifické. „U stavovcov sa vyvinuli zložitejšie systémy špecifických obranných funkcií, ktoré predstavujú mechanizmy získanej alebo adaptívnej imunity,“ vysvetľuje prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc. Špecifická imunita sa po narodení vyvíja postupne po styku s antigénmi. Novorodencov čiastočne chránia protilátky, ktoré získali od svojej matky prostredníctvom placenty alebo z materského mlieka. Tráviaci trakt sa postupne osídľuje prospešnými baktériami – laktobacilmi.

Kedy je imunitný systém oslabený?

Imunitná nedostatočnosť je chorobný stav, ktorý je výsledkom poruchy niektorej zložky imunitného systému. Nedostatočná funkcia imunitného systému – imunodeficiencia – môže byť vrodená alebo primárne podmienená geneticky, alebo sekundárna – získaná počas života. Môže postihovať jednak prirodzenú vrodenú imunitu alebo špecificky získanú imunitu. Najčastejšie defekty prejavujúce sa klinickými príznakmi zapríčiňujú poruchy v protiinfekčnej imunite. Ak má človek dobre vyvinutý imunitný systém, odolá aj agresívnym formám mikroorganizmov. A opačne, ak je jeho imunitný systém nedostatočný, môžu sa prejaviť klinické príznaky aj po styku s menej agresívnym mikroorganizmom.

Prečo sme v zime viac náchylní na infekcie

„V zime sa darí lepšie najmä vírusom, ktoré sú agresívnejšie. Na druhej strane je imunitný systém človeka relatívne oslabený z viacerých dôvodov, ako sú dietetické faktory, znížená fyzická aktivita a nedostatočné vetranie. Imunitné funkcie ovplyvňuje aj znečistené životné prostredie, nedostatočný spánok, stres a v staršom veku zhoršenie pohotovosti a výkonnosti imunitného systému. Pri osobnej hygiene a upratovaní používame množstvo agresívnych chemických látok, potenciálnych alergénov a ničíme vo svojom okolí prospešnú bakteriálnu flóru,“ vysvetľuje prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., čo všetko negatívne pôsobí na imunitu.

Na udržiavaní optimálnych imunitných odpovedí na infekčné alebo iné poškodzujúce látky sa zúčastňujú skoro všetky zložky potravy. Na imunitný systém môže mať negatívny vplyv buď nedostatočný, alebo aj nadmerný príjem viacerých látok nachádzajúcich sa v dennej strave. Patria sem jednak makronutrienty ako bielkoviny, sacharidy a tuky a jednak mikronutrienty, medzi ktoré patria vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Pri ich nedostatku alebo nevyváženom prívode do organizmu sa môžu vyvinúť poruchy získanej imunity.

Ako posilniť imunitu

Existuje množstvo rád a odporúčaní, ktoré všetci ľudia poznajú a napriek tomu ich nedodržiavajú. Jednou z možných alternatív je metóda alebo stratégia 5S (z angličtiny sort-sustain-standardize-shine-set in order), ktorá vo voľnom preklade predstavuje základ pre dobrú stratégiu a manažovanie vlastného života. Patrí sem predovšetkým vyvážená a čerstvá strava s už spomínaným dostatočným prívodom makro- a mikronutrientov, dodržiavanie základných zásad hygieny, podpora imunity a správny manažment vrátane fyzickej aktivity, dostatočného spánku a pohody v pracovnom i rodinnom prostredí.

Pre normálnu funkciu imunitného systému majú dôležitý význam viaceré vitamíny, predovšetkým vitamíny A, pyridoxín, B12, C, E a kyselina listová. Zo stopových prvkov – mikroelemntov – sú nevyhnutné železo, meď, mangán, chróm a osobitne zinok a selén. Nedostatok každého z nich sa prejaví poruchou niektorej funkcie imunitného systému. Z mikroelementov sú v bežnej strave pomerne dobre zastúpené železo a meď, avšak selénu je v našich podmienkach v pôde, a teda aj v potravinách, málo.

Aj preto by naša strava mala byť bohatá na spomínané mikronutrienty, ktoré sa nachádzajú najmä v zelenine a ovocí. Dospelý človek by mal zjesť denne za dve hrste ovocia a tri hrste zeleniny. V zime sú vhodné dobre skladované jablká z tuzemska, mrazené či sušené ovocie a z dovozu citróny, zo zeleniny okrem koreňovej zeleniny sa odporúča brokolica a najmä cesnak a zázvor s antivírusovým pôsobením. Žiaľ, v zime je nedostatok čerstvých potravín, takže sa odporúča podporiť organizmus chýbajúcimi mikronutrientami, najmä už spomínanými vitamínmi, stopovými prvkami a dostatočným príjmom bielkovín. „Z mojej praxe je najčastejším deficitom v zime stredne ťažký až ťažký deficit vitamínu D, deficit zinku a kyseliny listovej. Dávkovanie závisí od klinickej diagnózy a veku. Pri každej suplementácii sa treba rozhodovať cielene, pretože aj nadmerné dávky môžu mať toxické účinky,“ hovorí Prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc.

Pre dobré fungovanie imunitného systému sú dôležité relax, odpočinok a spánok. Na spánok sa odporúča vyhradiť si minimálne sedem hodín denne, aby sa počas neho mohli obnoviť viaceré funkcie. Keď spíme menej, telo dostatočne nevytvára hormón melatonín, ktorý podporuje náš imunitný systém.

Stres a imunita – ako spolu súvisia

„Všeobecný adaptačný syndróm a jeho kvantitatívne vyšší stupeň stres poskytuje človeku schopnosť autoregulácie. Pri stresovej odpovedi sa angažuje neuroendokrinný systém, a to na základe rôznych podnetov – stresorov. Tie stresory, ktoré sú vnímané zmyslami, sa nazývajú kognitívne, tie druhé – nekognitívne – rozpoznáva imunitný systém. Imunitnú odpoveď možno potom považovať za súčasť všeobecného adaptačného syndrómu – stresu.“

Aké fyzické aktivity zlepšujú imunitu?

Najlepší spôsob, ako predchádzať stresu alebo eliminovať jeho negatívne dôsledky, je dostatok zdravého pohybu. V súčasnosti mnoho ľudí pracuje z domu alebo majú sedavý typ práce. Dôležité je hýbať sa pravidelne. Bazény sú zatiaľ zavreté, no v horách sa lyžovať dá. Síce bez vleku, ale o to efektívnejšie pri pešom výstupe na vrcholky svahov. Aj joga, strečing alebo kratšie pohybové aktivity dokážu výrazne zlepšiť zdravie. „Prechádzka pre všetkých alebo beh pre mladších jeden- až dvakrát denne minimálne 30 minút pomáhajú predchádzať nielen poruchám imunitného systému, ale aj obezite, predčasnej demencii a kardiovaskulárnym chorobám,“ súhlasí prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc.

„Otužovanie je vhodné pre mladých i starých. Spôsobov, ako ho praktizovať, je viac. Doma sa dá robiť striedaním teplej a studenej vody pri sprchovaní. Efektívnejšie je ponoriť celé svoje telo okrem hlavy naraz do vody, napríklad v jazerách v prírode. Dochádza k vyplavovaniu „dobrých cytokínov“, ktoré pozitívne ovplyvňujú ďalšie imunitné funkcie,“ objasňuje benefity otužovania prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc. Netreba zavrhovať ani tradičné a všeobecne osvedčené známe „babské“ recepty. Spolu s vyváženou stravou, dopĺňaním potrebných vitamínov a stopových prvkov, zdravým pohybom a otužovaním dokážu efektívne podporiť imunitu v náročnejších obdobiach.

Dôležité je mať na zreteli, že každé telo je autentické a mali by sme venovať dostatok pozornosti tomu, akú formu podpory momentálne potrebuje.