Je bezpečné šoférovať, ak máte chrípku či úzkostlivé stavy? Tieto zdravotné faktory ovplyvňujú náš výkon za volantom

Podľa údajov Ministerstva vnútra sa v roku 2019 udialo takmer 14 tisíc dopravných nehôd. Viac ako 5 000 malo za následok seriózne zdravotné následky či dokonca úmrtie. Aké faktory vplývajú na naše vodičské schopnosti? Alkohol rozhodne nie je jediným rizikom. 

O tom, ako s dopravnými nehodami súvisí narastajúci vek, tehotenstvo či dokonca vykĺbený prst, sme sa rozprávali s dopravným psychológom Karolom Kleinmannom.

S vekom prichádzame o dôležité zmysly

Starší ľudia sú za volantom menej zdatní. Je to pravda či mýtus? Z každého trochu. Zvyšujúci sa vek prirodzene vplýva na naše zdravie. Napríklad zhoršuje zrak a sluch, zmysly, ktoré sú pri šoférovaní kľúčové. Zatiaľ, čo zorné pole mladého človeka so zdravým zrakom má 180 stupňov, vplyvom starnutia sa toto pole zužuje. Šofér v rokoch tak často nedokáže primerane reagovať na premávku v oblasti periférneho videnia.

Ďalším faktorom, spojeným s vekom, sú problémy s kosťami a so svalmi. Znížená schopnosť otáčať hlavu či rôzne bolesti v oblasti kolien a bedrových kĺbov spomaľujú reakcie na nebezpečenstvo. Napríklad na schopnosť rýchlo zabrzdiť.

Patria teda seniori za volant?

U starších ľudí sa môžu rozvíjať tiež duševné poruchy, ako napríklad demencia. Podľa štatistík ňou trpí každý 20. človek nad 65 rokov. Vo veku osemdesiat rokov je to dokonca každý piaty senior. Znamená to teda, že ľudia v elegantnom veku by si nemali sadať za volant? Podľa Karola Kleinmanna situácia nie je čierno-biela. „Výrazná väčšina seniorov nie sú rizikovými šoférmi. Ich pomalšie reakcie vyvažuje rozvaha a schopnosť predvídať, ktorú získali dlhými rokmi vodičskej praxe,“ vysvetľuje.

Karol Kleinmann tvrdí, že neexistuje ani jednotné odporúčanie, v akom veku by už človek mal prestať šoférovať. „Každý senior starne inak. Rôzne faktory, potrebné na riadenie vozidla, sa 

zhoršujú v rôznom tempe. Efektívnejším spôsobom, ako určiť, kto si ešte môže sadať za volant a kto by už nemal, by bol kvalitnejší skríning šoférov pri pravidelnej zdravotnej prehliadke,“ hovorí psychológ a dodáva: „Pri akejkoľvek pochybnosti by mal lekár poslať seniora na vyšetrenie k dopravnému psychológovi. Prax je však taká, že sa to deje až v naozaj extrémnych prípadoch, keď je neschopnosť šoférovať očividná.“

Ak kýchate, radšej nešoférujte

Starnutie nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje náš výkon za volantom. Väčšina z nich sa týka aj podstatne mladších ľudí. Nová britská štúdia ukázala, že aj bežné ochorenie ako chrípka má za následok zníženie schopnosti šoférovať až o 50 %. Teda asi tak, akoby sme vypili 2 decilitre tvrdého alkoholu. Kašľanie a kýchanie tiež spôsobuje častejšie žmurkanie, a teda znižuje sústredenosť na cestu. „Aj keď sa to nezdá, šoférovanie je veľmi komplexná záležitosť. Zapájame pri ňom rôzne psychické funkcie ako pozornosť, pamäť, rozhodovanie, vyhodnocovanie rizík a podobne,“vysvetľuje Karol Kleinmann. „Len si spomeňte na svoju prvú jazdu v autoškole. Pamätáte ešte, aké to bolo náročné?“podotýka psychológ.

Problémom môže byť aj migréna. Tá má za následok narušenie zrakových schopností a spomalenie procesov v mozgu, akými sú citlivosť na svetlo či hluk. „Aj keď ste si po rokoch za volantom šoférovanie zautomatizovali, mozog potrebuje byť fit, aby tento nápor zvládol,“ tvrdí odborník.

A čo napríklad drobné úrazy? Človek by si povedal, že maličkosti ako narazený prst nemôžu ovplyvniť náš výkon za volantom. Opak je pravdou. Počas procesu zotavovania, napríklad zo zlomeniny či vykĺbeného ramena, sa znižuje naša pohyblivosť a nedokážeme preto adekvátne a rýchlo reagovať.

Lieky, ktoré by ste nemali užívať pred šoférovaním

Riziká, ktoré so sebou prináša užívanie liekov na predpis, zdôrazňuje už lekár pri vyšetrení. No voľnopredajné tabletky ľudia zvyknú podceňovať. Hoci sú ich účinky uvedené na obale či príbalovom letáku, často ich nečítame v domnienke, že ibalgin predsa nemôže ovplyvniť ich reakcie. No realita je taká, že aj takéto lieky, napríklad dithiaden či kinedryl, dokážu znížiť našu ostražitosť za volantom.

Podľa slov viceprezidenta Asociácie lekárnikov Slovenska Igora Minaroviča sa dajú reakcie po užití niektorých liekov prirovnať až k vypitiu menšieho množstva alkoholu. “Človek ani nemusí cítiť závraty alebo ospalosť a subjektívne na sebe necíti nič nezvyčajné. Keby sme však reflexy merali objektívne, preukázali by sa spomalené reakcie,” hovorí. (Zdroj: denník Pravda)

Odborníci tiež upozorňujú, že nepriaznivé dôsledky má aj kombinácia viacerých liekov. Ešte horšie je požitie liekov spolu s energetickými nápojmi, pre ktoré je typický rýchly nával energie, nasledovaný výrazným útlmom. Ten môže vyústiť až do mikrospánku.

Budúce mamy by mali zvážiť svoj stav

Podľa odborníkov je rizikovým faktorom za volantom tiež tehotenstvo. Samozrejme, nie hneď od začiatku. No nedávna kanadská štúdia, ktorá testovala vodičské zručnosti na vzorke pol milióna budúcich matiek odhalila, že šanca spôsobiť dopravnú nehodu počas druhého trimestra narastá až o 42 %. Môžu za to najmä hormonálne zmeny v ženskom tele, ktoré so sebou prinášajú nespavosť, únavu či nevoľnosť.

Karol Kleinmann toto tvrdenie nepopiera, no pozerá sa naň z ešte iného uhla pohľadu. „Podľa môjho názoru môže žena s bezproblémovým priebehom tehotenstva až do vysokého štádiá robiť všetko, čo robila dovtedy,“ hovorí odborník, no dopĺňa, že je na zvážení každej budúcej mamy, či sa na šoférovanie cíti. „Najmä ak ide o cesty s vyššou mierou stresu alebo obtiažnosti. Napríklad o šoférovanie v cudzej krajine, jazdu v zlom počasí, hmle či poľadovici alebo prítomnosť iných detí v aute.“ 

Mám duševnú poruchu. Môžem riadiť vozidlo?

Doteraz bola reč o fyzických problémoch. No ako je to so psychickými komplikáciami? „Pojem duševné poruchy vystihuje mimoriadne širokú škálu príznakov. Tým pádom aj dôsledkov na šoférovanie. Vždy treba prihliadať na to, o aké psychické ochorenie ide,“ vysvetľuje Karol Kleinmann.

Ľahšie duševné poruchy, ako úzkosti, sa teda v tomto smere nedajú porovnať napríklad so schizofréniou. „Väčšina psychických ochorení s miernym priebehom nie je pri šoférovaní prekážkou. No sú prípady, kedy je riadenie vozidla nežiadúce, ba až nebezpečné,“ hovorí psychológ a dopĺňa: „Vtedy by mal opäť zasiahnuť ošetrujúci lekár a v spolupráci s klinickým alebo dopravným psychológom vyhodnotiť, či nepristúpiť k odobratiu vodičského oprávnenia,“ Podľa slov Karola Kleinmanna sú v zákone presne definované konkrétne skupiny porúch, takzvané kontraindikácie zdravotnej a psychickej spôsobilosti, podľa ktorých sa odborníci musia riadiť.

Kedy si teda nesadať za volant? S výnimkou závažných problémov ako výrazné oslabenie zmyslov či ťažké duševné poruchy je na zdravom úsudku každého človeka, či sa na šoférovanie cíti. Pokiaľ viete, že ste sa stále úplne nezotavili zo zlomeniny alebo ste si ráno vzali ibalgin, pretože vás zasiahla migréna, zvážte, či svoju cestu neodložiť. Prípadne pomôžte prírode a na nejaký čas vymeňte auto za autobus.