Klimatická kríza nevytvorí na Slovensku dovolenkové podnebie. Môže ohroziť tisícky životov

Klimatické zmeny sú celosvetovým problémom. Extrémne horúčavy, ale aj nečakané záplavy či tornáda sa postupne stávajú súčasťou našich životov aj na Slovensku. Kríza však prináša omnoho viac problémov, ktoré sa dokážu negatívne podpísať na našom zdravotnom stave.

Globálne otepľovanie už dávno nie je len pojem, ktorý používajú vedci. Čoraz väčšiu pozornosť mu venujú aj obyčajní občania a aktivisti, ktorí sa snažia bojovať za jeho zvrátenie, respektíve zmiernenie vývoja a dosahov na ľudí aj prírodu. Stal sa každodennou realitou stoviek miliónov obyvateľov Zeme vrátane Slovenska.

Fosílne palivá a ich premena vďaka ľuďom

Pôvod klimatickej krízy pramení z využívania fosílnych palív, respektíve z ľudskej činnosti. Ich spaľovaním sa do atmosféry uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý bol predtým milióny rokov uložený v zemi. Tým sa narušuje rovnováha uhlíkového cyklu a narastajú koncentrácie CO₂ v atmosfére.

Uhlíkový cyklus je biogeochemický proces, v ktorom uhlík ako základný kameň všetkých organických zlúčenín rotuje medzi biosférou, litosférou, hydrosférou a atmosférou. Za posledných 150 rokov, čiže od začiatku priemyselnej revolúcie, sme dokázali ako ľudstvo zvýšiť koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére až o 40 %.

Pri skúmaní možných príčin globálneho otepľovania Jozef Pecho vo svojej publikácii Klimatická zmena, výzva pre lokálky rozvoj na Slovensku objasňuje, že slnečné žiarenie bolo v rámci posledných 50 rokov takmer konštantné. Mierny ochladzujúci vplyv má na Zem 11-ročný slnečný cyklus, ktorý napriek tomu, že nemá výrazný vplyv na globálne otepľovanie, dokázal vyvolať jeho mierny pokles. Tento prirodzený ochladzujúci efekt je však desaťkrát slabší ako účinok zvyšujúcich sa koncentrácií skleníkových plynov. Globálne otepľovanie preto zreteľne nespomalil.

Hmatateľné dôkazy, neslávne predikcie

Skleníkové plyny nie sú len neviditeľným strašiakom, ale reálnou hrozbou. Po nahromadení zachytávajú časť tepla, ktorému nedovolia vyžiariť svoju energiu do vesmíru. Teplo tak otepľuje zemskú atmosféru.

V dôsledku klimatickej krízy sú ovplyvňované všetky oblasti ľudskej činnosti. Vyššia teplota atmosféry neznamená len oteplenie prostredia, ako sa mnohí ľudia domnievajú. Prináša so sebou aj extrémne zmeny počasia, výrazné suchá, niekoľko dní až týždňov trvajúce tropické počasie či naopak extrémne búrky, tornáda aj záplavy, ktorých periodicita sa so zhoršujúcou klimatickou situáciou zintenzívni.

Okrem sekundárnych vplyvov môžu spomenuté zmeny zasiahnuť ľudí aj primárne, a to zmenenými poveternostnými podmienkami, ktoré môžu spôsobiť nadmerné množstvo kolapsov pri horúčavách či zranenia a úbytok na životoch počas povodní.

Podľa prieskumov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Slovensko počas extrémnych horúčav v roku 2015 zaznamenalo až 540 predčasných úmrtí, čo predstavuje nárast až o 14 % oproti očakávaným hodnotám.

Výskyt extrémnych horúčav a kolapsové stavy do roku 2050

Jedným z najčastejších javov z dôvodu rýchlej zmeny počasia je zvýšenie počtu kolapsových stavov. Odborníci predpokladajú, že ak budú klimatické zmeny pokračovať rovnakým tempom ako doteraz, v období od roku 2030 do 2050 budú spôsobovať ďalších 250 000 úmrtí ročne.

Výskyt extrémnych horúčav sa do roku 2050 na našom území zvýši až štvornásobne. Ich trvanie sa predĺži minimálne o 3 dni. V roku 2100 sa smrtonosné horúčavy na Slovensku vyskytnú každý rok. Najhorúcejšie dni nebudú len výnimočne, ale naopak pravidelne prekračovať hranicu 40 stupňov Celzia. Tieto predikcie a mnohé ďalšie štúdie zhromažďuje a opisuje Jakub Filo vo svojej knihe Naša (klimatická) zmena.

Jedným z nebezpečných problémov, ktoré so sebou otepľovanie prinesie, sú nočné teplá. Schopnosť termoregulácie ľudského organizmu závisí najmä od nočných teplôt, počas ktorých telo regeneruje. Ideálna teplota v priestore, v ktorom človek odpočíva, predstavuje približne 18 stupňov Celzia, informuje portál Healthline. Toto číslo sa však nezhoduje s teplotami, ktoré sa budú na našom území objavovať čoraz častejšie.

Predovšetkým mestské prostredie sa v noci dostatočne neochladzuje, naopak, rozsiahle artificiálne plochy v noci vyžarujú teplo, ktoré počas dňa naakumulovali. Práve tento fenomén sa podpíše pod zhoršenie zdravotného stavu najmä u dôchodcov vo veku nad 75 rokov, ale aj detí, ktoré majú menej výkonnú tepelnú reguláciu organizmu. Pri čoraz horúcejších dňoch je takisto ťažké ostať dostatočne hydratovaný. Nedostatok tekutín môže narušiť rovnováhu elektrolytov a spôsobiť vznik obličkových kameňov aj zlyhanie obličiek.

Nebezpečný vodný kvet

Klimatická kríza môže nepriamo spôsobiť aj zmeny v kvalite a množstve potravy a vody, zmeny v kvalite ovzdušia, ekosystémov, v poľnohospodárstve a chove, v životných podmienkach či osídľovaní.

Na vodných plochách, ktoré dnes mnohí Slováci obľubujú na kúpanie, vzniká v dôsledku vysokých teplôt tzv. vodný kvet. Ide o premnoženie siníc, ktoré môžu najmä u detí vyvolávať alergické reakcie, ako sú respiračné problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek.

Produkujú tiež toxické látky, po požití ktorých nastupujú nevoľnosti, zvracanie, črevné a žalúdočné problémy. Sinice sú obzvlášť nebezpečné pre tehotné ženy. Môžu totiž spôsobiť vaginálnu infekciu, ktorá by mohla viesť k narušeniu plodových obalov. V prvých týždňoch tehotenstva to môže mať za následok vyvolanie potratu, v pokročilej fáze odtok plodovej vody znamenajúci predčasný pôrod.

Premnoženie exotického hmyzu a jeho dosah na ľudskú aktivitu

Vysoké množstvo zrážok a vlhké prostredie prispievajú k množeniu komárov a kliešťov. Nepríjemné bodnutia sú však iba malou časťou problému. Pre zmeny počasia sa u nás čoraz častejšie udomácňuje hmyz, ktorý bol doteraz v našich geografických šírkach neznámy, a prináša so sebou nové vektory infekčných ochorení.

Aj na Slovensku by sme sa preto mali pripraviť na zvýšený výskyt infekčných ochorení, ako sú lymská borelióza, encefalitída, tiež malária a žltá horúčka. Extrémne dažde môžu navyše kontaminovať pitnú vodu, čo sa môže podpísať na vyššom riziku prepuknutia salmonelózy a kampylobakteriózy.

V kombinácii so zhoršením alergií môžu byť vyššie spomenuté infekčné ochorenia životu nebezpečné, pretože vďaka zvýšenej koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére môžu rastliny úspešnejšie rásť a produkovať viac peľu, ktorý u takmer 20 % ľudí spôsobuje alergie.

Elektromagnetické žiarenie a rakovina

Okrem viditeľného slnečného žiarenia môže naše zdravie ovplyvniť aj umelé elektromagnetické žiarenie. Stretávame sa s ním takmer vždy. Vyžarujú ho zariadenia, ktoré máme doma, ako telefón, počítač a iné spotrebiče. Toto žiarenie môže mať za následok aj zvýšené riziko vzniku rakoviny.

„Napriek tomu, že mechanizmy účinkov EMP (elektromagnetického poľa) nie sú presne známe, väčšina štúdií uvádza zvýšený oxidačný stres a niekedy aj poškodenie DNA pri expozícii RF (rádiofrekvenčným) aj ENF (extrémne nízkofrekvenčným) EMP.

Niektoré štúdie uvádzajú ich účinky na zdravie súvisiace s vystavením sa elektromagnetickým poliam, medzi ktoré patrí Alzheimerova choroba, potraty, demencia, depresia. Väčšina štúdií naznačuje účinky expozície EMP na mužskú neplodnosť, opisuje účinky elektromagnetického žiarenia Igor Belyaev, vedúci oddelenia rádiobiológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

„Vo všeobecnosti môžeme povedať, že zdravotné riziko spôsobené elektromagnetickým žiarením môžeme významne eliminovať znížením vzdialenosti od zariadení a takisto znížením času expozície,“ vysvetľuje Igor Belyaev, DrSc. Mnohé z rád odborníka, ktoré by nám v dlhodobom používaní spomenutých zariadení mohli zachrániť život, je veľmi jednoduché, no zároveň v aktuálnej dobe neštandardné vykonať.

„Obmedzte používanie mobilného telefónu. Používajte ho len v nutných a dôležitých prípadoch, posielajte textové správy. Vypínajte mobilný telefón častejšie. Ak je dostupná pevná linka, preferujte jej použitie. Deaktivujte Wi-Fi, Bluetooth a mobilné dáta, ak ich práve nevyužívate,“ vymenúva cenné a jednoduché rady. Dodáva, že je potrebné zároveň dbať na obmedzenie expozície žiarením v prípade tehotných žien a malých detí, ktoré sú naň ešte citlivejšie.

Práve mobilné telefóny tvoria aktuálne najvyšší podiel elektromagnetického smogu. Najlepšou ochranou pred ich žiarením je vzdialenosť. Už približne 30 – 40 cm prakticky znižuje vplyv elektromagnetického žiarenia z mobilných telefónov na zanedbateľné hodnoty. Vzdialenosť niekoľko centimetrov od tela tieto hodnoty žiarenia výrazne znižuje.

Respiračné problémy a kardiovaskulárne choroby

 S narastajúcimi teplotami sa zhoršuje aj znečistenie vzduchu, ktoré škodí srdcu aj pľúcam. Znečistenie fosílnymi palivami, ktoré je zároveň rodiskom celej klimatickej krízy, sa tiež spája so zvýšeným počtom hospitalizácií a úmrtí na kardiovaskulárne choroby, zároveň s ním súvisí aj väčší počet astmatických záchvatov a iných respiračných problémov. Na zdravie našich pľúc negatívne vplývajú aj čoraz častejšie lesné požiare. Tie rozptyľujú do ovzdušia nebezpečný dym.

Klimatická kríza je dnes realita a jej dôsledkom sa zrejme nevyhneme. Napriek snahám vlád po celom svete v boji proti nej môže pomôcť každý z nás. Často záleží aj na drobných rozhodnutiach, ktoré vo veľkom meradle môžu vytvoriť masívny rozdiel. Skúste napríklad namiesto auta uprednostniť prechádzku či bicykel, znížiť konzumáciu červeného mäsa, pri ktorého výrobe vzniká množstvo CO₂, alebo zvážiť, či si skutočne potrebujete kúpiť ďalšie oblečenie. Zmena k lepšiemu je aj vo vašich rukách.