Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

Modré svetlo, hluk či environmentálna záťaž: Ako mikroprostredie ovplyvňuje naše zdravie?

25. 09. 2020

Životné prostredie je obrovský priestor, ktorý denne ovplyvňuje naše zdravie. V súčasnosti sa ľudia často zaoberajú vzťahom životného prostredia a zdravia, no dôraz sa začína klásť aj na kvalitu nášho blízkeho okolia - mikroprostredia. Denne na nás totiž okrem vonkajšieho sveta vplýva naša domácnosť, kancelária a iné priestory, v ktorých trávime veľa času. Spolu s vedúcim oddelenia výskumu porúch metabolizmu v Biomedicínskom centre SAV Mgr. Jozefom Ukropcom, DrSc., sme sa pozreli na riziká, ktoré sa v mikroprostredí vyskytujú a ako im predchádzať.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme rôznym domácim témam, aby naše domovy boli spokojné, zdravé a bezpečné. Rovnakú úlohu má aj balíčkové poistenie DOMino Trio od Generali, v ktorom máte všetko potrebné, aby bol váš majetok komplexne chránený.

V článku sa dozviete:

  • ako nás ovplyvňuje ovzdušie, svetlo, hluk, zeleň a voda,
  • čo môže mikroprostredie spôsobiť nášmu zdraviu,
  • akými spôsobmi nezdravému mikroprostrediu predchádzať,
  • čo sú to polychlórované látky a ako nás ovplyvňujú.

Na naše zdravie vplýva mnoho faktorov. To, ako sa stravujeme, ako často sa pohybujeme či aký životný štýl vedieme, môže výrazne meniť náš zdravotný stav. Záleží však aj na tom, v akom prostredí sa zdržiavame. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie je práve prostredie zodpovedné za takmer 20 % úmrtí v Európe. Čo presne nám v našom okolí zdravotne neprospieva a ako sa proti týmto negatívnym vplyvom brániť?

Kvalita vzduchu v exteriéri a v domácnosti

Spolu s kyslíkom vdychujeme do svojho tela aj emisie, ktoré v Európe predstavujú najväčšie environmentálne riziko pre naše zdravie. Znečistenie vzduchu je považované za najčastejšiu príčinu predčasnej smrti, podľa štatistík zomiera na Slovensku v dôsledku znečisteného ovzdušia 5 000 ľudí ročne. Koncentrácia oxidu dusičitého (NO2) je navyše na Slovensku najhoršia spomedzi krajín Európskej únie.

Okrem emisií však do tela vdychujeme aj prach, roztoče, baktérie, vírusy, zvieraciu srsť, dym, ale taktiež napríklad chemické zlúčeniny z čistiacich prostriedkov či syntetického nábytku. Na rozdiel od emisií, ktoré vdychujeme najmä v exteriéri, sú tieto častice najviac koncentrované práve v menších priestoroch. Hoci sa môže zdať, že zavretí v interiéri škodlivému vzduchu unikáme, opak je pravdou. Nekvalitný vzduch v našom mikroprostredí môže spôsobovať napríklad srdcové ochorenia, alergie, respiračné problémy, no aj menej časté ochorenia – napríklad osteoporózu.

Ako zlepšiť ovzdušie v interiéri?

Vzduch v domácnosti môže byť podľa viacerých štúdií rovnako škodlivý a v niektorých prípadoch dokonca škodlivejší ako v exteriéri, pričom ho ovplyvňuje hlavne izbová vlhkosť. Ak je v byte príliš sucho, hrozia nám časté zápaly nosohltana, ochorenia dýchacích ciest alebo dráždivý kašeľ. Vo vlhkom prostredí sa zas darí mikroorganizmom a plesniam. Z tohto dôvodu sa odporúča v dome udržiavať približne 40 % až 60 % vlhkosti.

Ďalším problémom je častá nevšímavosť v prípade používania chemikálií v domácnosti. V dôsledku používania čistiacich prostriedkov, sprejov proti hmyzu či náterov ľudia často vypúšťajú do svojho obydlia dráždivé látky či kyseliny. Odporúča sa preto siahať po prírodných materiáloch namiesto syntetických, ako aj po menej agresívnych či prchavých látkach.

Okrem toho existuje niekoľko ďalších spôsobov, akými môžete zlepšiť kvalitu ovzdušia vo vašej domácnosti.

a. Dostatočne vetrajte.

b. Neprekurujte a dávajte si pozor na vlhkosť vzduchu.

c. V byte/dome nefajčite.

d. Dodržiavajte prevenciu vzniku plesní – pravidelne upratujte, nesušte v byte bielizeň.

e. Interiér vyplňte rastlinami.

Nedostatok zelene

Práve rastliny by sa mali nachádzať nielen v našej domácnosti, kde prečisťujú naše ovzdušie, ale ideálne aj v našom širšom okolí. Podľa testov NASA najlepšie pohlcujú toxíny izbové rastliny ako svokrin jazyk, brečtan popínavý či lopatkovec. Príroda v exteriéri zas výrazne zlepšuje naše fyzické zdravie v mnohých aspektoch. V prvom rade je tu zásadne čistejší vzduch ako v mestách, čo prospieva najmä astmatikom a ľuďom s dýchacími ťažkosťami. Čas strávený v prírode tiež zlepšuje imunitný systém, pomáha redukovať vysoký krvný tlak a posilňuje fyzickú vitalitu.

Zaujímavý je však dopad zelene na naše psychické zdravie. Už len výhľad na zeleň dokázateľne zvyšuje pocit šťastia, ako aj schopnosť sústrediť sa a krátkodobú pamäť – podľa výskumníkov z Michiganskej univerzity až o 20 %.

shutterstock_1153283623.jpg

Na Stanfordskej univerzite zas skúmali aktivitu mozgu dvoch skupín: jedna skupina sa prechádzala 90 minút v lese, druhá v mestskom, vysoko frekventovanom prostredí. Výsledkom štúdie bolo zistenie, že ľudia prechádzajúci sa v lese majú značne nižšie riziko depresie. Navyše, ľudia žijúci v mestách majú o 20 % vyššie riziko úzkosti v porovnaní s ľuďmi žijúcimi na vidieku.

Hlučné prostredie

Vplyv hluku na zdravie je často podceňovaný, no dlhodobé vystavenie vysokým dávkam hluku v domácnosti, práci či škole môže výrazne zmeniť naše zdravie. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je škodlivému množstvu hluku v noci vystavený každý piaty Európan, pričom hluk z dopravnej premávky je pre nás po znečistenom vzduchu druhým najväčším environmentálnym ohrozením.

V Slovenskej republike je prípustná hladina hluku v obytných zónach cez deň 50 dB a v noci 45 dB. Najškodlivejší je práve hluk, ktorý aktívne nepočujeme, ale dolieha na nás počas spánku. Ľudské ucho je totiž veľmi citlivé a neustále pracuje aj počas spánkového režimu.

Hluk však nenarúša len naše spánkové cykly. Výrazne poškodzuje náš sluch, môže tiež spôsobovať kardiovaskulárne ochorenia a zvýšenie tlaku. Negatívny vplyv má aj na našu psychiku, čo sa prejavuje napríklad stresom alebo častejším podráždením.

Chrániť sa pred hlukom nebýva jednoduché. Pokiaľ nás trápi v domácnosti, častokrát môže ísť o materiály so zlými akustickými vlastnosťami, ktoré boli použité pri stavbe, alebo o tenké steny, podlahu či strop. Takýto problém treba vyriešiť úplnou rekonštrukciou alebo kúpou izolujúcich dverí a nepriezvučných okien.

Nápomocné však môžu byť aj mäkké interiérové doplnky, ktoré absorbujú zvuk, ako napríklad koberce. Umiestnené by mali byť do medzier, ktorými hluk môže prenikať. Kvalitu spánku zlepšia aj penové štuple do uší, novšou alternatívou sú slúchadlá na spanie.

Nadbytok svetla

Na naše zdravie môže vplývať aj príliš veľa svetla alebo inými slovami „svetelný smog”. Častý pobyt na slnku má zvyčajne okrem rizika rakoviny kože pozitívny vplyv – zvyšuje sa prítomnosť vitamínu D v tele, buduje sa imunita a znižuje sa riziko depresie.

Ak je však telo vystavené umelému svetlu počas spánku, napríklad v dôsledku cestnej premávky, môžu nastať rôzne problémy. Ľudské telo má totiž svoje vnútorné hodiny, ktoré v priebehu 24 hodín regulujú náš cyklus spánku a bdenia. Ak spíme za svetla, produkcia spánkového hormónu melatonínu je potlačená, čo okrem poruchy spánku vedie k bolesti hlavy, únave, úzkosti, zhoršenej imunite alebo dokonca k zvýšenému riziku neplodnosti či obezity.

shutterstock_1606546201.jpg

Ďalším problémom je takzvané modré svetlo, ktoré bežne vnímame ako „studené biele svetlo” a väčšinou na nás žiari z displejov mobilných telefónov, monitorov, obrazoviek či LED žiaroviek. V bežnom živote sa s ním najčastejšie stretávame v kanceláriách, nákupných centrách, ale aj v obývačkách. Modré svetlo poškodzuje zrak, zhoršuje spánok, ovplyvňuje tiež krvný obeh, teplotu tela či metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín.

Ako sa dokážete voči negatívnym dôsledkom svetelného znečistenia brániť?

  • Aspoň hodinu pred spaním vypnite všetky zdroje svetla vo vašej blízkosti.
  • Zastrite okná žalúziami alebo závesom.
  • Zažínajte svetlo iba za zníženej viditeľnosti.
  • Používajte žiarovky s výkonom zodpovedajúcim miestnosti.
  • Kúpte si LED žiarovku s odfiltrovaným modrým svetlom.
  • Uprednostnite prirodzené svetlo pred umelým.

Chemikálie (nielen) vo vode

O Slovensku sa vďaka bohatým zásobárňam podzemnej vody často hovorí ako o „vodnej veľmoci“. Veľké územia Slovenska však majú problém s kvalitou vody, a to najmä kvôli environmentálnym záťažiam z minulosti. Jedným z najvýznamnejších príkladov je východné Slovensko, kde kontaminovaná voda ovplyvňuje životy státisícov ľudí.

shutterstock_1292227048.jpg

Častou príčinou kontaminácie vody bývajú chemické látky, ktoré nám v mnohých smeroch uľahčujú život, no zároveň predstavujú environmentálnu záťaž.

„Množstvo potenciálne nebezpečných chemických látok vyrábame cielene a stretávame sa s nimi v každodennom živote, pretože sú pre nás užitočné. Chemické látky sa využívajú v priemyselnej výrobe, poľnohospodárstve, elektrotechnike, ale vznikajú aj pri neodbornej likvidácii odpadu alebo pri zvládaní požiarov,“ hovorí vedúci oddelenia výskumu porúch metabolizmu v centre SAV Mgr. Jozef Ukropec, DrSc.

Mgr. Jozef Ukropec, DrSc.

Znečistenie vody spôsobujú najmä priemyselne používané polychlórované bifenyly (PCB), ktoré sa na Slovensku vyrábali až do roku 1984. „Hoci ich využívanie je od roku 2004 celosvetovo zakázané, problémom zostávajú veľké zásoby nevhodne uskladnených PCB v priestoroch podniku, ktorý ich vyrábal, ako aj v jeho okolí,” vysvetľuje Ukropec.

Látky PCB sa akumulujú v živých organizmoch, rýchlo sa tak dostanú do potravinového reťazca. Množstvo nebezpečných chemických látok sa nachádza práve v podzemnej či pitnej vode. Polychlórované bifenyly ako v tuku rozpustné látky môžu byť ďalej prítomné v mlieku, vajciach, mäse či v rybách, ktoré žijú v zasiahnutej oblasti.

Čo o PCB látkach ukázali štúdie

Jozef Ukropec sa spolu s ďalšími kolegami podieľal na analýze zdravotného stavu populácie v súvislosti s únikom PCB do životného prostredia, zamerali sa na podnik Chemko Strážske a jeho okolie. Prišli k niekoľkým zásadným zisteniam.

V prvom rade nejde len o lokálne znečistenie. „Podobný obsah PCB v krvi majú ľudia žijúci v smere toku riek od Chemka Strážske, ako aj obyvatelia na severe východného Slovenska.”

Po druhé, látky PCB zostávajú v tele človeka aj niekoľko dekád, nebezpečným látkam bude teda musieť čeliť aj ďalšia generácia.

Tretím významným zistením je dopad PCB látok na ľudské zdravie. Ich prítomnosť v tele človeka zvyšuje riziko cukrovky druhého typu a endokrinných ochorení, významne ovplyvňuje tiež funkciu nervového systému. Negatívny dopad môže mať aj na fertilitu či potenciu.

Akútne ohrozenie ľudského zdravia týmito látkami podľa Jozefa Ukropca nehrozí, apeluje však na zničenie ložiska environmentálnej záťaže v okolí Chemka Strážske.

Kým kvalitu životného prostredia mimo uzavretých priestorov zlepšíme jedine globálnou spoluprácou a radikálnymi zmenami, na mikroprostredie v interiéri máme oveľa väčší dosah. V prvom rade si treba uvedomiť, čo mikroprostredie znamená a ako nás denne ovplyvňuje. Pokiaľ budeme zdravotné riziká v súvislosti s ovzduším, hlukom, svetlom, zeleňou či kontamináciou vody vnímať, budeme schopní aplikovať potrebné kroky k tomu, aby sme im vedeli predchádzať.

 

 

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky a výber toho najlepšieho z Generali Balans raz mesačne priamo do vašej e-mailovej schránky.