Odborníci vyvracajú mýty o očkovaní
O očkovaní sa šíri množstvo mýtov alebo tzv. hoaxov, ktoré dokážu ľudí zneistiť a odradiť. Popredné svetové organizácie, ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) či americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC), však mnoho takýchto mýtov vyvrátili.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme téme očkovania a vírusov. Na Slovensku práve prebieha očkovanie proti ochoreniu COVID-19, preto vám spolu s odborníkmi tento mesiac prinášame overené informácie a odpovede na dôležité otázky ohľadom vírusov a vakcín. Viac informácií nájdete aj na platformách Zaočkujem sa a Veda pomáha.
Prečo veríme hoaxom?
V dnešnej dobe je jednoduchšie ako kedykoľvek predtým dostať sa k informáciám a vďaka sociálnym sieťam je tiež jednoduchšie informácie šíriť. Pravdivé informácie sú však často komplikované, nemusia byť jednoznačné a potrebujeme vynaložiť istú mieru úsilia, aby sme im porozumeli. Hoaxy často ponúkajú jednoduchšie odpovede a prehlbujú našu nedôveru v autority a legitímne zdroje informácií. Priživujú sa na prirodzených ľudských emóciách, ako je strach a neistota. Čím bezmocnejšie sa cítime, tým náchylnejší sme takýmto mýtom veriť.
Najčastejšie mýty o očkovaní
Očkovanie však preukázateľne zachraňuje životy a chráni nás pred nebezpečnými chorobami. Na najčastejšie mýty o vakcínach sme sa preto pýtali doc. RNDr. Tatiany Betákovej, DrSc. z virologického ústavu BMC SAV, ktorá objasňuje, ako je to v skutočnosti.
Mýtus: Nie je potrebné očkovať sa proti chorobe, ktorá už v našej krajine vymizla.
I keď dané ochorenie už v našej krajine vymizlo, stále môže vo svete existovať, a preto je potrebné vybudovať si voči ochoreniu imunitu očkovaním. Hneď ako klesne percento zaočkovaných ľudí, otvorí sa pre vírus šanca na návrat. V nechránenej populácii môže nájsť dostatok hostiteľov a môže sa šíriť. Po minulé roky sa v Európe objavili napríklad ohniská osýpok aj v krajinách, v ktorých bola tradične vysoká miera imunity voči tomuto ochoreniu.
Doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., dodáva: „Pravé kiahne boli eradikované a vo svete sa už od roku 1980 nevyskytujú. Preto v súčasnosti nemá význam proti tomuto vírusu očkovať.
Iná situácia nastáva v prípade, že vírus vymizol iba lokálne vďaka preočkovaniu populácie. Ak sa v tomto prípade prestane očkovať, bude postupne narastať počet nezaočkovaných ľudí, ktorí budú pre daný vírus vhodným hostiteľom. Čím viac bude týchto ľudí, tým je väčšia šanca, že vírus sa vráti.“
Mýtus: Očkovanie môže spôsobiť autizmus.
Neexistuje priame spojenie medzi MMR či akýmkoľvek iným očkovaním a autizmom. Takéto dohady vznikli na základe štúdie z roku 1998, ktorá naznačila prepojenie medzi MMR vakcínou a autizmom. Táto štúdia však mala vážne nedostatky a jej autor bol obvinený zo závažnej nedbalosti. Ďalšie štúdie takéto prepojenie rázne vylúčili.
Mýtus: Očkovanie obsahuje škodlivú ortuť.
Tiomersal je organická zlúčenina ortuti, ktorá sa pridáva do veľmi málo typov vakcín ako adjuvans. Adjuvans zabezpečuje imunitnú odpoveď a znižuje množstvo očkovacej látky. Pridáva sa však vo veľmi malých množstvách. Ortuť sa v prírode nachádza aj v pôde, vo vode či vo vzduchu. Neexistuje žiadny dôkaz, že také malé množstvo tiomersalu vo vakcínach by bolo akokoľvek škodlivé.
Mýtus: Je lepšie získať imunitu prekonaním ochorenia ako očkovaním.
Je oveľa bezpečnejšie získať protilátky z očkovania ako prekonaním samotného ochorenia. Mnoho ochorení, proti ktorým existuje vakcína, môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, trvalé následky, prípadne smrť.
Doktorka Betáková poukazuje na komplikácie, ktoré nám môžu hroziť pri nakazení vírusom: „Rada by som upozornila, že neočkujeme proti vírusom, ktoré spôsobujú iba mierne ochorenie a neohrozujú život ľudí. Napríklad vírus osýpok je obzvlášť nebezpečný pre tehotné ženy (predčasný pôrod, poškodený plod, potrat), jeden zo štyroch pacientov skončí v nemocnici, jeden až dvaja z tisíc pacientov zomrú napriek tej najlepšej lekárskej starostlivosti.
Ľudia si myslia, že máme nemocnice a dobrých lekárov, a preto sa ich vírus netýka. Ale ako som už spomenula, pri komplikáciách počas vírusovej infekcie vám nepomôže ani dobrý lekár.“
Mýtus: Deti, ktoré boli očkované, majú slabšiu imunitu a sú náchylnejšie na respiračné ochorenia a alergie.
Vakcíny učia náš imunitný systém rozpoznať a reagovať na určité antigény, ale neovplyvňujú jeho celkové fungovanie. Nebola preukázaná žiadna spojitosť medzi očkovaním a vznikom alergií či respiračných ochorení.
„Naopak, vďaka očkovaniu nemáme v našej populácii deti po paralytickej detskej obrne, nezomierame na tetanus, poliomyelitídy, tuberkulózu a podobne,“ dodáva doktorka Betáková.
Mýtus: Očkovanie spôsobilo zvýšený výskyt nádorových ochorení.
Zvýšený výskyt rakoviny a nádorových ochorení za posledných päťdesiat rokov sa dá pripísať faktorom, akými sú zmeny v našom životnom štýle či lepšie možnosti diagnostiky, ale nie očkovaniu. Naopak, dá sa očkovať proti niekoľkým typom takýchto ochorení, ktoré spôsobuje napríklad HPV vírus.
„Toto nebolo nikdy dokázané. Naopak, dnes už vieme, že sú to práve cytomegalovírusy, papilomavírusy, HIV, hepatitída B, hepatitída C, Epstein-Barr vírus a mnohé ďalšie, ktoré vyvolávajú vznik nádorových ochorení. Čiže za vývoj nádorových ochorení sú zodpovedné vírusy, nie vakcíny. Podobne nebolo dokázané, že by sa očkovanie podieľalo na vývoji demencie. Skôr naopak, posledné štúdie ukazujú, že mnohé vírusy, napr. vírus chrípky, herpetické vírusy a SARS-CoV-2, spôsobujú prvotné poškodenie mozgu, ktoré tvorí základ pri vývoji demencie,“ vysvetľuje doktorka Betáková.
Mýtus: Vakcíny obsahujú mikročipy, ktorými nás chce vláda sledovať.
Technicky nie je možné, aby očkovanie obsahovalo mikročipy. Okrem toho, že očkovanie sa vyrába za prísnych podmienok, jedna ampulka obsahuje viacero dávok očkovania, čiže jedna osoba nedostáva jej celý obsah.
„Treba brať do úvahy aj cenu mikročipu a následne zistiť, komu bol taký čip vpichnutý. Na záver ešte praktická poznámka. Kto nás všetkých bude sledovať a prečo? Naozaj si myslíte, že sme všetci mimoriadne zaujímaví?“ dodáva doktorka Betáková.
Mýtus: Očkovanie proti COVID-19 nie je bezpečné, pretože klinické štúdie prebehli príliš rýchlo.
„Vývoj vakcín vychádzal z niekoľkoročného základného výskumu vírusov, baktérií, imunológie a podobne. Na vakcínach proti SARS sa pracovalo už od roku 2002. Okrem toho sa intenzívne pracovalo na vylepšení technológií prípravy vakcín, aby boli efektívnejšie, bezpečnejšie a dostupnejšie. Snaha moderných vakcín je nepoužívať adjuvans, živočíšne bunky a produkty, proti ktorým majú ľudia alergie. Očakávali sme vznik pandémií, a preto sa pripravovali technológie. Aj vakcína proti ebole bola vyvinutá v rekordne krátkom čase,“ objasňuje proces vývoja vakcín doktorka Betáková.
Vyvinúť a schváliť vakcínu proti koronavírusu tak rýchlo bolo možné aj vďaka koordinovanému celosvetovému úsiliu. Niekoľko iných projektov bolo presunutých a výroba a schvaľovanie tejto vakcíny boli uprednostnené. Štúdie vakcín však boli dôkladné a vakcína je preukázateľne bezpečná.
Mýtus: Po očkovaní proti COVID-19 môžete mať pozitívny výsledok na toto ochorenie.
Po očkovaní proti ochoreniu nebudete mať pozitívny test na ochorenie. Očkovanie v tele vyvíja imunitnú reakciu – vznikajú hlavne špecifické protilátky. Sú testy, ktoré preukazujú prítomnosť patogénu (vírusu), ktorý spôsobuje ochorenie. Druhý test stanovuje množstvo špecifických protilátok. Po očkovaní budete mať vysoké množstvo protilátok, ktoré vás budú chrániť pred infekciou.
„V prípade COVID-19 pri bezpríznakovom priebehu ochorenia (antigénový alebo PCR test je pozitívny, ale neprepuklo ochorenie), ako aj pri miernych príznakoch nemáte protilátky a nie ste chránení pred opakovanou infekciou!“ upozorňuje doktorka Betáková.
Mýtus: mRNA očkovanie môže zmeniť našu DNA.
mRNA očkovania, akými sú tie od firiem Pfizer-BioNTech a Moderna, nijakým spôsobom nezasahujú do DNA. „Tieto vakcíny nútia bunku vytvoriť vírusový proteín, ukázať ho imunitnému systému a vyvolať imunitnú reakciu. Táto očkovacia látka však nikdy nevstupuje do jadra bunky, kde sa naša DNA nachádza,“ vysvetľuje doktorka Betáková.
Vakcíny zvyčajne obsahujú oslabenú či neaktívnu formu vírusu, ktoré naučia naše telo vírus spoznať, ale neškodia mu. Tieto najnovšie technológie mRNA očkovaní už neobsahujú žiadnu formu vírusu, ale priamo náš organizmus podnecujú k tvorbe proteínu, ktorý je súčasťou koronavírusu, a k vyvolaniu imunitnej reakcie.
Mýtus: Ak ste prekonali ochorenie COVID-19, už sa nemusíte dať zaočkovať.
Je dôležité nechať sa proti ochoreniu COVID-19 zaočkovať, aj keď ste už ochorenie prekonali, keďže je možné nakaziť sa ochorením aj viackrát, a odborníci ešte s istotou nevedia posúdiť, ako dlho ste po prekonaní ochorenia chránení. Treba však sledovať, aké máte množstvo protilátok po prekonaní COVID-19. Ak máte vysoké množstvo protilátok, odporúča sa očkovať až po troch mesiacoch.
„Skúsenosti ukazujú, že niektorí ľudia prekonali COVID-19 s miernymi príznakmi a druhá infekcia spôsobila vážne ochorenie a ľudia skončili v nemocnici. Vo Veľkej Británii zomierajú ľudia, ktorí boli nainfikovaní vírusom SARS-CoV-2 tretíkrát. Iba jeden zo štyroch ľudí, ktorí prekonali miernu formu COVID-19, má protilátky,“ objasňuje dôležitosť očkovania aj po prekonaní ochorenia doktorka Betáková.
Zdroje:
https://www.who.int/news-room/q-a-detail/vaccines-and-immunization-myths-and-misconceptions
https://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0005/339620/Myths-and-facts.pdf
https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/vaccines/different-vaccines/mrna.html
