Peniaze hrou: ako výzvy v oblasti šetrenia pomáhajú mladým ľuďom objavovať radosť z finančnej nezávislosti

Od prasiatka po sociálne aplikácie: Európska a slovenská mládež mení šetrenie peňazí na hru. Malé ciele, digitálne výzvy a online komunity pomáhajú budovať finančnú nezávislosť vo svete, kde väčšina mladých len ťažko vychádza s peniazmi.

Pred niekoľkými desaťročiami si mladí ľudia odkladali peniaze do prasiatka. Starí rodičia tajne vytiahli z vreciek pár mincí a vnúčatá ich jednu po druhej vkladali do úzkej štrbiny pokladničky, aby si ich odložili. Možno na kúpu hračky, po ktorej túžili, alebo jednoducho na odloženie malej sumy do budúcnosti. S digitalizáciou sa všetko zmenilo a rozbité črepy prasiatka na podlahe sú dnes už len vzdialenou spomienkou. Existujú nové spôsoby šetrenia, ktoré sa väčšinou realizujú online.

Od hry k disciplíne

Takzvané výzvy v oblasti šetrenia – mesiac bez nakupovania, 52 týždňov progresívneho šetrenia, denné mikrociele – si získavajú obľubu u mladých ľudí. Podľa Európskej správy o platbách spotrebiteľov 2023 až 45 % mladých Európanov využíva aplikácie alebo komunity na spoločné šetrenie. Len v Taliansku a Španielsku sa tieto praktiky za posledné dva roky zvýšili o 30 %. Ale ako fungujú?

V praxi sa vďaka týmto výzvam stáva šetrenie štruktúrovanou hrou. Existujú jasné pravidlá: stanovte si cieľovú sumu peňazí, rozdeľte ju na malé týždenné alebo denné kroky a sledujte pokrok. Špeciálnou črtou je sociálny rozmer: mnohí mladí ľudia zdieľajú výsledky na sociálnych médiách alebo v rámci špecializovaných komunít, kde získavajú povzbudenie a porovnávajú sa s ostatnými, ktorí sledujú rovnaké ciele.

Medzi najpopulárnejšie výzvy patria:

• 52-týždňové progresívne sporenie: v prvom týždni si odložíte malú sumu, v druhom týždni o niečo viac a tak ďalej. Do konca roka si tak malými, pravidelnými krokmi môžete nasporiť značnú sumu.
• Mesiac bez míňania: mesiac bez zbytočných nákupov, čo pomáha rozvíjať uvedomenie si vlastnej spotreby a určiť si priority.
• Spoločné ciele: skupiny priateľov alebo online komunity si spoločne stanovia finančný cieľ, napríklad nasporiť peniaze na výlet alebo dôležitý nákup.

Tieto praktiky nie sú len cvičením v šetrení – stávajú sa skutočnými motivačnými rituálmi, ktoré premieňajú šetrenie na vzrušujúci zážitok.”

Na Slovensku mladí dospelí postupne predefinovávajú, čo znamená sporiť v digitálnej ekonomike, ktorá zmenila nielen zvyky, ale aj očakávania. Podľa Národnej banky Slovenska zostala miera úspor domácností v uplynulých troch rokoch stabilná, a to na úrovni približne 10 % disponibilného príjmu, aj keď inflácia v roku 2023 dosiahla vrchol, t. j. viac ako 11 % (Národná banka Slovenska – Ekonomický prehľad 2024). Finančná zraniteľnosť však pretrváva: údaje Eurostatu (2024) ukazujú, že takmer 35 % Slovákov by malo problémy pokryť neočakávané výdavky, čo je vyššie číslo, než je priemer EÚ. Tento kontext urýchlil prijatie online bankovníctva a sporiacich nástrojov medzi mladšou generáciou, ktorá je teraz hlavným používateľom mobilných finančných aplikácií a krátkodobých „výziev v oblasti šetrenia“. Iniciatívy, ako je program finančného vzdelávania FinQ, ktorý na celoštátnej úrovni spustila Národná banka Slovenska, tiež rozširujú digitálne povedomie a pomáhajú občanom integrovať stratégie malého sporenia do každodenného života. Výsledkom je prepojenejší a pragmatickejší prístup k spravovaniu financií, ktorý spája tradičnú opatrnosť s okamžitou dostupnosťou financií prostredníctvom aplikácií.

Gamifikácia šetrenia

Tajomstvo úspechu výziev v oblasti šetrenia spočíva v gamifikácii: uplatňovaní typických herných prvkov – výziev, odmien, úrovní a okamžitej spätnej väzby – na každodennú činnosť, akou je šetrenie. Táto transformácia robí šetrenie nielen zaujímavejším, ale aj efektívnejším.

Podľa Skupiny Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj (UNSDG) je gamifikácia účinnou stratégiou na podporu finančného vzdelávania. Učenie hrou pomáha najmä lepšie pochopiť ekonomickú dynamiku, rozvíjať praktické zručnosti a prijímať informovanejšie rozhodnutia. Výzvy v oblasti šetrenia, s ich jasnými pravidlami a merateľnými cieľmi, ponúkajú ideálny kontext na uplatnenie týchto princípov. Okrem toho sociálny rozmer výziev – často zdieľaných na platformách ako TikTok alebo Instagram – vytvára pocit spolupatričnosti a príslušnosti ku komunite. To nielen zvyšuje motiváciu, ale aj podnecuje vzájomnú podporu. Treba však byť opatrený: mladí ľudia by sa mali vyvarovať zverejňovania citlivých informácií, ako sú údaje o účtoch alebo osobné údaje, a mali by si dávať pozor na príležitosti, ktoré sľubujú ľahko zarobené peniaze a sú „príliš dobré na to, aby to bola pravda“. Sociálne sporenie môže byť zábavné a napĺňajúce, no uvedomelosť a obozretnosť sú nevyhnutné, aby sa predišlo podvodom či pokusom o phishing.”

Prečo treba šetriť?

Úspech výziev v oblasti šetrenia je ľahšie pochopiteľný, ak sa pozrieme na ekonomickú a sociálnu situáciu, v ktorej sa pohybujú mladí Európania. Nejde len o túžbu po disciplíne či o nové digitálne trendy, ale o konkrétnu potrebu – vytvárať si finančnú rezervu v kontexte finančnej neistoty a zraniteľnosti.

Podľa Európskej správy o platbách spotrebiteľov 2024 takmer tretina mileniálov uvádza, že nie je schopná načas platiť účty. Generačný rozdiel je výrazný: u povojnovej generácie (ľudia narodení v rokoch 1946 – 1964) je to 16 %. Tento rozdiel odráža nielen odlišné zvyky, ale aj štrukturálnu situáciu stagnujúcich miezd, nestabilnejších zmlúv a neustále rastúcich životných nákladov. Nie náhodou správa tiež poukazuje na to, že mladí ľudia častejšie využívajú rýchle pôžičky alebo systémy „kúp teraz, zaplať neskôr“ na pokrytie bežných výdavkov, čím sa vystavujú riziku, že sa ocitnú v ťažko zvládnuteľnom dlhovom cykle.

Podobný obraz vyplýva aj z prieskumu Život a práca v EÚ (2024), podľa ktorého približne 30 % európskych občanov uvádza, že má na konci mesiaca problémy vyžiť. Rastúce ceny energií a základných tovarov oslabili schopnosť mnohých rodín sporiť, čo sťažuje vytváranie aj malých finančných rezerv pre núdzové situácie. Inými slovami, tri z desiatich osôb v EÚ si musia uťahovať opasok alebo robiť pravidelné škrty, aby pokryli svoje denné výdavky.

Tieto údaje sú v súlade s kľúčovými údajmi Eurostatu o Európe v roku 2024, ktoré naznačujú, že takmer jedna tretina európskej populácie (31,5 %) nie je schopná čeliť neočakávaným výdavkom bez toho, aby sa uchýlila k pôžičkám, podpore rodiny alebo iným mimoriadnym opatreniam. Znamená to, že zdanlivo bežné udalosti – porucha auta, nezvyčajne vysoký účet za energie alebo urgentná návšteva lekára – môžu narušiť rozpočty miliónov ľudí.

Tieto čísla jasne ukazujú, prečo šetrenie už nie je len otázkou individuálnej cnosti, ale skutočným nástrojom ekonomickej a sociálnej odolnosti. Odložením čo i len niekoľkých desiatok eur mesačne si vytvoríte bezpečnostnú rezervu, znížite úzkosť z neočakávaných situácií a posilníte svoju osobnú nezávislosť. Výzvy v oblasti šetrenia reagujú presne na túto potrebu: znižujú vstupnú hranicu, ponúkajú konkrétne a dostupné ciele a vďaka svojmu komunitnému rozmeru premieňajú sporenie na kolektívne cvičenie, ktoré uľahčuje zvládanie dnešnej finančnej zraniteľnosti.