PODCAST o trhu s nehnuteľnosťami a o tom, ako získať hypotéku, s analytikom Martinom Lindákom

Mnohí ľudia čakajú, že bublina na trhu s nehnuteľnosťami praskne. Ceny rastú, zároveň stúpajú aj úrokové sadzby na hypotékach. Kedy si zobrať peniaze od banky, čo všetko pre takýto krok musíte spĺňať, ale aj to, či sú nehnuteľnosti dobrou investíciou, sme sa porozprávali v ďalšom diele podcastu Generali Balans s analytikom Martinom Lindákom, ktorý stojí za platformou Ekonómia ľudskou rečou.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozhovor s Martinom Lindákom si môžete aj prečítať.

Martin, ahoj.

Ahoj.

Dúfam, že ťa hneď na úvod nezaskočím. Ako by si jedným slovom pomenoval momentálny trh s nehnuteľnosťami na Slovensku?

Asi už trošku nafúknutý.

Prepálený, že?

Tak, tak.

Ako sa vyvíjali ceny za posledné desaťročia a čo nám navráva, či sme v realitnej bubline? Blížime sa k nej, alebo to nevieme určiť?

Ekonómia je charakteristická, nie vždy vieme všetko predpovedať, ale keď sa pozrieme na dáta a indexy, ak by sme sa odpichli od roku 2008, to bola bublina, keď prišla hospodárska kríza, dva roky predtým nehnuteľnosti veľmi vysoko vystrelili a v priemere rástli v roku 2007 o približne 15 %, v roku 2008 20 %. Potom to celé spadlo. Takmer 10 rokov sa trh výraznejšie nehýbal, až od roku 2017 a 2018, keď ceny opäť začali stúpať.

Posledné dva roky vidíme, že je vysoký rast, hýbe sa cez 10 %. V roku 2021 medziročne vzrástli ceny až o 19 %. Keby sme si chceli pomôcť, Národná banka Slovenska (NBS) má kompozitný index, ktorý hovorí, ako sa hýbu ceny voči príjmom domácností, príjmom bežných ľudí, voči cene nájmov a podobne. Už samotná NBS označila rok 2021, že sme v rizikovom pásme a môže nastať korekcia, keď ceny poklesnú.

Dobre, dostávame sa do sekcie veštenia. Asi je to najčastejšia otázka, ktorú dostávaš. Aký očakávaš ďalší vývoj? Budú aj vzhľadom na geopolitiku ceny ďalej rásť, respektíve čo znamená, že by mohla bublina spľasnúť?

Zjednodušene povedané, spľasnutie bubliny znamená, že buď ceny nebudú rapídne rásť, k čomu sa prikláňa väčšina realiťákov, alebo začnú klesať. Keďže sme tu mali dva roky pandémiu, teraz vojnu, aktuálna situácia vplýva aj na ceny nehnuteľností. Čakáme, ako bude reagovať Európska centrálna banka (ECB), keďže má vplyv na sadzby komerčných bánk na hypotékach, ktoré majú dopad na dopyt bežných ľudí – keď sú hypotéky lacné, chceme bývanie.

Druhá vec je, že ceny nehnuteľností by stále mohli rásť, pretože je nedostatok bytov. Veľmi dobrým príkladom je Bratislava, kde je dlhé roky taký problém, že developeri nestíhajú toľko stavať, ako ľudia kupovať. Keď som si pozeral posledné čísla, minulý rok bolo v ponuke najmenej novostávb, čo bude opäť tlačiť na ceny. Na druhej strane, musíme povedať, že sa prijal nový stavebný zákon, ktorý by mal začať platiť v roku 2024, a tento zákon zjednodušuje byrokraciu pre developerov, čiže by malo byť jednoduchšie stavať nové byty. Uvidíme, ako sa to vyvinie. Myslím si však, že ceny budú stagnovať, prípadne len veľmi mierne rásť.

Keď sa pozrieme na život, domácnosti a komplexnejšie fungovanie Európanov, často sa stretávame s pojmom nájomných bytov, ktoré u nás nie sú úplne trendy, ale otočím otázku. Je v DNA Slovákov túžba vlastniť nehnuteľnosť a bývať vo svojom?

V zásade áno. Na jednej strane sa hovorí, že chceme bývať vo svojom, radi vlastníme, nie sme naučení bývať v podnájme. Má to aj ďalší dôvod. Cez 40 rokov tu bol socializmus, vtedy, samozrejme, boli štátne, družstevné byty. Tie sme, prirodzene, nevlastnili, ale keď sme sa tam už raz nasťahovali a platili nejaký podnájom, po páde socializmu sme mali možnosť ho odkúpiť. Mnoho Slovákov tak aj spravilo. Myslím si, že Slovensko je druhé, prípadne tretie v EÚ, kde najviac ľudí býva vo vlastnom. Deväť z desať ľudí býva vo svojej nehnuteľnosti, nie v podnájme. Čiže pokojne môžeme hovoriť o tom, že trh nájomného bývania prakticky na Slovensku neexistuje.

Keď hovoríme o bývaní vo vlastnom, často je to „vo vlastnom spolu s bankou“. A už sa dostávame do sféry hypoték, úverov. Skúsme si uviesť príklad dvoch mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť. Aké by boli základné rady, ako postupovať?

Je ešte veľmi dobré, keď sú dvaja. Horšie je, keď je človek sám. Dnes sú podmienky dané NBS, ktorá reguluje komerčné banky. Najprv si musíme niečo nasporiť. Keď si zoberieme príklad dvojice, ktorá vyšla z vysokej školy, majú 25 rokov, začnú pracovať. Ak nemajú nič, respektíve málo, teda im rodičia nedajú úspory či príspevok na bývanie, musia najprv rok, dva či tri pracovať, aby si niečo našetrili. Zároveň je najlepšie, keď pracujú na TPP, po polroku alebo roku dostanú zmluvu na dobu neurčitú. Keď majú niečo našetrené, môžu ísť do banky.

V súčasnosti existujú tri ukazovatele, ktoré banka posudzuje. Prvým je, že dnes banky neposkytnú viac ako 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Zvyšných 20 % musia ľudia mať, prípadne existuje stavebné sporenie, ktoré už nie je také výhodné, ale je to jedna z možností. Tiež to zvyknú mladí ľudia robiť tak, že založia rodičovskú nehnuteľnosť, aby vedeli dostať väčšiu hypotéku ako je hodnota bytu, ktorý idú kupovať.

Ďalšia podmienka sa týka príjmu. Ak by mali dvaja mladí ľudia čistý príjem 2 000 eur mesačne, banka odčíta životné minimum na týchto ľudí, čo je v roku 2022 približne 350 eur. Následne zo sumy, ktorá vyjde, môže splátka úveru, respektíve všetkých úverov, ktoré dvojica má, tvoriť najviac 60 %. Ak by to bolo viac, banka im neposkytne hypotéku.

Chcem sa dotknúť ešte psychologického aspektu, o ktorom sa možno málo rozpráva. Ponúknem vlastnú skúsenosť. Keď som si v roku 2008 bral hypotéku, zhodou okolností to bola riadna bublina, úrok som mal 5,3 %, čo je v porovnaní s dneškom šialené číslo. Opíšem to tak ľudsky. V momente podpisu a prvej splátky som si uvedomil, akú mám guľu na nohe, aké je to psychicky náročné. Rátajú s tým dnes ľudia, uvedomujú si, aký veľký záväzok môže byť hypotéka?

Myslím si, že áno. Veď koniec koncov je množstvo vtipov, ktoré sa o tomto vedú, že prvá vec, ktorú máme, keď vyjdeme zo školy, je hypotéka. Ak sa ale pozrieme na mladých ľudí ekonomicky, samozrejme, od začiatku konfliktu na Ukrajine úroky trochu porástli, ale stále sú hypotéky okolo 1 až 2 %. Keď sa pozrieme na infláciu, ktorá je 8 až 10 %, dlžník vlastne zarába. Treba si povedať, že je to hypotéka na 30 rokov. Ak si mladý človek, ktorý má 25 až 30 rokov, zoberie hypotéku na 30 rokov, predpokladá sa, že keď má vysokú školu, dobré zamestnanie, je v Bratislave či inom väčšom meste, kariérne porastie. V konečnom dôsledku sa ťarcha hypotéky v čase rozloží.

Poďme ešte k skupine ľudí, ktorá sa nevie rozhodnúť, či ísť do úveru, alebo bývať v podnájme. Je to pomerne častý jav. Podľa štatistických údajov na Slovensku za trhové ceny žije v podnájme 8,5 % ľudí. Aký by mal byť rozhodovací proces, misky váh?

Na vec sa dá pozrieť dvoma pohľadmi. Jeden je ekonomický, ktorý stále vychádza v prospech hypotéky. Povedzme si, že ak aj mladí ľudia nemajú veľa našetrené a zoberú si 80 % hodnoty nehnuteľnosti, väčšinou sa dostanú na rovnakú sumu splátky za hypotéku s energiami za nehnuteľnosť, akoby bývali v podnájme. Čiže rozdiel veľmi nepocítia a stále je to v prospech bývania vo vlastnom.

Druhý, osobný pohľad, je to aj môj prípad: Stále bývame s priateľkou v podnájme, pretože akoby čakáme, či sa niekde presunieme, možno nebudeme trvalo na mieste, kde sme. Trochu aj špekulujeme, keďže sledujem dianie a obávam sa, že keď kúpim nehnuteľnosť, tak cena akurát vtedy padne. Stále však nevieme, kde chceme bývať. Chceli by sme dom, čo je väčší záväzok, pretože byt sa jednoduchšie predá.

Poďme na samotné hypotéky a aktuálny vývoj. Niečo si aj naznačil. Žili sme v sne, v bubline, kde úroky boli pod 1 %, absolútne šialené číslo. Vyzerá však, že táto éra skončila. Dokonca evidujeme správy, že niektoré banky už pozastavujú refinancovanie úverov, lebo sú zavalené, klienti sa boja, ľudia vnímajú situáciu, cítia, že úroky pôjdu možno prudko hore.

Posledné dva mesiace šli úroky hore prudšie ako doposiaľ. Kým doteraz sa banky predbiehali, ktorá dá nižší úrok, mám pocit, že teraz sa predbiehajú, ktorá dá vyšší. V zásade sme videli rast za posledné dva mesiace o 1 či 2 percentuálne body. Teraz sa však očakáva, čo sa bude diať ďalej. Nepredpokladá sa nejaký ďalší prudký rast. Dôvodom rastu úrokov je spomínaná pandémia, tiež konflikt na Ukrajine. Rastú, pretože je aj drahšia energia. Rovnako sa bankám predražujú ich zdroje, keďže aj ony si požičiavajú na medzibankovom trhu. ECB síce ešte nezvýšila sadzby, ale povedala, že v júli ich pravdepodobne zvýši, takže banky si už tieto predikcie premietajú do dlhších fixácií.

V eurozóne sme jedna z krajín, ktorá má najlacnejšie hypotéky a myslím si, že stále môžeme hovoriť, že sú pomerne lacné. Keď si ekonomicky porovnáme, že zaplatíme 1 až 3 % na úrokoch na hypotéke voči 10 % inflácii, stále je to výhodné.

Máme tu aj rovno príklad, ktorým je Česká republika. Tá nemá euro a nie je pod kontrolou ECB. Pomerne ostro zvýšila úrokové sadzby, a to už cez 5 %, možno bude zvyšovať opäť. Čítal som však prognózy viacerých analytikov, ktorí si myslia, že hypotéky v rámci eurozóny neporastú. Prečo je to tak?

Česká republika, Maďarsko či Poľsko majú vlastné menové systémy, kde centrálna banka nastavuje sadzby, kým ECB sa stará o celú eurozónu. Ekonomiky krajín sa vyvíjajú rôzne a musí sa brať ohľad na celok, preto sa neočakáva radikálny rast sadzieb.

Poďme na tému fixácie. Ľudia si myslia, že čím dlhšia fixácia, tým lepšie. Mali sme na trhu ponuky aj 10-ročných fixácií. Poznám však aj názory, ktoré vravia, že je to jedno, pretože banka si aj tak vždy zoberie toľko, koľko jej to správne vychádza. Je to mýtus? Ako funguje spôsob fixácie napríklad pri 30-ročnom období?

Analytici vravia, že aj keď sa banka dostane do krízy, fixácia je zmluvne daná a banka si nemôže zobrať navyše nič, čiže to by platiť nemalo. Už si naznačil, že fixácie sú veľmi trendy. Čítal som  dáta a polovica nových hypoték sú len zmeny fixácií, čiže ich ľudia začali hromadne meniť, pretože je to pomerne lacné, keďže pred skončením fixného obdobia zaplatíme 1 % z istiny a môžeme si úver opäť refinancovať, čo je pre niektorých veľmi výhodné. Ako si vravel, jedna z bánk prestala s refinancovaním, pretože nestíhajú vybavovať žiadosti. Keď si ľudia zoberú 3-, 5- či 10-ročný fix, sadzba by sa nemala meniť. Myslím si, že aj to, že sa ľudia aktuálne predbiehajú, je opatrné správanie. Nevedia, čo bude v budúcnosti, a preto si hypotéku radšej zafixujú na 10 rokov.

Vieme spomenúť skupinu, ktorá by mala zbystriť pozornosť a možno chytiť vlnu refinancovania?

Myslím si, že hlavne ľudia, ktorí pracujú v štátnej správe, kde rastú platy o dosť pomalšie. Silové zložky, učitelia, úradníci… im väčšinou platy nerastú rýchlo a sú nižšie oproti trhovým platom. Preto by som zbystril pozornosť a radšej si hypotéku rozložil na dlhšie obdobie s dlhšou fixáciou.

Slovenský trh je špecifický, pretože až dve tretiny domácností sú zložené z troch generácií, čiže rodičov, manželského páru a ich detí. Je to špecifická záležitosť spojená s túžbou ísť do vlastného, alebo práve naopak? Napríklad Taliani neopúšťajú často svoje hniezda a známi sú najmä 30+ chlapi, ktorí sú stále pod „maminou sukňou“, ako sa zvykne hovoriť.

Skôr by som to vnímal ako kombináciu faktorov. Ľudia často nemajú také zamestnanie, aby si vedeli dovoliť kúpiť nehnuteľnosť. Predsa len, kúpiť si sám nehnuteľnosť oproti tomu, keď si ju ide kúpiť dvojica, je pomerne náročnejšie. Môže to byť dané aj tým, že sú v regiónoch, nechce sa im presťahovať do väčších miest, zatiaľ im situácia vyhovuje, čiže záleží na situácii jednotlivca.

Dotknime sa zľahka aj mierne nepríjemnej témy. Sú ňou ľudia, ktorí si zobrali hypotéky na hrane. Zažili sme to na začiatku pandémie. Aké veľké majú byť ich obavy, aké majú byť ich kroky, aby sa nedostali do kritickej situácie? Ako zvykne reagovať banka pri omeškaní splátok?

Toto je dobrá otázka. Zatiaľ je dosť otázne, ako bude vláda reagovať na zvyšujúcu sa infláciu a ľudí, ktorí budú mať problémy, pretože budú platiť viac na hypotékach, jedle aj transporte. Bankoví analytici hovoria, že ani banky vlastne nechcú založené nehnuteľnosti. Radšej sa dohodnú s dlžníkom na nejakom splátkovom kalendári. Samozrejme, je to na škodu dlžníka, pretože jemu sa zapíše do registra, že nedokázal splatiť splátky. Skôr si ale myslím, že sa s nimi banky budú dohadovať individuálne. Samotná NBS hovorí, že začne regulovať poskytovanie hypoték, pretože sa obáva práve toho, že sa budú hypotéky predlžovať do dôchodkového veku, keďže v poslednej dobe je trend mať hypotéku aj do 70 rokov.

Čiže platí staré známe pravidlo, ktoré hovorí, že ak sa už objavuje problém so splácaním časti hypotéky, okamžite treba kontaktovať banku a snažiť sa proaktívne problém riešiť?

Myslím si, že áno. Bude to lepšie vyzerať aj pred bankou a môžete sa ušetriť o rôzne problémy, keďže banka pravdepodobne bude mať skryté poplatky, keď nastanú problémy so splácaním.

Skúsme ešte varovať ľudí pred zúfalými krokmi. Poznáme mnohé príhody, keď sú ľudia schopní zobrať si spotrebný úver, prípadne osloviť aj nebankové subjekty. Je to niečo, k čomu by nemali pristúpiť?

Keby som bol pred rozhodnutím, či sa dohodnem s bankou, že mám problém splácať hypotéku, alebo pôjdem do nebankovky a zoberiem si nejaký iný úver, kde by ho už aj mohol byť problém dostať, radšej by som sa dohodol s bankou. Nebankovky sú populárne, ale nemajú dobré meno, pretože majú všelijaké skryté poplatky, úroky sú často vysoké, no žiadatelia sa ľahko dostanú k peniazom. Vždy by som sa im radšej vyhol, keď už si chcem požičať, tak cez banku.

Alebo požičať si v rámci rodiny, prípadne siahnuť na vlastné investície. Ale ostaňme ešte pri nehnuteľnostiach. Sú stále vhodnou investíciou? Lebo určite sú na Slovensku mimoriadne populárne.

Pri investičných nehnuteľnostiach sa bavíme o človeku, ktorý býva vo vlastnej nehnuteľnosti, má na ňu hypotéku, má dostatočný príjem a chce investovať do ďalšej nehnuteľnosti, ktorú bude prenajímať (klasický príklad človeka, ktorý špekuluje nad investíciou do nehnuteľnosti). Nepozerajme sa na človeka, ktorý má 200 000 eur na účte a nevie, čo s tým. Bavme sa o človeku, ktorý si zoberie ďalšiu hypotéku. Myslím si, že to nie je zlá investícia. Záleží ale, čo si od nej sľubuje a nakoľko je ochotný, respektíve lenivý niektoré veci riešiť. Aby som dal dobrý príklad, ja osobne by som do tejto investície nešiel, pretože by som nehnuteľnosť musel kúpiť, bol by som viac zadlžený – čo nemusí hrať veľkú rolu, lebo sú nízke úroky, ak má človek stály príjem, nemusí sa až tak obávať, do bytu si ale musím zohnať nájomcov, riešiť ich. Ten byt treba vybaviť, určite aj upraviť, aby bol obývateľný. Keď niečo nájomcovia poškodia, sú to ďalšie investície. Správne by mal byť tento príjem rovnako zdaňovaný, čo hrá opäť vo výnose rolu.

V konečnom dôsledku však človeku, ktorý takto investuje, nejde o peniaze, ktoré mu dajú nájomcovia. Oni slúžia len na splatenie splátky za hypotéku a energie. Špekuluje o tom, že o 5 rokov môže byt ďalej s výnosom predať. Pri terajších cenách by som osobne do toho nešiel, pretože by som sa obával korekcie. V Bratislave asi až tak nie, pretože je hlavným mestom, ktoré susedí s Českou republikou, Rakúskom, má dostatok pracovných miest. Ale určite by som do podobnej investície nešiel v regiónoch a menších mestách.

Keby som aj teda chcel kupovať nehnuteľnosť ako investíciu, preferoval by si novostavbu, alebo niečo staršie? Aké sú v tomto pozitíva a negatíva?

Novostavba je atraktívna nehnuteľnosť aj preto, že môžeme rovno kupovať z papiera, čiže cena bude nižšia ako o dva roky, keď sa objekt dostavia. Najmä v aktuálnom období si treba dať pozor. Existuje riziko, že nastanú problémy, developer bude mať sklz. Hlavný problém posledných rokov je, že cena stavebných materiálov rastie, čiže sa môže stať, že developer si problém ošetrí zmluvne, väčšinou je to inflačná doložka, ktorá hovorí, že keď vzrastie cena materiálov nad nejakú sumu, kupujúci musí doplatiť. Ďalšie riziko je, že už keď sa budova dostavia, môže mať nejaké defekty, chyby, ktoré bude nutné reklamovať. Pri 5- až 10-ročných nehnuteľnostiach by mali byť tieto problémy eliminované, respektíve sa o nich už hovorí, vie.

Nezabúdajme ale, že stúpajú ceny stavebných materiálov a ak by som kúpil niečo staršie, čo potrebujem zrekonštruovať, je vysoko pravdepodobné, že k úspore nemusí prísť.

Áno. To je problém posledných dvoch rokov. Niektoré stavebniny vyslovene hovoria, že ani nemajú materiál skladom a už je predaný. Je s tým veľký problém.

Ako by si vyhodnotil súčasnú situáciu na trhu? Opäť budem reagovať na paniku, ktorá v mnohých ľuďoch je. Samozrejme, máme vojnový konflikt, sotva sa skončila pandémia a zase nevieme, čo bude ďalej. Rastúce ceny, inflácia, hypotéky. Ako sa správať a nájsť v celej situácii racio, teda okrem toho, že budeme na Instagrame a YouTube sledovať Ekonómiu ľudskou rečou?

Keby som bol človek, ktorý vlastní byt či nehnuteľnosť, riešil by som asi fixáciu. Keď mám trojročný fix, ktorý mi bude končiť, napriek sume 1 %, ktorú by som zaplatil, dal by som si nový fix na 5 až 7 rokov, možno aj 10, myslím, že banky stále ponúkajú aj 15 rokov, ale s vyšším úrokom. Ak by som bol niekto, kto si chce kupovať nehnuteľnosť, išiel by som do toho. Maximálne by som počkal rok, čo sa stane, ak som napríklad v Bratislave. Napriek tomu je bývanie potreba, hypotéku si berieme na 30 rokov, čiže nejak by som nešpekuloval a nesnažil sa časovať, či o rok, dva, tri. V tejto situácii by som asi rok počkal, to je okej. V dlhom období sa to rozloží a ak v nehnuteľnosti plánujeme bývať 10-15 rokov, je to zbytočné riešiť.

Prečo by si počkal práve rok?

Aspoň z môjho laického pohľadu sledovania trhov a aj konfliktu na Ukrajine si myslím, že do roka sa môže situácia viac ustáliť. Samotní analytici tiež vravia, že inflácia by mala byť v budúcom roku trochu slabšia a v roku 2024 už na pôvodnej úrovni. Preto mám názor, že počkať rok nebude radikálna chyba.

Pomôžeme si prieskumom investičnej platformy Fondee, ktorá skúmala typ sporenia, kde Slováci investujú najviac zo svojich úspor. Sú nimi sporiace účty (37 %), na druhej priečke sú podielové fondy (13 %), tretia priečka patrí III. pilieru, v ktorom má najväčšiu časť úspor uložených 11 % Slovákov. Vnímaš nejaké nové trendy, prípadne preklápanie v rámci aktuálnej situácie?

Skôr sa ľudia pýtajú, čo majú robiť s investovanými peniazmi, keďže trhy poklesli. Väčšina analytikov nevie, čo má hovoriť. Skrátka sa čaká, ako sa bude svet hýbať ďalej. Slováci sa v tomto radikálne nezmenili, sú stále pomerne konzervatívni a myslím si, že problémom Slovenska je, že ľudia majú pomerne nízku finančnú gramotnosť. Veľmi dobre to vidieť na dôchodkoch a II. pilieri, väčšina ľudí má financie uložené v konzervatívnych fondoch. A to už dlhodobo vidíme, že majú pár, niekedy aj 10 rokov financie vo fondoch, ktoré im nezarábajú, neprekonávajú infláciu, čiže skôr by sa na Slovensku malo dbať všeobecne na finančnú gramotnosť.

Pekne povedané, pevne verím, že sa to aj nám v rámci edukácie darí. Posledné mesiace vnímam čoraz viac, že sa hovorí o akciách, ETF či zlate ako o uchovávateľovi hodnoty. Ako môžu tieto cesty pomôcť napríklad spomínanému mladému páru, ktorý si chce našetriť kapitál na kúpu nehnuteľnosti, čo radíš?

Keď si zoberieme ten pár, ktorý vyšiel z vysokej školy a obaja majú 25 rokov, nemyslím si, že investovanie je najlepší spôsob získania kapitálu. Pri investovaní, keď človek nesleduje denne dianie a akcie, sa všeobecne odporúča investovať pasívne. Čiže si odkladám 50 až100 eur z výplaty, keď môžem. Treba si ich niekde posielať, snažiť sa nájsť poskytovateľa, ktorý ich vie dobre zhodnotiť, nemá vysoké poplatky a podobne. Je to ale dlhodobá investícia na 10+ rokov. Pri mladých sa odporúča dávať do portfólia, čiže ak by prišiel prepad (ako teraz od začiatku roka), aby to ďalšie roky kompenzovali.

Jediné, čo ostáva mladému páru, ktorý si chce do troch rokov kúpiť nehnuteľnosť, je si šetriť z výplaty. Tak budú mať najväčšiu istotu. Prípadne si požičať od rodiny, porozprávať sa s rodičmi, aby založili ich nehnuteľnosť, čo nemusí byť problém, pretože ak splatia nejakú časť hypotéky a suma sa dostane na hranicu ceny nehnuteľnosti, následne sa rodičovská nehnuteľnosť dá vyňať. Ak by to rodičia nedovolili, stále je možné zobrať si úver k samotnej hypotéke. Banky ho poskytujú, problém je, že má len 8-ročné obdobie, čo splátku značne navýši, ale oproti bežnému spotrebáku tam zvykne byť stále nižší úrok, a to okolo 4-5 %.

Poďme ešte na rozhodovací proces. Točíme sa stále v bývaní, nehnuteľnostiach a investíciách. Predsa len, mladý pár, ktorý vyjde zo školy, chce vidieť svet, cestovať, užiť si. O pár rokov neskôr možno začne rozmýšľať o rodine. Kde v rebríčku by podľa teba malo byť vlastnenie nehnuteľnosti? Kedy je podľa teba tolerovateľné bývať v podnájme?

To už je na hodnotovom rebríčku mladých. Záleží na tom, aké majú zamestnanie. Ak vedia robiť z domu a bývať kdekoľvek, potom je rozhodovanie jednoduchšie, pretože ak niekto dobre zarobí z domu v regióne, je to podľa mňa win-win situácia. Ak je to niekto, kto je fixovaný na miesto, napríklad aj drahé miesto ako Bratislava, a je čerstvo po škole, keď bude míňať peniaze vo veľkej miere na cestovanie, môže mať problém našetriť si na nehnuteľnosť. To už je na ľuďoch, čo je väčšia priorita a aké sú plány pre život.

Možno ešte záverečná otázka. Spomínal si socializmus, nájomné byty. Aktuálne nie je na Slovensku vytvorené podhubie na investovanie. Ako motivovať malých, aby nedávali svoje peniaze stále len do ponožky?

Práveže si myslím, že mladí nie sú až tak odradení od investovania. Naši rodičia mali po prvých rokoch pádu socializmu negatívnu skúsenosť s nebankovkami a pochybnými bankami, keď bola aj kupónová privatizácia, nebankovky investovali a nič sa im nevrátilo. Táto skúsenosť v generácii zapísaná je, s ňou už asi nespravíme nič. Našim rodičom ju ťažko vyhovoríme.

Myslím si, že tým, ako sa banky a obchodníci s cennými papiermi snažia mladých motivovať a kladú dôraz na finančné vzdelávanie, sa ich postoj lepší, čoraz viac sa otvárajú otázke investovania a vedia, že nebankovky nie sú dobrá cesta. O mladých by som starosť nemal, problém je skôr u našich rodičov.

Ďakujeme za tvoje hodnotné a inšpiratívne myšlienky. Mimochodom, pre viac zaujímavostí o rôznych ekonomických témach naozaj vrelo odporúčam sledovať Martina Lindáka na YouTube kanáli Ekonómia ľudskou rečou a, samozrejme, tiež na Instagrame. Martin, veľká vďaka.

Veľmi pekne ďakujem za pozvanie.