PODCAST s analytikom Martinom Lindákom o rodinných financiách: Posvieťte si na zbytočné výdavky, investovanie v čase inflácie aj rafinované podvody

Nemôžete počúvať? Náš podcast s analytikom Martinom Lindákom, ktorý stojí za platformou Ekonómia ľudskou rečou, si môžete aj prečítať.

Osvedčil si sa, preto sme ťa pozvali druhýkrát a to nie je maličkosť. Ako to je u vás doma, kto drží rodinnú kasu?

Keďže sme už zosobášení, dohodli sme sa, že máme spoločnú kasu. V zásade ju nik nedrží, o všetkom diskutujeme. O výdavkoch, o tom, ako si sporíme, investujeme… Keďže som ekonóm, prevažne to riešim ja, ale nepovedal by som, že má niekto výslovnú 100-percentnú moc.

Keď už som tému naťukol, je podľa teba výhodné mať v manželstve spoločný účet, alebo oddelené účty?

Je to o nastavení dvoch ľudí. My máme spoločný, ale mám aj separátny, pretože som živnostník. Chcem to mať trochu oddelene, rovnako aj v softvéroch mám všade účet daný, čiže na finančnej správe, v sociálnej poisťovni, vždy posielam z tohto účtu. Nedá sa však povedať jednoznačne, čo je lepšie.

Poďme dávať tipy a pomáhať ľuďom. Prečo je dôležité plánovať si rozpočet?

Všetci pracujeme s nejakým obmedzeným množstvom peňazí. Ak sa bavíme o dvoj- či trojčlennej rodine s malým dieťaťom, určite majú nejaký príjem, ohľadom ktorého diskutujú, ako ho efektívne míňať. V jednoduchých poučkách sa hovorí, že ak to človek dokáže, mal by mať aspoň 50 percent svojho čistého príjmu na bežné, každomesačné veci, ako sú jedlo, ošatenie, hypotéka, bývanie, energie a podobne. 30 percent by malo byť pre radosť a hobby. 20 percent by mal investovať a sporiť si na horšie časy a rodinné ciele. Samozrejme, človek sa pozerá inak na peniaze, keď má deti, chce im niečo našetriť. Keď je sám, ide skôr o dovolenky, možno investuje do kúpy nového auta. Ciele sa rôznia a od nich sa odráža aj to, ako a koľko sa z rodinnej kasy usporí.

Poďme problematiku rozobrať na drobné. Aké najväčšie chyby ľudia robia? Za seba musím povedať, že najskôr je najväčší problém zorientovať sa vo výdavkoch, pretože niečo platíš kartou, ktorá tak ľahko pípa, na niečo máš hotovosť.

Je dokázané, že ľudia ťažšie míňajú peniaze v hotovosti ako tie, ktoré sú na karte. Slováci robia chyby v mnohých veciach. Prvou je, že sú často finančne negramotní, nerozumejú produktom. Veľká chyba je, že na Vianoce si zvykneme požičať, prípadne kúpime veci na splátky, aby sme obdarili blízkych. Samozrejme, je to nevýhodné, pretože úroky sa šplhajú na 10 až 15 percent ročne, čiže vo výsledku ešte prerobíme. Neviem však povedať ani z prieskumov sa nedá jasne určiť, v čom robia Slováci najväčšiu chybu. Všeobecne financiám nerozumejú. Tento záver vychádza aj z PISA testov, nevieme počítať zložitejšie úročenie, nevieme, čo je RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) pri hypotéke. Celkovo sa skôr tlačí na to, že treba deti, ale aj dospelých učiť narábať s pojmami, aby im lepšie rozumeli.

Spomínaš hypotéky, venovali sme sa im v špeciálnej epizóde, ktorú nájdete v archíve, ale aspoň na chvíľu spomeňme, čo robiť, ak máme problémy so splácaním hypotéky. Žijeme v dobe, ktorá je pomerne nepríjemná, tlak sa zvyšuje, „jóbove správy” idú z každej strany, nevieme, kam pôjdu úroky a inflácia. Skús zosumarizovať tie najdôležitejšie prvotné kroky. Nerobiť nič je najskôr to najhoršie riešenie.

Aby som vysvetlil kontext, takmer polroka vidíme, že úroky na hypotékach rástli. Najväčší problém je to pre ľudí, ktorí si idú aktuálne kupovať nehnuteľnosť, s čím by som osobne počkal, ale to je môj názor. Ďalej je to problém pre časť ľudí, ktorým sa končí fixácia. Väčšina Slovákov má hypotéky s fixáciou. Ak práve vystihli obdobie, keď im končí alebo bude končiť, dostanú sa do situácie, keď budú musieť počítať s vyššími úrokmi. Tie vzrástli o 2 až 3 percentuálne body, čo nie je málo, na splátke sa ukážu. Najideálnejšie je mať finančný vankúš. Ak sa však dostanem do problémov a viem, že mi to nevychádza, najlepšie je dohodnúť sa priamo s bankou, a teda na odklade splátok, prípadne väčšom rozložení. Banky sú tomu celkom otvorené, treba vychádzať z faktu, že majú záujem, aby klient hypotéku splácal. Nechcú ho vyhnať z bytu, lebo tiež nevedia, čo by s ním robili, je to ďalší náklad a podobne. Neznamená to, že by sme nemali platiť, lebo banky s tým nič nespravia, ale myslím si, že sú otvorené dostať človeka zo zlej situácie.

Spomenul si finančný vankúš, železnú rezervu, ako by moja babka povedala. Skús nám ju kvantifikovať, v akej výške by mala byť a na čo ju použiť.

Zlaté pravidlo železnej rezervy sú výdavky na 3 až 6 mesiacov. Spočítame si, koľko je podnájom, respektíve hypotéka, potraviny a ďalšie veci, ktoré nevieme osekať a mesačne ich platíme. Túto spotrebu vynásobíme troma alebo šiestimi. Výsledná suma je rezerva, ktorú by sme mali mať na účte alebo na sporiacom účte, kde je krátka výpovedná lehota a prostriedky nie sú viazané. Dôvod je celkom jednoduchý. Rezerva slúži na situácie, keď sa nám pokazí práčka, auto alebo iný spotrebič, ktorý je väčším výdavkom, ale tiež, keď v krízovejšom období, ako je to aktuálne, prídeme o prácu. Finančný vankúš by mal preklenúť obdobie, kým si ju nájdeme.

Samozrejme, treba stále myslieť na to, že ak sa stane niečo nepríjemné, zlé, vždy je dobré mať pri sebe partnera, a to nielen fyzicky, ale aj vo forme kvalitného poistenia. Rozhodne situáciu netreba podceniť. Poďme ale k úplnému základu, a to k zostavovaniu rodinného rozpočtu. Predstavme si teraz poslucháčov a poslucháčky ako žiakov na strednej škole, budem jedným z nich. Skús nás navigovať. Mám si zobrať A4-ku a zapisovať si výdavky z účtu na dennej, mesačnej báze? Ako si ich spočítať, pretože ľahko sa to povie, ale viaceré premenné proces komplikujú.

V zásade máš pravdu, pretože sa odporúča, aby si človek spísal mesačné výdavky, aby sa pozrel do internet bankingu, keďže si väčšina platí väčšie platby kartou. Často internet banking ponúka kategorizáciu platieb, keď nám ukáže, na čo sme financie využili, prípadne si to tam vieme pripísať. Nehovoriac, že sú na to rôzne aplikácie. Nemusím si zapisovať na papier, a keď v električke zaplatím cez mobil, rovno ho vytiahnuť. Princíp je však rovnako jednoduchý. Potrebujeme zobrať jeden, druhý, tretí mesiac, spísať si výdavky, následne si ich zanalyzovať a zistiť, kde vieme optimalizovať, ktoré položky môžeme škrtnúť. Mám sám dobrý príklad. Keď sa mi zvýšil paušál na telefóne, riešil som to tak, že som šiel ku konkurencii a ušetril tým 7 eur mesačne. Samozrejme, paušál bol o niečo nižší, ale nevadilo mi to, pretože som vedel, že mám nevyužitý objem dát. Ročne síce ušetrím len 80 eur, ale nie je to úplne zanedbateľná suma.

Hneď doplním, že ak je to ročne 80 eur na troch položkách, zrazu sa dostaneš k sume 240 eur a už je to úplne iná záležitosť. Toto je možno jedna z najčastejších chýb, že ľudia podceňujú svoje výdavky v tom zmysle, že financie sa určitým spôsobom roztratia. Čo si myslíš, na čo upriamiť pozornosť, keď už mám výdavky spísané?

Na to, čo reálne využívam. Hlavne počas pandémie začali fičať rôzne služby a platformy ako Netflix. Je to veľmi dobrý príklad, tiež som si ho zaplatil, neskôr som si ale uvedomil, že mám dvakrát mesačne čas pozrieť si s manželkou film, viac ho nevyužívam, ale platím ho. Takto to môže byť aj v iných položkách. Častým výdavkom sú obedy a večere, to by sme vedeli optimalizovať. Nevypiť toľko pív, pečienka sa poďakuje. Keď človek uvidí spísané na papieri, čo všetko platí, lebo na to sa dá ľahko zabudnúť, zistí, kde sa dá optimalizovať.

Asi nie je náhoda, že všetky predplatné na mesačnej báze sú aktuálne mimoriadne populárne. Štatistiky neklamú, bežný Slovák minie na zbytočnosti 65 eur mesačne. Sme blízko tvojmu ročnému paušálu. Navyše nakupujeme kozmetiku, elektronické vychytávky, oblečenie. 40 percent z tovaru, ktorý nakúpime, vyhodíme. Podliehame impulzívnemu nákupu a kupujeme, čo nepotrebujeme. Ako odolať všetkým lákadlám, marketingu, PR komunikácii?

Ťažká otázka, pretože impulzívnym nákupom podliehame všetci. Človek nemá na výber. Musíme sa len nad každým výdavkom 2- či 3-krát zamyslieť. Vidíme to aj na Black Friday, keď na internete začnú všetky akcie, ľudí lákajú. Treba si uvedomiť, či na to máme, budeme produkt využívať. Pandémia tiež ukázala, že ľudia nakúpili športové veci, bicykle, ktoré v konečnom výsledku používali polrok a už sa k nim nevrátili, ležia v pivnici.

Veľký pozor na všetky možné marketingové triky počnúc Black Friday. Navýšené ceny pár dní vopred, potom zrazu veľká zľava. Poďme od míňania k investovaniu. Začnime infláciou. Veľa sa o nej hovorí, dosahuje stále astronomické čísla, na ktoré sme neboli zvyknutí. Skús nám sedliackym jazykom vysvetliť, čo to vlastne je. Moji starí rodičia problematike nerozumejú, ale atakovaní sú z každej strany, pritom dôchodok im chodí rovnaký a na účte majú tiež stále rovnako.

Inflácia je zjednodušene rast cenovej hladiny v ekonomike. Ak by sme si ju chceli rozbiť na drobné, ako to robí Eurostat, štatisti si zoberú nejaký priemerný spotrebný kôš človeka, napríklad na Slovensku, pretože každý národ míňa na niečo iné. Pozrú sa na jednotlivé položky, priradia im váhu podľa toho, koľko na nich ľudia míňajú, napríklad 30 percent disponibilného príjmu tvoria potraviny. Následne sa v každom mesiaci pozrú, ako ceny daných produktov rastú. To je inflácia. V súčasnosti ju vidíme skôr na raste cien energií, čo sa prenáša ďalej do ekonomiky, zdražejú vstupy pre firmy, ktoré musia zvýšiť ceny za výstupy. Veci sú drahšie, vidíme to aj v potravinách, niektoré produkty vzrástli aj o viac ako 15 percent. Aby sme neboli príliš negatívni, inflácia trvá zväčša 1 až 2 roky, čiže budúci rok by mala dosiahnuť vrchol a začať klesať.

Inflácia je tichý zlodej. Nenápadne uberá z peňazí, úspor. Ako s ňou bojovať? Dostávame sa práve na tenký ľad. Mám peniaze držať v ponožke, alebo investovať?

Inflácia, ktorú oznámi za konkrétny mesiac Štatistický úrad SR, je už zrealizovaná. Paradoxne sa hovorí, že počas inflácie by sme mali míňať, pretože peniaze strácajú hodnotu viac a viac. Samozrejme, neplatí to úplne. Mám malú radu. Mali by sme investovať ďalej a nebáť sa inflácie. Podobné obdobia prichádzajú v priemere každých 8 rokov. Vidíme, že ceny firiem a akcií klesnú, môžno trošku prerobíme, ale strata sa dobehne v nasledujúcich rokoch a trhy budú v dlhodobom horizonte rásť. Keby som mal teda poradiť, či investovať, respektíve v investovaní pokračovať, alebo si peniaze držať doma, určite by som pokračoval v nastavených cieľoch. Robím to tiež. Samozrejme, dávam si pozor, aby som veľa nemíňal a nekupoval zbytočnosti, keďže vidíme, že všetko je drahšie, no platy nerastú. V nasledujúcich rokoch by sa táto medzera mala dorovnať.

Práve k tomu som sa chcel dostať. Ľudia si môžu povedať: fajn, máme infláciu niekoľko mesiacov, možno rok a pol, ale ceny by mali potom klesnúť, vrátiť sa do pôvodnej podoby. Skúsme možno aj v tejto časti problematiky ilustrovať vplyv inflácie.

Záleží, v čom a ako. Pri autách počas pandémie vzrástla cena, ale zase v ďalších mesiacoch, ak by sme mohli nazvať aktuálne obdobie „po pandémii“, cena opäť klesla, keďže bola vyvolaná nedostatkom dielov. V zásade ceny teda klesnú určite, ale nedá sa povedať, pri čom všetkom. Energie budú lacnejšie, svoj vrchol dosiahli a už aj vidíme ich pokles.

Hlavne sa netreba zľaknúť. Poďme naspäť k investovaniu. Nie je nič horšie ako panika na trhoch, ktorá sa presunie do hláv ľudí aj investorov. Trhy a hodnoty padajú, často pokles vidíme v aplikáciách, zrazu sa zo zelených cifier rútime do červenej. Vznikajú aj rôzne rodinné rozbroje v zmysle „toto si mi radil, pozri, ako na tom sme“. Ako si zachovať chladnú hlavu?

Menej navštevovať aplikácie. Ak si prečítate rady analytikov, investičných poradcov, všetci sa zhodnú, že je najlepšie krízu prečkať a nevyťahovať peniaze. Práveže tvrdia, že je dané obdobie dobré na investovanie. Aj ja sa menej bojím investovať v porovnaní s časom pred rokom, keď boli trhy po pandémii pomerne vysoko. Jednoduchá rada znie: neotvárať aplikácie a nevyťahovať rýchlo peniaze. Samozrejme, situácia je iná, keď človek príde o príjem, je na hranici. Ak máme dostatočne veľký finančný vankúš, je lepšie nerobiť nič, iba obdobie vysedieť.

Vedel by si povedať, ktorým investíciám sa vyslovene vyhnúť? Ktoré sú obľúbené aj napriek svojim poklesom?

Musíme spomenúť, že Slováci veľmi neradi investujú a sú konzervatívni. Najhoršie sú aktuálne pre investíciu dlhopisy. Vidíme to aj v II. dôchodkovom pilieri, kde ľudia môžu vstúpiť, že až 70 či 80 percent Slovákov je v dlhopisoch, ktoré ročne zarábajú 0 až 1 percento, čo je veľmi nevýhodné, ak do toho započítame tohtoročnú či budúcoročnú infláciu, ktorá má dosiahnuť až 18 percent. Keby sme si chceli zašpekulovať, či je aktuálne nejaká investícia, ktorá by nám vedela v nasledujúcom období zarobiť, žiaľ, zo štatistík minulých inflačných období plynie, že nie je aktívum, ktoré by dokázalo poraziť infláciu. Skôr sa odporúča investovať v dlhodobom horizonte, napríklad do akcií, ktoré rastú v priemere 9 percent ročne.

Spľasla krypto bublina? Táto téma je mimoriadne obľúbená hlavne medzi mladými na sociálnych sieťach. Videli sme rekordné rasty kryptomien v úvode roka, dnes sú takmer na dne.

Kryptomeny sú komplikovaná téma. Keď sa ma ľudia pýtajú, kam investovať, druhá otázka je, či do kryptomien.

Preto sa pýtam, lebo je to trendy a stala sa z toho takmer fashion vec. Keďže ju zdieľajú mladí ľudia, našli v nej príležitosť, ako si zarobiť, dostáva sa jej dosť mediálneho priestoru a hľa, zrazu prichádzajú veľké korekcie a nik nevie, čo bude.

V zásade do krypta odporúčam investovať financie, s ktorými sme zmierení, že ich môžeme stratiť. Hovorí sa, že okolo 10 percent z celého investičného portfólia. Ak by som mal byť konkrétnejší, tak určite do dominantných mien ako bitcoin, ethereum. Tie zväčša zároveň rozhodujú na trhu. Ťažko povedať, či bublina spľasla, či nie. Kryptomeny už mali viackrát zlé obdobie, ale netreba sa na to zameriavať. Ak do nich človek chce investovať, mal by investovať na dlhšie obdobie a radšej na to zabudnúť, ako sa každý mesiac stresovať, že sa prepadli.

Iste, nie každý je Warren Buffet. Treba byť aj obozretný pred lákadlom, že trhy padli a treba nakupovať. Poďme späť k slovenským domácnostiam. Patria k najzadĺženejším v rámci regiónu. Čím podľa teba je, že majú ľudia toľko dlhov, splátok a dostávajú sa priam až do existenčnej ekonomickej špirály?

Pred podcastom som si tieto štatistiky pozeral a v zásade sa pohybujeme okolo európskeho priemeru. Ak by sme si chceli odpovedať, čím to je, za zadĺženosť môžu nehnuteľnosti. Slováci veľmi radi bývajú vo svojom (90 percent), v rámci Európy sme na prvej či druhej priečke. Dlh je prioritne skrytý v hypotékach.

Blíži sa pre väčšinu najkrajšie obdobie roka, Vianoce. Mám pocit, že je tento rok nejako menej reklám, neviem, čo sa deje, to ale len na odľahčenie. Na druhej strane sú Vianoce obrovské lákadlo na rôzne spotrebné úvery a nakupovanie na splátky. Už si to spomínal v úvode. Na čo všetko okrem lásky k blížnemu treba myslieť?

Určite sa treba zamyslieť nad rozpočtom. Tiež či človek, ktorého idem obdariť, bude darček skutočne využívať. Veľmi by som neodporúčal kupovať produkty na splátky a spotrebný úver (to je snáď menej prípadov). Ľudia skôr nakupujú na splátky a cez kreditnú kartu, kde do nejakej miery vieme využiť peniaze banky. Neodporúčam to. Úroky na splátkových predajoch a kreditkách sú vysoké, často sa pohybujú na 10 až 15 percentách ročne. Ak si ich porovnáme s hypotekárnymi úrokmi, tie sa pohybujú na 2 až 4 percentách. Spotrebný úver cca 8 až 10 percent, čiže sa to veľmi neoplatí a človek ťažko prerobí.

Skúsme priblížiť ľuďom, ako vianočné splátky fungujú v číslach. Ak chcem kúpiť darček za 100 eur, koľko približne na úroku preplatím?

Museli by sme presne vedieť, o aké splátkové obdobie pri konkrétnej veci ide. Neviem, či je nutné splatiť tovar do roka, dvoch. Myslím, že často lákajú na taktiku, že ak sa suma splatí do mesiaca, úrok bude malý. Keď spomínaš 100 eur, ak je úrok 15 percent a musím sumu splatiť do roka, prerobím 15 percent, čiže v tomto prípade 15 až 20 eur, lebo možno sú niekde skryté ďalšie, na prvý pohľad neviditeľné poplatky.

Áno, malé písmená. Ešte jeden pojem, pred ktorým budeš asi aj ty vystríhať, a to nebankové subjekty…

Slováci sú v tomto pomerne nešikovní. Stačí sa pozrieť na prieskumy,.NBS je dobrý príklad, v posledných rokoch sa venuje finančnej gramotnosti a vzdelávaniu. Ľudia im posielajú podnety, z ktorých ale až tretina je spôsobená chybou ľudí, nedostatočným prečítaním si zmluvy a malých písmen v nej. Vždy dookola budem opakovať, že každú zmluvu treba prečítať podrobne, prípadne si dať aspoň vysvetliť od človeka, ktorý nám niečo ponúka, a pýtať sa na podrobnosti. Koniec koncov, na to tam je. Ľudia sú ale často leniví, ak má zmluva viac ako 10 strán, nechce sa im ju prečítať. Potom môžu doplatiť na poplatky a iné obchodné podmienky, ktoré idú proti nim.

Proste sa nedajte ogabať! Martin, je tu moja záverečná otázka. Máš skúsenosť, že si si aj ty ako ekonóm trieskal hlavu o stenu, že čo som to kúpil?

Kryptomeny chytili aj mňa, v najlepšom čase som ich nepredal a zaplakal. Považujem sa za mladého, pomerne rozhľadeného človeka, ktorý na podvod len tak nenaletí, ale pamätám si, že som niečo predával, asi cez Bazoš. Vtedy začínali správy, keď ľudia písali, aby si sa niekde registroval na stránke, vyplnil údaje, samozrejme, medzi nimi aj tie o platobnej karte. Potom za tebou vraj príde kuriér a odošle to danému človeku. Ono sa to dá aj takto, že vyplníš kuriérskej spoločnosti údaje, vytlačíš nálepku a niekto príde po zásielku. V mojom prípade však šlo o spomínaný podvod, keď odo mňa chceli kartu. Vtedy som si uvedomil, že je niečo zle, pretože ak od teba chce niekto číslo karty, niekde je chyba. Následne som si všimol, že ten človek nebol zo Slovenska, bolo vidno, že používa prekladač, niekde v dvoch vetách vola chyba a už sa mi to nezdalo. Hovorí sa, že Slováci často nevedia odhaliť podobné podvody, musím ale povedať, že bývajú rafinované a aj ja som takmer naletel. Uvedomil som si to vyslovene predtým, ako mi prišla stránka, kde sa mám registrovať. Bol pre mňa šok, že som sa skoro nechal nachytať.

Som veľmi rád, že si to spomenul, pretože mám podobnú skúsenosť. Šokovala ma rafinovanosť, prepáčte mi za výraz, svinstvo, s akým to je vymyslené. Neskôr mi písalo XY ľudí, že boli takto okradnutí. Naozaj neklikajte na žiadne linky a nevypĺňajte len tak niekde číslo svojej karty. Toto je zlaté pravidlo, ktorým by sme mohli zároveň tento podcast uzavrieť. Čo ty na to?

Tak, určite si treba všetko dvakrát prečítať a nezadávať len tak číslo karty a ostatné údaje, ktoré sú citlivé.

Posledná rada: nikdy sa nenechajte dostať do časového stresu, to je klasický trik, že musíte ponuku využiť okamžite, lebo potom o ňu prídete. Pevne verím, že sme vám dali hneď niekoľko zaručených tipov a pomôžeme vám skonsolidovať vaše rodinné financie. Naším hosťom bol dnes pán Martin Lindák, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za pozvanie.