PODCAST s Jaroslavom Tóthom z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského o výživových doplnkoch a tom, či ich ľudskému telu skutočne treba

Z regálov lekární aj klasických obchodov na nás pozerajú prípravky, ktoré sľubujú schudnutie za krátky čas, vybudovanie imunity, zníženie úzkostných stavov, ale aj pomoc pri nachladnutí či stimuláciu organizmu. O rozdieloch medzi výživovými doplnkami a liekmi, o ich nástrahách a regulácii sme sa rozprávali s doktorom Jaroslavom Tóthom, ktorý pôsobí ako odborný asistent na Katedre farmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského.

Výživové doplnky sú vnímané ako potraviny, nemôžeme po nich preto siahať za účelom liečby ochorení. Pre koho sú teda prospešné? Mali by sme ich zaradiť do jedálneho lístka aj keď sme zdraví a sú pre nás všetky prírodné látky bezpečné? Dá výživovým doplnkom veriť a môžu pri ich užívaní nastať interakcie s liekmi? To všetko a viac sa dozviete v ďalšej časti nášho podcastu.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Prečítajte si rozhovor na našom blogu.

Pán doktor, vitajte.

Ďakujem za pozvanie, dobrý deň.

Nedá mi, aby som sa neopýtal, hoci vyzniem dosť ako akademický analfabet, ale vysvetlite nám, prosím, čo je farmakognózia. Aké je jej zameranie?

Farmakognózia sa v súčasnosti definuje ako veda o liečivách prírodného pôvodu. Vo veľkej väčšine sú to rastliny, v minulosti sem patrili takmer všetky liečivá. Používali sa čiastočne aj liečivá zo živočíchov, minerály a podobne. Kedysi sa tento odbor nazýval farmakológiou, čiže vedou o liekoch všeobecne, potom sa takto vyšpecifikoval. Farmakognózia je v doslovnom význame poznávanie liečiv a liekov, odbor farmakológia sa súčasne venuje iba účinkom liekov. Všetky farmaceutické vedy sa prelínajú, všetci sa taktiež zaujímame o to, prečo lieky a liečivá liečia.

Táto téma je mimoriadne atraktívna pre našich poslucháčov a poslucháčky. Schválne, aký máte vy vzťah k výživovým doplnkom? Využívate či preferujete nejaké?

Povedal by som, že veľmi pracovný. Nevyhýbam sa im, ale aktívne ich nevyhľadávam. Občas sa ku mne niektoré dostanú, čiže vyskúšam. Som farmaceut, takže mám aj kontakty v lekárňach a celom segmente. K tejto problematike som sa dostal popri prírodných liekoch, čiže tzv. rastlinných a tradičných rastlinných liekoch. Samozrejme, niektoré zložky sú rovnaké, čiže je povolené ich využívať v liekoch aj vo výživových doplnkoch. Tieto doplnky pôvodne vznikli len preto, aby sa umožnil lepší prístup verejnosti k vitamínom a minerálom.

Do definície sa dostali ale aj ďalšie obsahové látky, ktoré sú súčasťou potravy a vplývajú na zdravie. Rastliny sú súčasťou potravy, a práve to je farmakologický aspekt. Liečivé rastliny liečia, pretože majú chemicky definované obsahové látky, tie látky sú v zmesi, keď sa dostanú do organizmu, tak naň pôsobia. To je veda, ktorú skúmame: prečo sú rastliny liečivé. Určite to nie je magická zložka, ale chemické zlúčeniny. Oproti syntetickým liekom, ktoré sa zväčša skladajú z jednej molekuly, tu pôsobí tzv. synergia, čiže sa látky v zmesi dopĺňajú. Liečivé rastliny nie sú presne izolovaná skupina, ale v dosť veľkej miere sa prekrývajú s aromatickými a koreninovými rastlinami, takže sú súčasťou bežnej stravy a akákoľvek rastlina obsahuje chemické zlúčeniny, ktoré prijímame mimo účelu prijať energetickú hodnotu rastliny, a tie nás ovplyvňujú.

Skúsme definovať zásadný rozdiel medzi liekom, liečivom a výživovým doplnkom. Myslím si, že je to dôležité pre našu debatu.

Treba to už po mnohýkrát zopakovať. Výživové doplnky nie sú lieky a nesmú liečiť podľa legislatívy. V nej je to napísané, že ani reklama im nesmie prisudzovať schopnosť liečiť choroby či pôsobiť ako prevencia. V konečnom dôsledku to treba pochopiť tak, že výživové doplnky ovplyvňujú zdravie zdravého človeka a majú dopĺňať potravu, tak, ako je to aj v názve. Legislatíva vyslovene žiada, aby na nich bolo uvedené, že neslúžia ako náhrada pestrej stravy. Samozrejme, v prípade užívania akýchkoľvek rastlín máme konzumovať ďalej pestrú stravu, či sme, alebo nie sme vegetariáni, a teda prílohy, zemiaky, šaláty a podobne.

Výživové doplnky v tomto segmente (okrem izolovaných vitamínov a minerálov) dopĺňajú zložky potravy v koncentrovanejšej forme. Odborne tieto zložky nazývame sekundárne metabolity, primárne sú tie, ktoré nám dodávajú energiu, čiže cukry alebo sacharidy, tuky alebo lipidy, bielkoviny alebo proteíny a niektoré ďalšie. Z tých vieme získať energiu, tie ďalšie v rastlinách sú ale tiež, a preto ovplyvňujú zdravie.

Aký je váš pohľad na samotné výživové doplnky, keď si večer zapnete televíziu a doslova sa to na vás chrlí? Sú skutočne potrebné, alebo ide skôr o marketing?

Áno, čím viac som do toho zahĺbený a venujem sa tomu profesionálne, tým som skeptickejší. Musím povedať, že je ťažké nájsť – tu musím hovoriť o konzumentoch, nie o pacientoch – tých, ktorí by si skutočne chceli bez akýchkoľvek príznakov choroby udržiavať zdravie spomínanou cestou. Reklama sa poučila, nezdôrazňuje už vyliečenie, ale udržanie. Čiže používa frázy, ako „mazať si kolená (ako reťaz bicykla)“ a „vsadiť na správu kartu“. V konečnom dôsledku si hovorím, že sú mnohé veci ale klamlivé, zavádzajúce a na hrane. Určite existuje časť populácie, ktorej by sa výživové doplnky v pôvodnom význame, čiže viac zmesných minerálov a vitamínov, zišli. Napríklad dospievajúci a starší ľudia, tehotné ženy, ľudia po operáciách, ktorí potrebujú zvýšené množstvo rôznych látok, aby sa ich telo zahojilo, zacelilo, rástlo. Tehotná žena zase vyživuje plod.

Musím ale povedať, že by mali výživové doplnky užívať v určitej dávke. Na obale musí byť napísaná aj odporúčaná denná dávka, tú rozhodne netreba prekračovať. Že by sa našli ľudia tak zodpovední, že by si vopred chceli zdravie udržiavať, to je veľmi náročné pochopiť. Príkladom by boli koreniny či cesnak. Poradcovia hovoria, že jeden strúčik by bol prospešný pre vaše zdravie, no vy si poviete, že pracujete v poisťovni, v banke, máte kopec klientov, teda ráno si cesnak nemôžete dať z estetických dôvodov. Večer vám to nevyhovuje. Čiže si dáte nejaký olejový extrakt, ktorý sľubuje, že je rovnaký ako strúčik cesnaku, ale neovplyvní dych.

Tiež, nemáme čas piť zelený čaj, o ktorom sa tvrdí, že je zdravý, tak si dáme tabletu, ktorá má dané zložky a povedzme, že tam nebudeme mať kofeín. Čiže len tie fenolové zložky. Rovno sa preklopím do toho, že by asi málokto v strednej Európe denne vypil 12 šálok zeleného čaju. Čiže s tým ruka v ruke ide fakt, že ak by som mal čas, šikovnú manželku, sekretárku, tak mi podajú 3 šálky zeleného čaju denne. Mal by som efekt kofeínu, ktorý ma povzbudí, ale aj efekt fenolov. Keďže čas nemám, ani si nevšimnem, keď ráno prehltnem tabletu, že v nej je extrakt z 12 šálok, možno si poviem počas dňa, že si dám ešte jednu a ľahko sa predávkujem. Nemám efekt teplého príjemného čaju, môže sa stať, že fenolov bude veľa a nakoniec utrpí moja pečeň.

To som chcel povedať, že pitie čaju či kávy je spoločenská udalosť, no ľudia často hľadajú skratky, ľudia často hľadajú zázračnú tabletu. Tu sa ale dostávam k bodu, ktorý mi „vybil poistky“. Čítal som štatistiky, ktoré vravia, že 80 % výživových prípravkov sľubujúcich ginko je falošných. Až 80 percent!. Skúsme vysvetliť proces certifikácie. Kto garantuje, že prípravok obsahuje látky sľúbené na obale? Pretože pri liekoch to platí takmer 100-percentne.

Aj problém falšovaných liekov je výrazný, dokonca aj v rozvinutých krajinách sa hovorí, že až 10 % liekov na trhu môže byť falšovaných. Na lieky sú ale smernice, ich výroba je regulovaná. Práve ginko je však výborný príklad problematiky falšovania. Hovorí sa, že pochádza z tradičnej čínskej medicíny (TCM). Nie je to úplne pravda. Ginko je tradičná čínska rastlina, dokonca je posvätná, ale výskum o ovplyvnení zdravia je európsky, z polovice 20. storočia. Nezakladal sa na tom, ako sa ginko používalo v TCM. Tam sa používalo v tzv. teórii podobnosti.

Európsky výskum, zase sme v liekoch, zistil, že zlepšuje prekrvenie akrálnych častí, čiže budeme mať teplejšie chodidlá, ruky a prsty na nich. Zároveň si prekrvíme mozog a cievy, zvýšime množstvo kyslíka – o tomto sa tiež pomerne veľa aktuálne hovorí v súvislosti s oxymetrom a ochorením Covid-19. U pacientov, ktorí sú po mozgovej príhode či sa u nich začína nejaká demencia, ginko skutočne klinicky funguje. K tomu sú na trhu asi 70 rokov registrované lieky, ktoré sú veľmi úspešné. Ginko je najlepšie predávaným a zarábajúcim extraktom v súčasnosti. Ten sa vyrába pomerne komplikovane približne 20 výrobnými postupmi.

Rastlina zaujala výrobcov výživových doplnkov, povedali si, že toto môže chcieť aj verejnosť, mať prekrvené ruky a podobne. Ginko je ale vzácna drevina, ktorá sa nepestovala bežne, teraz už sú aj plantáže. Vráťme sa k definícii výživového doplnku. Malo by byť súčasťou bežnej stravy? Ginko nebolo súčasťou bežnej stravy, čiže z môjho pohľadu nespĺňa už ani toto kritérium, zároveň výrobcovia ale zistili, že jeho extrakty sú dosť drahé. Lacná zložka alebo extrakt sa falšovať nebude, ale toto je pomerne drahá zložka. Momentálne sa celosvetovo veľmi veľa skúma a naša univerzita prichádza s obdobným odhadom, že 80 % týchto výživových doplnkov je falošných, okrem toho sľubujú niečo, čo asi nedodržia.

Pod falošným môžeme chápať taký produkt, kde sa ginko vôbec nenachádza, prípadne je tam niečo iné, než napísané, po tretie a štvrté je v produkte spomenutej látky podstatne menej, prípadne niečoho omnoho viac, ako by bolo pre pacienta, respektíve konzumenta vhodné. Tieto všetky aspekty sme v prípravkoch našli, tiež chemické stopy, ako sa podvod snažili zakamuflovať.

Skúsite povedať priamo?

Prípravky menovať, bohužiaľ, nemôžem, ale poviem napríklad, že ginko má dve skupiny obsahových látok a jedna by sa vedela dosypať z iných zdrojov. Problém uvádzania výživových doplnkov na trh je, že výrobca garantuje obsah, iba ho oznámi na ÚVZ – ktorý je aktuálne tiež populárny v súvislosti s pandémiou. Lieky sa registrujú na ŠÚKL – ten sa tiež pomerne zviditeľnil medzi verejnosťou – a v rámci Európy na Európskej liekovej agentúre (EMA). Liekové agentúry zloženie liekov kontrolujú. Producenti majú tiež vlastnú etiku, ak zistia problém, sami ho nahlásia. Zároveň veci, ako zmena dodávateľa syntetickej molekuly, sa kontrolným orgánom povinne hlásia. Výživové doplnky sú však potraviny.

Predstavte si, že pekárovi dôjde múka z jedného mlynu, objedná si múku z iného mlynu, nikomu o tom nepovie a konzumenti si to, pravdepodobne, ani nevšimnú, lebo sa zameriavajú na lepok, škrob a bude to rovnako chutný chlieb ako ten predtým. Ak sa zmena týka výživového doplnku, teda sa zmení extrakt, konzument sa má pri užívaní doplnku 10 až 12 týždňov pozorovať, či sa mu zlepšuje zdravie. Ak tam vôbec nič nebude, až po 12 týždňoch si teda povie, že doplnok neúčinkuje. Toto sa v potravinárstve nemusí hlásiť. Napriek tomu, že sú to výživové doplnky, garantuje obsah výrobca a robia sa len náhodné kontroly či kontroly s podozrením.

V niektorých krajinách je prvý krok nahlásenie obsahu a následne sa deklarované zložky aj povinne preveria. Čo ale je vždy len u tej jednej šarže, ja tomu hovorím Panta Rhei, ďalšia môže o mesiac obsahovať niečo iné. Čo bolo najlepšie, môže byť o mesiac najhoršie. Samozrejme, ak ide o veľkých výrobcov, nestane sa to. Čo som ale ešte nepovedal, lieky z ginka, ktoré som spomínal, sú na recept a v reklame ani nikdy neboli, čiže o ich názvoch sa bežne nekomunikuje so všeobecnou populáciou, a je to liek na odporúčanie špecialistu, i keď si ho z veľkej miery hradí pacient.

Dosť desivé, keď si to celé predstavím. Poďme touto cestičkou ďalej. Máte obrovské skúsenosti. Skúste nám, laikom, vysvetliť, na čo sa máme sústrediť, keď držíme krabičku výživového doplnku?

Nemôžem na to odpovedať. Je to v podstate o skúsenosti a veľkých, zaužívaných firmách, ktoré vyrábajú aj lieky. Bežný konzument to vie len ťažko posúdiť, dokonca aj lekár či lekárnik. Bohužiaľ, rebríčky dôveryhodnosti de facto neexistujú. Existovali veľké európske projekty, ktoré sa to snažili skúmať, nie všetky výsledky sú ale verejné a EÚ sa snaží, aby vznikli aspoň biele a čierne zoznamy, čiže zoznamy dovolených a zakázaných zložiek, v tomto prípade potravín všeobecne. Ide to ale pomaly a v rámci členských krajín sú pravidlá pestré, čiže je to najmä na členských štátoch.

Slovensko nemá oficiálne zoznam zakázaných či povolených látok, iba čiastočne pri čajovinách. Česká republika ho buduje. Existuje veľmi malý celoeurópsky zoznam zakázaných potravín, ten sa pomaly rozširuje. Na tom som sa tiež podieľal, je v ňom zoznam toxických rastlín, ďalej zoznam rastlín, na ktoré si treba dávať pozor, rastliny na určité indikácie. Napríklad by nemali byť obsahom výživových doplnkov rastliny, ktoré sa používajú proti zápche, samozrejme, nemajú spôsobiť hnačku, no uvoľniť zápchu, čiže toto nemá čo robiť v potravinách, to je liekový segment. Potom sú skupiny výživových doplnkov, respektíve produktov, pri ktorých by mal konzument spozornieť.

Pri čítaní niektorých správ na internete, ak nemáte vypnuté reklamy, je až neuveriteľné, čo sa na vás sype. Tiež neplatí, že prírodné znamená bezpečné. To je jeden z hlavných prvkov, ktoré nám reklama podsúva. Neplatí ani to, že každá choroba sa dá vyliečiť liečivou rastlinou. Platí, že liečivé rastliny sú veľkou inšpiráciou pre všetky skupiny liekov. Konzument by mal spozornieť v niekoľkých prípadoch, sú určité ťažké diagnózy, ktoré sú takmer, alebo úplne nevyliečiteľné, najmä onkologické. Takéto výživové doplnky sú zväčša len v pokútnom segmente. Ak sa niekde na parkovisku predáva zázračná vodička, môžeme takmer s istotou tvrdiť, že tam bude nejaký problém, napríklad to bude len nejaký vitamín C. Dúfajme, že nie niečo, čo pacienta otrávi, v najhoršom prípade tak zaplatí peniaze za podradný produkt.

Samozrejme, tie ďalšie závažné diagnózy, zápalové, chronické ochorenia, ochorenia imunitného systému, ako skleróza, artritída a pod., tam treba skutočne spozornieť. Aj u záležitostí, ako je erektilná dysfunkcia, kde reklama tvrdí niečo o tisícročnej fytoterapii, ale ak pred sto rokmi nebola používaná, jej história je jasná. Niektoré veci nevieme vyliečiť ani syntetickými liekmi, a preto nebude asi úplne reálna liečba bylinami. Potom sú rôzne hoaxy a konšpirácie, že sa účinky taja. No, nemyslím si to. Sú aj prírodné látky na liečbu niektorých druhov rakovín, podávajú sa však v izolovanej forme injekčne.

Skúsme ešte spomenúť nejaké konkrétne rastliny/byliny. Aj v tejto sfére poznáme trendy, pred pár rokmi kurkuma, jačmeň, echinacea.., vy viete určite viac.

Echinacea skutočne funguje ako imunostimulačná rastlina. Čiastočný hoax môže byť to, že funguje preventívne. Ak máte prvé príznaky, existujú efektívne liečby a suché extrakty z tejto rastliny v rôznych doplnkoch na cmúľanie a podobne. Imunita je veľmi rôznorodá a nie vždy ju musí takáto liečba povzbudiť. Väčšina hoaxov o doplnkoch stravy sa týka rýchlej zmeny zdravotného stavu, napríklad u športovcov a ľudí, ktorí chcú regulovať svoju hmotnosť. S hmotnosťou súvisí ale aj hormonálny systém. Áno, pred pár rokmi tu bol malinový ketón, potom sú tu vraj rastliny z pralesa na rýchlu stratu hmotnosti.

Chudnutie samo o sebe je zaujímavé, pretože ľudia, ktorí chcú schudnúť, a športovci sú podobná kategória. Obe skupiny chcú svoje tkanivá rýchlo zmeniť na svaly, pacienti s obezitou ešte aj premeniť veľkú časť tukového tkaniva. Hlavné usmernenie však je, prepáčte, nežrať a cvičiť. Oboje je problém a žiaden prípravok, ak nezvýšime výdaj energie a neznížime jej príjem, nepomôže. Práve kombinácia prípravkov s vyššie spomenutými pravidlami môže pomôcť.

U športovcov sa zameriavajú výživové doplnky aj na záležitosti mužských steroidných anabolických účinkov, tam sa radí napríklad kotvičník zemný, no jeho účinky nie sú klinicky dokázané. Skutočne obsahuje zložky, ktoré majú podobnú štruktúru, respektíve steroidovú alebo triterpénovú, ale sú to fytosteroly. Ťažko to vysvetliť do mikrofónu. Tieto molekuly sú pomerne veľké a majú tzv. kruhy, čiže 4-5 kruhov, ktoré môžu byť priestorovo rôzne usporiadané. Aj tých steroidných látok v našom organizme je niekoľko, môžu to byť hormóny mužské aj ženské, ale aj žlčové kyseliny, cholesterol a podobne. Už tie v našom organizme vyzerajú priestorovo inak, v rastlinách vyzerajú tiež inak a nie vždy môžu splniť to, čo reklama sľubuje.

To je jeden prístup. Viem od kolegov z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie a pridružených firiem okolo, že tam je falšovanosť obdobných produktov obrovská. Ďalší prístup k chudnutiu je – zvýšiť výdaj. Základnou molekulou je napríklad kofeín, to si vie každý predstaviť, začneme byť nabudenejší, aktívnejší aj teplejšie nám bude. Povzbudí stimuláciu, no myslieť si, že budeme piť kávu a automaticky bez námahy schudneme…, asi rozumieme, že sa to nestane.

Tretí segment je niečo, čo sa v našom organizme bude správať ako derivát adrenalínu, čiže látky, ktorú naše telo produkuje – mantra znie: „na útek alebo útok“. Svaly vytvoria energiu, zohrejú sa, pretože budeme bojovať so situáciou, či psychickou, alebo fyzickou. Takto vzniká v opačnom zmysle stres, ak by sme chceli bojovať alebo utekať, a z rôznych dôvodov nemôžeme. Sme zohriati, potíme sa a tak ďalej. Toto robia niektoré látky tiež, ktoré sú obsiahnuté v prípravkoch. Čiastočne to splnia, čiastočne nie. Treba si ale uvedomiť, že útok a útek stimuluje aj hormóny či srdce, a to môže spôsobiť vážny problém, ak by sme sa predávkovali, keď nemáme zdravé srdiečko.

Spomenuli ste 5 kruhov, čo vo mne evokovalo olympiádu. Pred pár rokmi vyplával na povrch prípad austrálskych plavcov, ktorých dopovali kombináciou kofeínu a liekmi od bolesti, ale keďže boli vystimulovaní, nemohli spať, preto následne potrebovali lieky na spanie a nakoniec až antidepresíva. Bol z toho začarovaný kruh, z ktorého sa mnohí nevedeli vymotať. Možno by bolo treba zdôrazniť, že keď človek nastúpi do tohto vlaku, o ktorom ani netuší, na akú stanicu ho dovezie, ako sa môže ešte na nástupišti zorientovať? Keď má niekto pocit, že mu chýba nejaký minerál, vitamín, ako by mal postupovať?

Nemám na to odpoveď. Značky a firmy, ktoré vyrábajú súčasne lieky, pravdepodobne budú aj výživové doplnky vyrábať v rovnakých priestoroch a podľa správnej výrobnej praxe. U výživových doplnkov sa vyžaduje iba dôkaz, že neobsahujú ťažké kovy a že sú mikrobiologicky čisté, čiže sa tam nevyskytujú nejaké konkrétne baktérie, pre jednoduchosť sú to fekálne a ďalšie, ktoré by mohli spôsobiť závažné komplikácie. Verejnosť, ktorá nemusí mať všeobecné informácie o zdraví či tradičných liečivých rastlinách, môže byť zmätená.

Ak sa však pýtate na minerály a vitamíny, keď vieme, že ideme športovať, myslím si, že výrobky budú pomerne kvalitné, pretože nevidím dôvod ich falšovať. Sú to zlúčeniny, ktoré sú dávno známe, ak sú správne nakombinované, sú vhodné pre skupiny obyvateľstva, ktoré som spomínal, čiže pre tehotné ženy, staršiu populáciu a dospievajúcich. Pri nich by som sa spoľahol na farmaceutov, ktorí ich v lekárni poradia. Nemáme k nim však konkrétny rebríček, ktorý by hovoril, že títo výrobcovia sú lepší než iní. Voľte značky, ktoré sú dlho na trhu, vídate ich bežne, sú z krajiny, ktorá si zakladá na ekológii a zdraví. Viem, aj vlajka krajiny sa dá ľahko sfalšovať, no určité produkty vnímame, že sú na trhu dlho a chcú tu, určite, ešte dlho byť, čiže pri nich môžeme dúfať, že sú poctivé.

Poďme ešte ku klasickým doplnkom, minerálom a vitamínom. Napríklad vitamín C, treba ho brať v sychravom období? Prepáčte, ešte jedna magická tabletka, takzvané multivitamíny, majú zmysel?

Existujú voľne dostupné odporúčania a údaje o najvyšších bezpečných dávkach vitamínov, ak si dobre pamätám, u zdravého človeka v strednom veku stačí 60 mg kyseliny askorbovej, čiže vitamínu C na deň, v poriadku je to do 120 mg. V tomto ani ja nie som dostatočne erudovaný v potravinárskej chémii, dá sa ale predpokladať, že nám ho strava zabezpečí, čiže ak nemáme nejaký výkyv, napríklad sychravé počasie, dá sa povedať, že ho nepotrebujeme.

Určite nepotrebujeme 1 000 mg. Existujú šumivé tablety, ktoré túto dávku sľubujú. Hovorí sa, dobre, kúpte si to, budete mať veľmi drahý moč. Kyselina askorbová je rozpustná vo vode, organizmus si z toho niečo zoberie, tak 60 mg, možno trocha viac. Nebudem hovoriť hornú hranicu. Z tých 1 000 mg ale približne 900 mg skončí napokon v kanalizácii. Vitamín C môžeme odporúčať, ak sa cítite trochu prechladnuto. Ďalšie vitamíny sú na tom podobne. Dá sa nimi predávkovať, no nie je to časté. Čím je vitamín nerozpustnejší, a teda vitamíny A, D, E, K, niektoré sú iba na recept, lebo sa pri nich predpokladá, že budú obsiahnuté v pestrej strave, riziko predávkovania sa nimi je vyššie.

Pýtali ste sa na multivitamíny, na obale by mali byť napísané percentá dennej odporúčanej dávky. Vitamínu C tam asi bude 60 mg, ostatných podľa toho, čo sa odporúča, že v pestrej strave je. Ale, skutočne, ak budete jesť zmiešanú stravu, zeleninu, ovocie, šaláty, je istá pravdepodobnosť, že doplnky nepotrebujete vôbec. Chemizmus hovorí aj to, že ak je v produkte od vitamínu A až po železo či zinok, vždy sa zamýšľajme, ako sa im ich podarilo dať do jednej tablety. Samozrejme, dá sa to dosiahnuť, existujú výrobné postupy, kde sa dané segmenty nestretnú. Napríklad vtedy môžete vidieť na tablete, že má tri farebné vrstvy, ale my, chemici, vieme, že zmiešať roztok vitamínu C s roztokom železa je nebezpečné a produkujú sa v procese voľné radikály. To je jeden z klasických spôsobov, ako skúmať antioxidačnú schopnosť prírodných látok, a teda ako veľmi zabránia oxidácii železa. Sú to farebné zlúčeniny a toto je jedna zo záhad multivitamínov od A po Z.

Čarovné tabletky, mohli by sme povedať. Skúsme ešte na záver spomenúť pár konkrétnych názvov bylín a extraktov plodov. Začnime s Ľubovníkom bodkovaným, ktorý vraj znižuje účinky antikoncepcie a mnoho dievčat o tom ani len netuší. Spomeniem tiež absolútne špecifický fenomén, dokonca podporený výskumom v Británii, sú ním detoxikácie a rôzne byliny na to určené, vplyvom ktorých sa zvýšilo poškodenie pečene o 47 % v postihnutej skupine. To sú šialené čísla. Mám známu, zdravá baba s funkčnou pečeňou i obličkami sa dala na detoxikačné čaje, dokonca sa nimi priotrávila. Toto je oblasť, o ktorej mnohí ani len netušia, veď je to len čajík. Ako sa v nej vyznať?

Je to veľmi rozvíjajúci sa segment aj nášho výskumu, a to, ako prírodné a syntetické zlúčeniny spolu pôsobia, tomu sa hovorí interakcie, ak sa navzájom vylučujú, hovorí sa tomu kontraindikácie. Väčšinou sa to týka vysokého dávkovania prípravku alebo zneužitia odporúčaného množstva. Môj osobný názor je, že detoxové kúry nutne nepotrebujeme, každý, kto vás presviedča o opaku, má záujem vám niečo podsunúť, predať. Žijeme v globalizovanej dobe, kde pestrú stravu máme celoročne. Nie je to tak, že sme zalezení na lazoch, kde sme pri dvojmetrovom snehu niekoľko mesiacov jedli len slaninku a suchý chlieb, lebo nič iné nebolo. Takto väčšina z nás nefunguje. Naše telo nás očisťuje, detoxikuje 24/7, čiže kontinuálne, pracuje pečeň, obličky, koža, pľúca, črevá a iné orgány. Týmto sa zbavuje cudzorodých látok, ktorým sa hovorí xenobiotiká. Ak by telo na chvíľu prestalo, začali by sa látky hromadiť a spôsobili by nám problémy.

Môže to začať jednoduchými vecami, napríklad: čítala som, že tento čaj je dobrý na odvodnenie, zároveň vyplaví škodliviny, čiže zvyšuje objem moču. Lenže v moči sú aj nejaké minerály, ktoré sa nutne vyplavia. Človek si myslí, že to potrebuje, no a my, vedci, sa následne dostávame k takzvaným kazuistikám, doslova kazus/prípad: pani pila žihľavový čaj v množstve 2 – 3 litre denne v priebehu niekoľkých mesiacov. Samozrejme, vyplavila si tak veľa minerálov, že začala mať kŕče, omdlela a skončila v nemocnici. Jedna šálka žihľavového či zmesného čaju denne je okej. Aj tá úplne pravidelná, i keď to už môže hraničiť s rizikom, no isto nie litre. Niektorým ľuďom tiež chutia jednotlivé prírodné produkty až príliš, a zjedia ich kilo. Príkladom je pelendrek, ktorý je zahustená šťava z rastliny sladkovka hladkoplodá, čiže ľudovo sladké drievko. V ňom je veľa obsahových látok a sú práve steroidného charakteru, vedia všeličo ovplyvniť z nášho hormonálneho systému. Populácia sa delí na tých, čo pelendrek zbožňujú, a nenávidia. Sú ľudia, ktorí ho majú skutočne radi. Pomyslia si, je to gumové, pomôže mi to s trávením, no nie je to vždy tak.

Ľubovník je skutočne závažnejší, smeruje tam aktuálne molekulový výskum, po ginku je jednou z najpreskúmanejších rastlín, pretože štandardizované extrakty, nie čaj, sa používajú najmä v nemecky hovoriacich krajinách ako antidepresívum, teda na mierne a stredne ťažké depresie. U nás sa neuchytili popri syntetických antidepresívach. Pri vyššom dávkovaní prečisteného extraktu treba brať do úvahy všetky ostatné lieky, ktoré pacient berie. Najzávažnejší prípad je transplantácia a lieky proti zrážaniu krvi. Stalo sa, že pri vysoko dávkovanom ľubovníku došlo k odmietnutiu transplantátu.

Nemáme na tomto mieste možnosť presne molekulovo reakciu zdôvodniť, ale je to veľmi dobre doložené. Zjednoduším to tak, že liečivá na syntetickej a prírodnej úrovni majú buď rovnaký, alebo opačný účinok. Najjednoduchším prípadom je etanol/alkohol a kofeín. Ak ste veľmi opitý a dáte si veľa kofeínu, teda kávy, váš stav sa mierne zlepší, v mozgu sa akoby vytláčajú. To je prípad protichodnej reakcie. A obe sú to prírodné zlúčeniny. Súbežne by ste si vedeli tiež domyslieť, dva druhy čaju na spanie spravia asi to isté.

Pri ľubovníku sa ovplyvňuje osud liečiva v organizme. Základná schéma osudu – toho, čo sa s cudzorodou látkou stane – je, že sa najprv uvoľní z liekovej formy – liberácia, vstúpi do organizmu – absorpcia, rozdelí sa najmä krvou do organizmu – distribúcia, nasleduje látková premena, tak, aby sa dala vyplaviť alebo zneškodniť, to urobí najmä naša pečeň – metabolizmus, vyplavenie – eliminácia. A celé dohromady to zakorení ešte toxicita.

Na týchto úrovniach máme v tele enzýmy, ktoré ich zabezpečujú, hlavne ten metabolizmus v pečeni. Naň môže jedna látka fungovať tak, že pečeň naštartuje, potom sa ale rozkladá nielen táto látka, ale aj iné. V opačnom prípade sa činnosť pečene utlmí, čiže máte v tele viac lieku, ako by ste mali mať. Lieky berieme v pravidelných intervaloch a očakáva sa, že raz za 12 či 24 hodín, podľa užívania, nám stúpne hladina v tele, a potom je chvíľu taká, ako má byť. Zrazu však bude dvojnásobná, z toho vzniknú nežiaduce účinky, toxicita a podobne. Toto je najlepší dôkaz toho, že prírodné látky sú rovnako účinné, rovnako sa správajú v organizme, ako tie syntetické. Neplatí teda, že prírodné je vždy bezpečné, ale ani zázračné.

Pán doktor, dokonalé tipy, fantastické vedomosti. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste si na nás našli čas. Ďakujem ešte raz a výživný život želám.

Ďakujem, nápodobne, všetkých pozdravujem a všetko dobré.