projekt poisťovne logo generali

PODCAST s profesorkou Barbarou Ukropcovou a doktorom Igorom Riečanským o tom, ako nielen zachovať, ale aj pozdvihnúť zdravie nášho mozgu

28. 02. 2022

V ďalšom diele podcastu sme sa spoločne s profesorkou Barbarou Ukropcovou z Biomedicínskeho centra SAV a doktorom Igorom Riečanským z Centra experimentálnej medicíny SAV porozprávali o mozgu, jeho záhadných zákutiach a o tom, ako ho ovplyvňuje náš každodenný život.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu venovanému témam vzdelávania. Poisťovňa Generali v spolupráci s Úniou materských centier zastrešuje jedinečný program Učenie pre život, ktorý je určený znevýhodneným a sociálne slabým rodinám s deťmi vo veku 0 – 6 rokov. Aj vy môžete projekt podporiť a pomôcť v tom, aby sny týchto detí neostali snami.

Niektorí vedci považujú mozog za dokonalý. Napriek tomu o ňom ani svetové kapacity nevedia zďaleka všetko. Využívame 2, 5, či 10 % kapacity tohto fascinujúceho orgánu? Nuž, na túto otázku je moderná veda stále prikrátka. Avšak vie, čo ovplyvňuje jeho výkonnosť, ako naň pôsobí sedavá, psychicky náročná doba. Dbať by sme mali najmä na zdravý životný štýl – výživnú stravu, dostatok pohybu a spánku, ktoré sú pre zachovanie zdravého mozgu dôležitejšie ako krížovky a hlavolamy.

Otázky nám podrobnejšie zodpovedali experti zo Slovenskej akadémie vied, ktorí nám priblížili problematiku učenia sa a postupov, ktoré by sme na osvieženie nášho mozgu mali, ale aj nemali používať.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozovor s profesorkou Barbarou Ukropcovou a doktorom Igorom Riečanským si môžete aj prečítať.

Príjemný dobrý deň, ako sa máte? Ako sa majú vaše mozgy, Barbara?

B. Ukropcová: Môj mozog sa má, pravdupovediac, unavene, pretože som skôr sova, tie bývajú hore do noci, no cez deň si rady pospia.

I. Riečanský: Ja sa cítim ako v pondelok ráno, čiže plne nabudený do nového pracovného týždňa. Neviem sa dočkať, čo nás čaká.

Začnem zostra. Čím je náš mozog fascinujúci? S prepáčením 1,5 kg hmoty, no miliardy neurónov.

I. Riečanský: Predovšetkým je fascinujúci preto, lebo robí fascinujúce veci, no aj preto, že mu nerozumieme. Tým je ešte fascinujúcejší. Možno, keď ho raz pochopíme, čo vôbec neviem, či sa nám podarí, potom to až také fascinujúce nebude. Teraz však bádame v neznámych vodách, nuž a čo je neznáme, to chceme skúmať. Napríklad vesmír, ten je tiež fascinujúci.

Nie je to trošku frustrujúce? Lebo ja si pamätám náš Balans Talks, kde zaznelo niečo v zmysle, že poznáme 10, alebo dokonca len 1 % mozgu.

I.Riečanský: Nevieme povedať, koľko toho nepoznáme. Vieme, čo poznáme, no keď je pred vami niečo neznáme, neviete povedať množstvo.

Poďme teda otázku otočiť. Čo o ňom vieme? Môžeme opísať proces, čo sa deje v mozgu, keď sa učí?

I. Riečanský: Teraz je už otázka konkrétnejšia, pýtate sa, čo sa deje, keď sa učíme. V tejto oblasti výskum pokročil do značnej miery, máme konkrétnejšiu predstavu o tom, aké procesy v mozgu prebiehajú pri učení, ktoré zabezpečujú, že sa niečo naučíme a vieme. V tom sme možno ďalej v porovnaní s odhaľovaním ďalších procesov, ako vyššie psychické procesy, vedomie, prežívanie a podobne. Napriek tomu však nie dostatočne ďaleko, aby nám bolo všetko jasné.

Barbara, skúsme dať hneď na úvod niekoľko tipov, ako si udržať mozog svieži a vo forme.

Ja sa ešte vrátim k predchádzajúcej otázke, pretože spolu súvisia. Na mozgu ma fascinuje jeho plasticita, schopnosť adaptovať sa. Často ho vnímame ako niečo od nás oddelené, skryté v lebke, s čím naše telo až tak nekomunikuje, ale plasticitu mozgu ovplyvňuje práve to, čo so svojím telom robíme. A to je práve to, čo skúmame. Je dobre uvedomiť si, že do veľkej miery máme naše kognitívne schopnosti “vo vlastných rukách”. Neviem, čo na to povie Igor, ale naše kognitívne schopnosti – napríklad pamäť – významne ovplyvňuje aj náš životný štýl, vrátane pohybu. A často si neuvedomujeme, že používanie tela a svalov ovplyvňuje to, ako si dokážeme veci pamätať. Výživa, spánok… všetky tieto bežné činnosti a faktory ovplyvňujú plasticitu mozgu a naše kognitívne funkcie. Zároveň sú to faktory, ktoré vieme ovplyvniť spôsobom, akým žijeme každý deň.

I. Riečanský: Povedal by som, že to máme v rukách do takej miery ako naše zdravie. Záleží aj na tom, v akom prostredí sa pohybujeme, aké podnety na nás pôsobia. Na druhej strane to nemajú vo svojich rukách deti, ktoré sa narodia s mentálnym postihnutím, tam to neplatí. Máme veľmi obmedzené možnosti liečby neurovývinových porúch, kde je základ to, že sa dieťa nedokáže niečo naučiť, a ako závažne má postihnutý mozog, čo mu ovplyvní celý život. Tieto procesy sa dejú v ranom detstve, nevieme zasiahnuť a nevieme, či sa dieťa vyvinie s nejakou poruchou. Oveľa viac máme v rukách faktory prostredia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote. Napríklad fajčiar, ktorý fajčí 20 rokov, nemôže čakať, že bude v 80-tke fit. Samozrejme, niekto áno, niekto nie. Keď však zoberiem skupinu fajčiarov, v globále bude fit menej ako nefajčiari. Podobne to je s funkcionalitou mozgu. Kto dodržiava zdravý životný štýl, pracuje na sebe, má správnú výživu, môže očakávať, že to bude mať priaznivý dopad aj na jeho zdravie vo vyššom veku.

Vráťme sa ešte ku konkrétnym tipom. Milujem dnešné zloženie, máme respondentmi pokrytú teoretickú aj praktickú časť.

B. Ukropcová: Praktické tipy, ako znížiť svoju šancu s vekom asociovaného kognitívneho deficitu alebo poklesu kognitívnych funkcií… No, treba si uvedomiť, že seniora, ktorý má problémy s pamäťou, máme v sebe všetci. Niektorí majú riziko vyššie, napríklad tí, ktorí sú nositeľmi ApoE4 epsilon alely, čo je najvýznamnejšia genetická predispozícia pre Alzheimerovu chorobu (najčastejší typ demencie). Ale viac-menej všetci sme tak trochu ohrození. Nemyslime si, že keď nemáme nejaký špecifickú rizikovú formu génu, Alzheimerova choroba sa nám určite vyhne.

Ako to ovplyvniť už teraz, keď v nás senior ešte len drieme? Začnem pohybom, keďže skúmame účinky pohybu na zdravie. Veľa ľudí si neuvedomuje, aký je pohyb (v dostatočnej dávke a intenzite) pre mozog dôležitý, aká je potrebná dávka pohybovej aktivity, ktorú často opakujem. Je tu však menšia inovácia, pretože kedysi sa hovorilo o 150 minútach stredne náročnej vytrvalostnej aktivity, no odporúčanie sa už zvýšilo na 150-300 minút. Tých 150 minút aktivity je minimum, ku ktorému by sme sa postupne mali dopracovať.

A čo 10 000 krokov denne, to platí?

B. Ukropcová: Štandardy dnes odporúčajú minimálne 8 000 krokov denne.

I. Riečanský: Neznižuj to.

B. Ukropcová: Všeobecne sa odporúčania znížili aj preto, že je pre mnohých ľudí veľmi ťažké dosiahnuť pravidelne tieto méty. 10 000 krokov je do určitej miery aj mýtus, aj keď samozrejme, nie škodlivý. Keď si teraz povieme, že by ste mali urobiť okolo 8 000, a vy spravíte 10 či dokonca 15 000 krokov, neuškodíte si (skôr naopak).

Keď sa vrátim k dávke, ktorá sa nám možno zdá byť príliš veľká (hovoríme o hodine intenzívnejšieho pohybu 5x týždenne): je dobre uvedomiť si, že sval je náš najväčší orgán, máme 20 až 30 kíl, podľa toho, či sme žena, alebo muž, akú máme hmotnosť, ako sme trénovaní, v akom sme veku… Svaly treba používať a je dobre uvedomiť si, že je pre nás doslova škodlivé, a to aj pre náš mozog, keď sme sedaví. Je pritom fajn nielen kráčať, ale venovať sa aj intenzívnejšej aktivite, kedy nám bije srdce a potíme sa. Pri svalovej kontrakcii, ktorá sprevádza pohyb s vyššou intenzitou, sa totiž zo svalu aj z ďalších periférnych orgánov uvoľňujú molekuly, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť aj náš mozog a mozgovú plasticitu.

Dôležitá je aj typológia cvičenia, mnohé výskumy ukazujú, že je to posilňovňa, vy ste spomínali tepovú frekvenciu, o aké cvičenie teda ide?

B. Ukropcová: Áno, základom je aeróbna / vytrvalostná aktivita, čiže napríklad rýchla chôdza, jogging, beh, bicyklovanie aspoň tých 30 minút – pokiaľ ste už na to pripravený. Určite by sedavý človek nemal vstať od stola, zobrať tenisky a spraviť 10 km. Veľmi ľahko si môže ublížiť, môže mať úraz, infarkt a odradí ho to navždy. Poznám také prípady, z kresla behom okolo Seneckého jazera, a tým to skončí. Silové cvičenie je tiež prospešné, pre bežného človeka, ktorý nechce tráviť polovicu života v posilňovni, sa odporúča 2-3 krát týždenne, s minimálne 48-hodinovou prestávkou (kvôli regenerácii svalu). Zase si treba uvedomiť, že svaly odchádzajú s vekom. Ak chceme udržať našu fyzickú zdatnosť, kognitívne funkcie aj autonómiu, treba zabrániť tomu, aby sa “rozpúšťali”. Úbytok svalstva sa totiž doslova označuje ako rozpúšťanie mäsa (z gréčtiny sarkopénia). Zabránime mu jedine silovou aktivitou. Preto naši seniori v Centre pohybovej aktivity cvičia aj silovo, teda “zdvíhajú železá”. Aj 70 či 80-ročné dámy si zvykli, pod dohľadom skúseného trénera im to ide úplne skvele, a vnímajú to veľmi pozitívne.

Predchádzajúci diel Balansu sme sa bavili o výživových doplnkoch, preto mi nedá neopýtať sa. Ľudia často hľadajú skratky, magické gumidžúsy. Ako si vedia pomôcť stravou, výživou, potravinami?

B. Ukropcová: Môže to veľmi pomôcť, že, Igor? Napríklad deficity vitamínov môžu prispievať k zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Vitamín B12, kyselina listová (B9), tiamín (B1)…, sú pre mozog veľmi dôležité. Dôležitý je aj vitamín a vieme, že deficit má väčšina populácie, i keď vďaka koronavírusu a osvete, ktorá sa následne rozprúdila, už veľa ľudí suplementuje D-éčko. Veľmi dôležité sú aj minerály – dostatok zinku, medi, ich správny vzájomný pomer, dostatok selénu, mangánu a podobne. Podobne ako mikronutrienty sú dôležité aj makronutrienty – aby sme mali dostatok proteínov, a naopak, nekonzumovali jednoduché sacharidy / cukry, aby sme prijímali tuky s tým správnym zložením mastných kyselín. Pre náš mozog je dôležité aj to, ako funguje náš systémový, teda celotelový metabolizmus. Nezabúdajme, že aj neuróny majú metabolizmus, mitochondrie, ktoré pre nás vyrábajú energiu. Dobrú metabolickú flexibilitu / “pružnosť” metabolizmu a fungovanie nášho tela aj mozgu udržíme práve pravidelnou pohybovou aktivitou, dobrou výživou, kvalitným spánkom.

Vieme mozog oklamať? Predpokladám, že mnohí to skúšajú/skúšame, napríklad káva, mnohé formy povoleného dopingu. Je to z času na čas dobré, alebo by sme sa tomu mali vyhýbať?

I. Riečanský: Teraz sme sa dostali na pôdu problematiky, ktorá by nás mohla preniesť do sveta a fungovaniu psychoaktívnych látok. Samozrejme, vieme ovplyvniť náš mozog rôznymi látkami, rád by som sa ale vrátil k tomu, čo hovorila Barbara, i keď je ťažké niečo dodať, tak krásne hovorila. Len by som chcel povedať zjednotenie. O problematike sa začína viac hovoriť najmä preto, že populácia starne, a to, čo bolo okrajovou záležitosťou pred 30 rokmi, sa dostáva na povrch, pretože so starnutím populácie situáciu a problémy starnutia vidíme dramatickejšie.

Vďaka lepšiemu stavu ľudí vo vyššom veku sa na povrch dostávajú problémy, ktoré boli prednedávnom ešte v úzadí. Ak mal niekto vážne zdravotné ťažkosti, nevenovala sa pozornosť jeho kognitívnym funkciám, lekári neskúmali, či náhodou nezabúda. Taktiež si nemyslime, že z hľadiska výživy a nejakého fitness je mozog niečo iné ako zbytok tela. Mozog je orgán, ktorý má nejaké funkcie, nervová sústava všetko riadi, mozog je centrom, ale aj súčasťou tela. Všetko, čo platí pre udržanie zdravej telesnej kondície, platí aj pre zdravú mentálnu kondíciu. Keď budete zdravo žiť, budete na tom dobre telesne, následne, pravdepodobne, aj mentálne. Sú určité zásahy, ktoré nám pomáhajú zamerať sa na udržanie kognitívnych funkcií: krížovky, hlavolamy, hlavne u ľudí s rodinnou anamnézou alebo počiatočnými problémami. Sú to ale minoritné intervencie v porovnaní so zdravým životným štýlom, ktorý musí byť dlhodobo v popredí.

Ak sa pýtate, ako môžeme mozog ovplyvniť, aby podával okamžitý výkon, samozrejme, existujú na to spôsoby: kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť alebo vigilanciu, zvyšuje reaktivitu. Veď kofeín je jedným z výživových doplnkov aj v somatickej sfére, u športovcov je jednou z mála látok, ktoré nie sú zakázané, dokonca sa odporúča. Samozrejme, problém je, keď sa to s kofeínom preháňa. Potom sú tu iné látky ako psychostimulanty, ktoré zvyšujú výkon, a to amfetamíny alebo kokaín. Ale my nehovoríme o tom, ako zvýšiť výkon na báze jednej hodiny, na čo existujú rôzne povolené, nepovolené, prípadne ilegálne látky, ktoré sú zakázané z dôvodu vysokého rizika závislosti či možnosti ich zneužitia. Na vec sa pozeráme z dlhodobého hľadiska, teda akým spôsobom sa udržať fit čo najdlhšie.

Dobre, zvoľnime teda. Mimoriadne populárna je posledné roky meditácia. Vraj aktivuje mozgové centrá, ktoré v bežnom dni nie sú aktívne. Ako k tomu dochádza?

I. Riečanský: Myslím si, že toto sú populárne a zjednodušené pohľady na vec. O aktivácii rôznych center máme dosť obmedzenú predstavu aj metódy, akými zmeny môžme sledovať, pretože, pochopiteľne, meditovať v nejakom skeneri MRI nie je to isté, ako meditovať v pokojnej miestnosti alebo voľnej prírode. Záleží na tom, aký môže mať meditácia efekt pre človeka, ktorý ju využíva. Je to o tom, do akej miery dokáže človek vypnúť, preniesť pozornosť na niečo iné, zamerať sa na javy a situácie, ktoré ho vytrhnú z bežného kolobehu, ako dokáže byť sám so sebou a vnímať seba a svoje telo. Zase sme pri jednote mysle aj tela, kde mozog hrá dôležitú úlohu. Dôležitá súčasť wellbeingu je, akým spôsobom byť sám sebou, prežívať sám seba, čiže nielen cítiť sa fit a obehnúť okolo Seneckého jazera, koľko som si zadal. Podobný cieľ môže byť len zameraním sa na výkon. Keď ho dosiahnem, som spokojný. Je to však tá správna spokojnosť? Tá by mala byť, keď si uvedomím, že telesná aktivita je pre mňa dôležitá, lebo sa cítim potom dobre, nie preto, že som prekonal nejakú métu. Potom sa už pohybujeme v problematike športu a výkonov, kde je to zase o dosahovaní mét. Wellbeing je o spokojnosti a zdraví.

B. Ukropcová: Niekedy je to, Igor, motivačné. Vidím to aj u našich seniorov, ktorí sa občas predbiehajú, kto bude prvý. Keďže aj v rámci výskumu potrebujeme odsledovať efektivitu pravidelného cvičenia, robíme aj motorické testy, meriame fyzickú zdatnosť, a dávame cvičiacim spätnú väzbu. Niekedy môže byť dôležité o sebe uvažovať aj v číslach. Rovnako aj u ľudí s obezitou, ktorí majú tendenciu preceňovať svoju pohybovú aktivitu a podceňovať kalórie, ktoré príjmu. Je dobré vidieť, kde vlastne sme a čo môžeme zmeniť.

Vrátim sa ale ešte k meditácii. Keď vedci pomocou magnetickej rezonancie merali veľkosť špecifických oblastí v mozgu u ľudí, ktorí pravidelne meditujú, zistili, že mali v mozgu väčšie oblasti, ktoré sú spájané s pocitom šťastia. Zdá sa teda, že meditácia môže plasticitu a mozog hmatateľne ovplyvniť.

I. Riečanský: Samozrejme, keď prijeme základnú tézu, ktorej neurobiológovia a neurofyziológovia, respektíve neurovedci veríme, tak naše psychické procesy sú podmienené činnosťou mozgu a jeho procesmi. Na úrovni mozgu, ak niečo robíme dlhodobo, tak dochádza k zmenám, dokonca aj štrukturálnym. To bolo dokázané už celkom jasne.

Predsa len sa vrátim k meditácii, i keď nechcem začínať polemiku, pretože tibetských mníchov by si asi ťažko presvedčila, aby prišli do tvojho laboratória zdvíhať činky. 😊 Tiež, čo si hovorila o métach, to je v poriadku. Ale meditácia je o tom, ak dobre chápem prístupy, aby sme si práve méty nedávali, respektíve v zdravom rozsahu. Veľa ľudí je premotivovaných, u amatérskych športovcov je pomaly vyššia úmrtnosť ako pri vrcholových športovcoch. To sú štyridsiatnici, ktorí chcú dosahovať výkony. Bavíme sa o dvoch skupinách, v ktorých je obrovský diapazón. Na jednej strane vravíme, ako motivovať človeka, ktorý nič nerobí, aby sa dostal na úroveň fyzickej pohody, s ktorou súvisí telesná aktivita. Na druhej hovoríme o niekom, kto chce byť Iron Man.

B. Ukropcová: Spomenula som si na gurua Osha, ktorý zomrel ako 68-ročný na diabetes (cukrovku) 2. typu. Pravdepodobne k tomu významne prispelo aj to, že celé hodiny presedel, meditoval a nehýbal sa. Sedenie nám môže úplne “rozhodiť” energetický metabolizmus a metabolizmus glukózy, a môže mať aj takéto konsekvecie.

I. Riečanský: Všetko s mieru. Musíme byť konkrétnejší. Niečo iné je Barbarin program, ktorý je aj pre sedavých ľudí, a smeruje k vytvoreniu zdravých návykov životného štýlu. Môžu byť iné skupiny, pre ktoré je zase meditácia dôležitá, lebo potrebujú vyskočiť z nejakého kola starostí, sú zacyklení v rôznych veciach, nevnímajú ani signály svojho tela, že už nie je niečo v poriadku, potrebujú zjednotiť telo a myseľ, počúvať telo. Tieto prístupy veľmi ľuďom pomáhajú a sú súčasťou takmer všetkých psychoterapeutických techník.

Igor, Barbara, odpustite mi, ale ja vás milujem. Niet lepšej debaty, ako tá, kde je moderátor zbytočný. S otvorenými očami a nastraženými ušami vás počúvam, len mierne poštuchnem debatu. Ja to chápem ako stret dvoch svetov: spirituálny a aktívny. Opäť, mnohé výskumy ukázali, že vyhýbanie sa stresu nie je úplne prospešné. Je to pravda, že ľudia pod stresom zdravší?

B. Ukropcová: Je to presne to, čo Igor hovoril. Veľmi dôležitá je individualizácia a dávka. Vo všetkom sa pohybujeme po „U-shaped curve“, kde veľmi málo je zlé, potom je nejaká rovnováha, a následne veľmi veľa je zle. Treba si uvedomiť, že aj fyzická aktivita je stres. A najmä sedavému, na aktivitu nezvyknutému – neadaptovanému človeku – môže aj ublížiť. Okrem toho ľudia často zabúdajú, že pri podávaní fyzického výkonu treba dbať aj na hydratáciu a zohľadniť úroveň svojej fyzickej zdatnosti. Tá sa samozrejme môže postupne zvyšovať, a to, čo je pre nás dnes neprimerané, budeme za pár týždňov pravidelného tréningu bez problémov zvládať.

I. Riečanský: Zase sme pri všeobecnom biologickom fenoméne. Aj v rámci organizmu musí byť všetko v rámci určitých hraníc. Keď máte nízku hladinu cukru, je zle. Vysoká hladina je tiež zlá. Rovnako pri všetkých parametroch, napríklad pri tlaku krvi.

B. Ukropcová: A otráviť sa dá aj vodou…

I. Riečanský: Vždy sú v biologických systémoch optimá. Vysvetľovať niečo, že toto je nedostatok a treba ho zmeniť za každú cenu… potom si niekto nemusí uvedomiť, že aj veľa je zlé. Patológia môže byť v medicíne ukrytá v oboch extrémoch.

Schválne vypichnem výskum vedcov z Penn State, ktorí skúmali, či ľudia, ktorí nie sú v strese, sú zdravší, ako tí, ktorí sa stresujú. Účastníci, ktorí stres nezažívali, dosiahli v kognitívnom teste nižšie skóre ako tí, ktorí zažili dávku napätia. Čiže je to zjednodušene tak, že by sme sa nemali stresovať, ale na druhej strane trochu nezaškodí?

B. Ukropcová: Termín pre “dobrý” typ stresu je eustres. Čo sa týka absencie stresu a horšej výkonnosti, spomeniem príklad zo živočíšnej ríše. Je ním koala, ktorá je už teraz zaradená medzi druhy, ktoré smerujú k vyhynutiu. Žije v raji. Žije v eukalyptoch, živí sa eukalyptom, nemá predátorov. Čo sa s jej mozgom? Zmenšuje sa evolučne, pretože ho nepotrebuje. To sa stalo aj Adamovi a Eve v raji, bola tam nuda a chýbal eustres, ktorý nás poháňa k rastu, možno aj preto sa rozhodli ho opustiť. (smiech)

Ďalší termín, ktorý opisuje potrebnú dávku “pozitívneho” stresu, je horméza. Ide o pozitívne účinky resp. formu adaptácie na nízke dávky stresora či stresorov, ktoré nás tak udržiavajú v dobrej zdatnosti, či už fyzickej, alebo aj kognitívnej. Dôsledkom je zlepšenie našej kapacity adaptovať sa na meniace sa pomery.

I. Riečanský: Pojem adaptácia je kľúčový v pochopení správnosti. Stres je fyziologická reakcia na stresor, ten vyvoláva stresovú reakciu, tá je fyziologickou reakciou, ako sa so stresom vyrovnať. Keď prebehne správne, dochádza k adaptácii. Adaptácia je teda výsledkom stresu. Keď reakcia prebehne správne, nie je excesívna, nedochádza k nej stále, potom vás to posunie. Ste adaptovaný na zložky prostredia. Každá zmena vyvoláva stres. Ak by sme neboli vystavení zmenám, ako tá koala, neposúvali by sme sa nikde. Pokiaľ sú v správnej miere a pokiaľ je človek zdravý (k čomu prispieva aj to, ako žije) dokáže stresory zvládať a posúvať sa. Môže byť odolnejší v podobných situáciách, keď sa znovu stretne s rovnakým podnetom. Je to ako imunitná reakcia. Keď prebehne a človek je znova vystavený patogénu, zvládne ho lepšie. Rovnako to funguje aj na úrovni správania, aj psychických procesov.

B. Ukropcová: Skrátka nebyť určitej dávky stresu, ľudstvo by neprežilo toľké roky. Na druhej strane neprimerane intenzívny akútny stress a naopak dlhodobý, chronický stres môžu našu fyziológiu ovplyvniť negatívne – a prispieť k vzniku rôznych chronických ochorení. Takže aj tu platí odtiaľ-potiaľ…

I. Riečanský: Treba správne pochopiť, o čo ide. Stres je pre nás strašiakom, ale treba ho skôr vysvetľovať. Práve sme sa ho snažili trochu priblížiť.

Čo sa deje v mozgu, keď sa stresuje? Vieme, alebo to nevieme vysvetliť?

I. Riečanský: To je otázka na endokrinológa aj neurofyziológa, pretože je to veľmi prepojené. Jedna časť reakcie je mediovaná nervovým systémom a nervovými bunkami, dochádza však aj k zmenám, kde sú v činnosti aj endokrinné bunky, ktoré sú riadené endokrinným systémom, druhá časť je teda hormonálna. Možno práve dlhšie trvajúce zmeny, navodenie metabolického prispôsobenia, má pod palcom práve hormonálna regulácia.

Poďme sa presunúť na úplný začiatok, na deti. Projekt Učenie pre život, ktorým sa rodičia učia hravou formou rozvíjať schopnosti, zručnosti a vedomosti svojich detí, je určený pre rodiny s deťmi od 06 rokov. Počúvam z každej strany, keďže mám 15-mesačného synčeka, že prvých 6 rokov je kľúčových. Prečo?

I. Riečanský: Záleží aj na tom, čo je skutočne kľúčové. Vieme, že vývin mozgu aktívne prebieha aj po narodení. Už len z toho, že sa učí, je jasné, že je všetko podmienené mozgovými reguláciami, čiže na úrovni mozgu musí dochádzať k enormným zmenám. Tým, že nie sú viditeľné, teda sú skryté, máme ich problém dostatočne skúmať. Ale to, že zmeny prebiehajú, je evidentné. Čo vieme v súčasnosti lepšie ako pred 20 až 30 rokmi je, že vývin mozgu veľmi rýchlo prebieha nielen počas raného detstva, ale aj počas puberty, adolescencie až do ranej dospelosti, čo je 23-25 rokov. Do hranice, kedy mozog končí vývinové procesy.

Fázy raného vývinu sa dajú rozdeliť, iné procesy prebiehajú v adolescencii. Jeden z fenoménov, ktorý sa na úrovni mozgu dokázal a súvisí s učením v prvých rokoch života, je to, že po narodení je veľmi veľká prepojenosť medzi jednotlivými nervovými bunkami v mozgu, a práve pri procese učenia a adaptácie, stretávania sa s vonkajšími podnetmi, nedochádza v mozgu k, poviem to zjednodušene, k vytváraniu nejakých nových prepojení medzi neurónmi, ale k vyselektovaniu tých potrebných. V ranom vývine teda dochádza k redukcii prepojení na úrovni mozgu.

V globále sa ukazuje, že ide o vyselektovanie spojení, aby mozog fungoval správne. Akoby ste nešpecifickú štruktúru dali do tvaru. Takisto sa ukazuje, že keď sú tieto procesy porušené, hrajú úlohu v niektorých závažných psychických problémoch. Predovšetkým v ranej dospelosti sa manifestujú závažné poruchy, ako je schizofrénia, bipolárna porucha a tak ďalej. Práve preto sa čoraz viac uvažuje, že neurovývinový základ porúch je zrejmý a že procesy postihnutia práve dôležitých vývinových procesov vedú k prepuknutiu porúch maximálne v ranej dospelosti.

Všade počúvame, že mozog dieťaťa je ako špongia, ktorá nasáva informácie. Je súvislosť v počte podnetov, ktoré dieťa dostáva, a schopnosťou učiť sa? Narážam na zanedbané deti, ktorým nie je venovaná toľká pozornosť.

I. Riečanský: Jednoznačne áno, ale miera stimulácie musí byť adekvátna. Keď budete dieťa neustále stimulovať, proces nemusí prebehnúť správne, vaše pôsobenie nemusí byť prospešné. Dieťa na to bude, pravdepodobne, reagovať. Bude nepokojné. Samozrejme, s depriváciou sa stretávame asi častejšie ako s hyperstimuláciou. Je jasné, že zanedbávať dieťa má negatívne dôsledky pre celý ďalší život.

B. Ukropcová: Negatívne môže byť aj zanedbanie toho, čo dieťa potrebuje, a to je pohyb. Dávka pohybu, ktorú sme si stanovili pri dospelých, je v tomto prípade ešte vyššia, a teda minimum je 1 hodina intenzívnejšej aktivity denne. Zdá sa to byť veľa, ale v dnešnej dobe sú deti ohrozené skôr nedostatkom pohybu. Výsledky výskumu v Kanade či v Holandsku poukazujú na to, že deti už takmer netrávia čas vonku, a strávia 6-9 hodín denne s nejakým digitálnym zariadením. Aj toto môže ovplyvniť rozvíjajúci sa detský mozog. Jednak to, že sú deti zariadeniam exponované, ale aj nedostatok pohybu ako takého.

Keď uvažujeme, ako zlepšiť akademické výsledky alebo pamäť, väčšina škôl ako prvé odstráni z kurikula hodiny telesnej výchovy, veď aké zbytočné. Vždy uvádzam ako notoricky známy príklad učiteľa z mestečka Naperville pri Chicagu, v Illinois, ktorý zaviedol nultú hodinu telesnej výchovy. Žiaci začali dosahovať lepšie výsledky v akademických predmetoch, ako vedy alebo matematika. Nebolo to striktne vedecky kontrolované, ale boli to tisíce detí, ktoré sa do programu postupne zapojili spolu s ďalšími učiteľmi, a asociácia je skutočne nápadná. Pohybová aktivita je pre rozvoj mozgu vášho dieťaťa, detí, veľmi dôležitá a nezabúdajme na to.

Práve sem som sa chcel dostať: k novodobým drogám, ktorými sú televízie, smartfóny, tablety a Google efekt – „nemusím si pamätať, veď to nájdem na Googli“.

I. Riečanský: Začali ste veľmi rozsiahlu tému. Neviem, či sme dostatoční experti, hlavne sú nimi psychológovia. Evidentne ale vidíme, že digitálne technológie sú veľkým lákadlom pre deti, čiže funguje „reward system“– systém odmeny. Ako dospelí vidíme hlavne negatívne dopady. Na druhej strane má digitalizácia aj pozitívny efekt, ktorý si nemusíme vždy všímať. To, že deti dokážu riešiť určitý typ úloh. Získajú zručnosti, ktoré my starší nemáme, čiže sú niekde inde. Keď je to excesívne, prídu aj mínusy. Ako hovorím, plusy si však často veľmi nevšímame. Je to rozsiahly problém a my, ako bytosti, sa adaptujeme na prostredie. Určite je fakt, že máme v rukách, ako deti týmto podnetom vystavujeme a regulácia je, očividne, potrebná. Vidíme hlavne dopady, keď sa uprednostňujú zariadenia pred pohybovou aktivitou, pred open air aktivitami. Zhodnotiť situáciu komplexne je veľmi ťažké, myslím si, že možno nejakí behaviorálni psychológovia by sa vedeli lepšie vyjadriť.

B. Ukropcová: Ale sme aj rodičia a vidíme to na našich deťoch. Ako si spomínal, „reward system“, ktorý funguje na dopamíne, je aktivovaný, čiže vzniká určitá adikcia. Je ale otázka, či ide skutočne o závislosť.

I. Riečanský: Áno, mnohokrát môžeme hovoriť o poruche, napríklad gambling sa považuje za špecifický typ mentálnej poruchy. Nejaké excesívne pritiahnutie k digitálnym technológiám môže vykazovať rozmery poruchy. Niekedy nám to nedá, keď ideme do reštaurácie, dieťa si berie hranolky a postavia pred neho tablet. Zostane vám rozum stáť, že nie je možné, aby rodič spravil toto malému dieťaťu. Alebo prvé, čo spraví, keď je nekľudné, dá mu mobil. Nemôžeme vo veľkom rozsahu očakávať z podobného diania pozitívne dopady na rozvoj v globále.

B. Ukropcová: Ak sa pýtate, či dokážu digitálne technológie negatívne ovplyvniť schopnosť pamätať si / učiť sa nové veci, fakty, robili sa štúdie, kde rozdelili porovnateľných dobrovoľníkov, ktorí sa mali naučiť rovnaké veci. Jedna skupina mala mobil, ktorý mohla používať ako informačný zdroj, druhá nie. Asi nás neprekvapí, že lepšie si pamätala učivo skupina bez mobilu. Už tým, že sa spoliehame na externý mozog, náš informačný zdroj, ten svoj používame menej. Keď nejakú činnosť budeme robiť pravidelne, nájde si zrkadlový odraz aj v štruktúre mozgu. Ako príklad môžu poslúžiť aj londýnski taxikári, ktorí si pamätajú okolo 58 000 londýnskych ulíc. Ich hipokampus (časť v mozgu súvisiaca s učením ale aj s priestorovou orientáciou) je tým väčší, čím dlhšie sú taxikármi. Dnes, keď už máme k dispozícii navigáciu, naša kapacita orientovať sa trpí.

I. Riečanský: Áno, prípad taxikárov súvisí s učením a štruktúrami mozgu. Ten, kto vedel viac a naučil sa viac ako iní, mal následne aj väčšiu aktivitu v daných oblastiach. Príklad pekne zapadá do otázky, ako sa konkrétne oblasti mozgu podieľajú na kognícii. Ale vrátim sa ku Google efektu. Hovorí sa, že veľká časť inteligencie nespočíva v držaní informácií, ale vo vyhľadávaní. Narážame na ďalší problém, a to, akým spôsobom sa naučiť vyhľadávať správne informácie v online priestore a ako ich triediť. Čiže narážame na problém kritického myslenia.

Takže Google efekt závisí od miery faktografických informácií, ktoré potrebujeme na to, aby sme dokázali správne používať, byť zorientovaní, správne reagovať a vyhodnocovať životné situácie a kriticky posudzovať, čomu môžeme, čomu nemôžeme veriť, čo je bližšie pravde, čo je od nej ďalej. Čo ľuďom škodí, čo je v záujme spoločnosti, čo v mojom.

Ľudia sa stali veľmi individualistickí, na všetko hľadia cez seba. „Ja sa nemusím nechať očkovať, lebo som zdravý“. Samozrejme, mladý a zdravý človek pravdepodobne neskončí na JIS, ale môže prispieť k tomu, že na JIS skončí jeho stará mama. Kde môže získať správne informácie? Aj na Googli. Ale musí si ich správne vyhodnotiť. Vedieť, kto má väčšiu šancu ohrozenia zdravia. Je to informácia, ktorú nemusí každý držať v hlave, stačí, že si ju prečíta, no musí sa k nej dostať.

B. Ukropcová: Práve si zadefinoval problém, na ktorý by sme sa na školách mali sústrediť. Učiť deti fakty, podrobnosti napríklad o živočíšnej a rastlinnej ríši, alebo ich učiť pracovať s informáciami? Je veľmi dôležité vedieť sa zorientovať v informačnom chaose, ktorý pre globálnu dostupnosť obrovského množstva informácií cítime.

Legenda vraví, že na lepší život potrebujeme mať viac informácií, no v dnešnej dobe sme presýtení. Nadviažem otázkou. Vieme zadefinovať náš mozgový „hard disk“?

I. Riečanský: Nevieme. Sú také populárne predstavy, že mozog pracuje na XY percent, no to sú veci, ktoré sa nedajú preskúmať. Možno mozog niekoho, kto podáva veľmi slabý kognitívny výkon, pracuje menej, ako toho, kto podáva vyšší kognitívny výkon. Nie je ale správne pozerať sa na to v týchto intenciách. Nám stále nie je jasné, čo je z hľadiska fungovania mozgových procesov podstatné, čo nás spája s psychickými procesmi, aký je základ v biologických procesoch. Rozlišovať v intenciách hardware a koľko je veľmi zložité a dostávame sa na pôdu, kde sa nemôžeme adekvátne a rozumne vyjadriť.

Fascinujúca debata, ďakujem veľmi pekne profesorke Barbare Ukropcovej a doktorovi Igorovi Riečanskému.

B. Ukropcová: Ďakujeme veľmi pekne za pozvanie.

I. Riečanský: Ďakujeme, dúfam, že si rozhovor nájde poslucháčov a že im budú tieto informácie prospešné aj pre život a budú svoje mozgy vyvíjať tým správnym smerom.

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky a výber toho najlepšieho z Generali Balans raz mesačne priamo do vašej e-mailovej schránky.