Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

PODCAST s virológom Borisom Klempom z BMC SAV o očkovaní proti COVID-19, najnovších technológiách, vedľajších účinkoch a efektivite vakcín

10. 03. 2021

Od začiatku pandémie koronavírusu uplynul už takmer rok. Niekoľkým spoločnostiam sa v rekordnom čase sa podarilo vyvinúť a schváliť vakcíny, ktoré nám môžu zabezpečiť návrat do normálneho života. O vakcínach sa však šíri množstvo nepravdivých informácií a hoaxov, ktoré mnohých zneisťujú a odrádzajú od očkovania. V našom najnovšom podcaste sme sa preto o bezpečnosti a efektivite vakcín rozprávali s virológom RNDr. Borisom Klempom, DrSc., vedúcim oddelenia ekológie vírusov z BMC SAV.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme téme očkovania a vírusov. Na Slovensku práve prebieha očkovanie proti ochoreniu COVID-19, preto vám spolu s odborníkmi tento mesiac prinášame overené informácie a odpovede na dôležité otázky ohľadom vírusov a vakcín. Viac informácií nájdete aj na platformách Zaočkujem saVeda pomáha.

Pandémia zasiahla životy ľudí na celom svete. Predpokladali vedci, že takáto situácia môže nastať? Za výrazmi, ktoré sa počas uplynulého roka začali často skloňovať, ako mRNA vakcíny či vektorové vakcíny, sa skrývajú inovatívne technológie, na ktorých výskumníci pracovali už desaťročia. Ako vlastne tieto technológie fungujú? Sú pre nás bezpečné? Aké vedľajšie účinky môžu mať vakcíny? Budú efektívne aj proti mutáciám koronavírusu? Je niektorá z vakcín lepšia ako ostatné a čo sme sa naučili od krajín, ktoré očkujú proti ochoreniu COVID-19 v rýchlom tempe? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v našom podcaste.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozhovor s renomovaným virológom a vedúcim Oddelenia ekológie vírusov v Biomedicínskom centre SAV, pánom doktorom Klempom, si môžete aj prečítať.

Príjemný dobrý deň želám.

Dobrý deň.

Pán doktor, každý podcast sa snažím začínať trochu odľahčene. Viem, že doba nie je jednoduchá a je veľmi ťažké viesť vybalansovaný život, ale predsa len, skúsme z iného súdka. Aký je Váš najobľúbenejší hoax alebo mýtus o vakcínach a očkovaní?

Ťažko povedať či môže byť nejaký hoax vôbec obľúbený. Samozrejme, rozum sa mi zastavuje nad všetkými tými, ktoré hovoria o nejakých čipoch. To už je tak mimo realitu, že by sme sa nad tým mali naozaj len smiať. No bohužiaľ, ak to môže spôsobiť obavy z očkovania, na smiech to nie je. Stále je to však niečo z kategórie absolútnych absurdít.

Asi sa zhodneme na tom, že práve táto doba zvýrazňuje potrebu overovania informácií. Už preto, že internet a sociálne siete sú v tomto extrémne nebezpečné. Poďme k akémusi prvopočiatku. Vedecko-fantastická literatúra či Robin Cook už pred rokmi avizovali, že môže prísť nejaká pandémia nebezpečná pre ľudstvo. Napriek tomu, prekvapila vás vedcov celá situácia okolo COVID-19 alebo to svojim spôsobom ide podľa nejakej stanovenej šablóny?

Prekvapila aj neprekvapila. Je to všetko relatívne, pretože to nie je len o nejakom science fiction. Odborníci sa už dlhé roky zhodovali v tom, že nejaká pandémia príde. Otázkou teda nebolo či príde, ale kedy príde. Aj keď je pravda, že historicky najväčšie obavy vždy vyvolávala chrípka, teda vírus chrípky. Problém je, že ľudia si často neuvedomujú, že ten pojem „chrípka“ sa u nás používa ako súhrnný názov pre akékoľvek prechladnutie spojené so zápalom dýchacích ciest a s vysokou horúčkou. Chrípku však v skutočnosti spôsobuje priamo vírus chrípky a popritom je množstvo iných vírusov, ktoré spôsobujú podobné ochorenia. Je, ale pravda, že samotný vírus chrípky má veľký potenciál ohromiť svet nejakou ďalšou pandémiou tak, ako to teraz vidíme pri novom koronavíruse.

Takže s pandémiou odborníci určite počítali, na druhej strane si myslím, že to, ako to dopadlo s koronavírusom každého prekvapilo. Nikto nepočítal až s takým priebehom, aký vidíme teraz. Momentov prekvapenia bolo veľa. Ten najdôležitejší prišiel asi hneď na začiatku, keď sme si uvedomili, že toto nie je SARS. Že toto nie je to, s čím máme skúsenosť a čo by sa podarilo úspešne zastaviť striktnými izolačnými a karanténnymi opatreniami. V tomto prípade sa to nepodarilo, pretože tento vírus je oveľa infekčnejší, je oveľa schopnejší sa šíriť. Pôvodný SARS predsa len nebol ani zďaleka taký schopný množiť sa priamo v hrdle v čase, keď človek ešte nepociťoval žiadne príznaky. Vďaka tomu sa izolácia chorých a karanténa kontaktov ukázala ako dostatočné riešenie. Prvým prekvapením pre nás bolo teda to, že toto, bohužiaľ, teraz nestačí. Druhé prekvapenie určite prišlo teraz v súvislosti s masívnym príchodom nových variantov.

Poďme sa teraz trochu hlbšie venovať samotným vakcínam a očkovaniu. Pre celý svet predstavujú záchranné koleso, ktoré, pevne veríme, vyrieši celý problém. Vedecká obec zareagovala veľmi promptne. Tie vakcíny boli navonok vyrobené rýchlo. Pre niekoho možno až príliš rýchlo. Skúste nám povedať, v čom spočíva samotný proces tvorby vakcíny.

Áno, mohlo by sa zdať, že boli k dispozícii až príliš rýchlo, čo niekto využíva ako argument proti očkovaniu. Pritom, presne to sme predsa chceli. Presne to, aby bola vakcína dostupná veľmi rýchlo v čase pandémie potrebujeme. Ja mám momentálne skôr pocit, že nie je dostupná dostatočne rýchlo. Treba povedať, že tie technológie, ktoré boli teraz použité ponúkajú skutočne najnovšiu generáciu vakcín. Ide o tie najmodernejšie technológie, čo nie je náhoda, no v žiadnom prípade nejde o úplne nové technológie. Tieto technológie sa presadili, lebo umožňujú veľmi rýchle prispôsobenie na nový vírus alebo patogén vo všeobecnosti. Vedia na ne rýchlo reagovať.

Keď za momentálne dominujúce technológie považujeme mRNA vakcíny a adenovírusové vektorové vakcíny, vieme, že vývoj ani jednej z týchto technológií nezačal v januári 2020. Dávnejšie existovalo množstvo iniciatív na rôznych úrovniach, ktoré sa venovali práve vývoju nových technológií na vývoj vakcín so zameraním na to, aby boli schopné veľmi rýchlo reagovať. Také skratky ako CEPI alebo GAVI, to boli všetko nejaké konzorciá, dokonca koalície štátov a rôznych nadácií alebo nadnárodných organizácií, ktoré sa možno nesnažili vyvíjať nové vakcíny ako také, ale skôr technológie, vďaka ktorým sa tie vakcíny dajú veľmi rýchlo vyvinúť. Takže to nie je tak, že by technológie boli úplne nové, práve naopak. Teraz žneme ovocie toho, že sa riešenia začali vyvíjať už oveľa skôr. Napríklad, adenovírusové vektorové vakcíny boli prvýkrát masívnejšie nasadené v súvislosti s epidémiou eboly v západnej Afrike v roku 2014 a 2016. Momentálne sa používajú v móde tzv. ring vaccination, čiže akéhosi prstencového očkovania, ktorý sa pri ebole využiť dá. Miera prenosu pri nej nie je až taká vysoká ako pri koronavíruse. Takže všetky identifikované kontakty pozitívnej osoby sa očkujú a funguje to. Takže máme príklady, že takéto technológie sú reálne využívané.

Je pravda, že mRNA vakcína je prvá, ktorá bola schválená teraz. Bohužiaľ, je mimoriadna doba, ktorá vyžaduje mimoriadne kroky. Každá technológia bola raz schválená po prvýkrát. A teraz si to situácia vyslovene vyžadovala. V tejto chvíli sa ukazuje, že mRNA vakcína nemá ani náznakom nejaké problémy, čo sa týka bezpečnosti.

Konšpiračná scéna reaguje špeciálne na mRNA od firiem Pfizer a Moderny. Tvrdí sa, že by dokonca mohli narušiť alebo upraviť našu DNA. Na akom technologickom princípe funguje? Skúste to priblížiť.

Najskôr si treba jasne povedať, čo skratka mRNA vlastne znamená. To malé „m“ znamená messenger, čiže akýsi „posol“ a RNA je ribonukleová kyselina. Je to molekula, ktorá za normálnych okolností neustále vzniká v každej bunke nášho tela a to vždy, keď bunka potrebuje produkovať nejakú bielkovinu. Všetku genetickú informáciu o tvorbe bielkovín máme uloženú v našej DNA, čiže v našom genóme. DNA si teda môžeme predstaviť ako kuchársku knihu, v ktorej sa nachádza recept, na podklade ktorého sa najskôr vytvorí mRNA, ktorá je potom priamou súčasťou procesu tvorby bielkovín.

Tieto vakcíny sú postavené na nasledovnom princípe. Keď sa nám podarí dostať do vnútra bunky mRNA, ktorá kóduje tú bielkovinu priamo z povrchu vírusu (tú výčnelkovú, tzv. spike proteín) zabezpečíme tým, že naše bunky začnú tento spike proteín samy tvoriť. Tým vlastne bunky vyzerajú akoby boli infikované. V infikovaných bunkách by sa totiž spike proteíny tvorili tiež. Dostávali by sa aj na povrch buniek alebo by z nich boli uvoľňované. Takže my vďaka tejto vakcíne akoby imitujeme v bunke infekciu. Bunky sa nášmu imunitnému systému navonok javia ako infikované a imunita na ne reaguje. Tým vlastne nastáva prvotný tréning nášho imunitného systému, vďaka ktorému neskôr pri príchode ozajstnej infekcie už bude na ňu pripravený. Takže vakcíny svojim spôsobom indikujú skutočne prirodzenú imunitu voči vírusu. Vakcína nie je niečo chemické, čo nám zostáva v tele a čo sa nejakým spôsobom na vírus viaže. Nie. My vlastne imunitnému systému len dáme podnet, aby sa nanečisto naučil reagovať na infekciu. Vďaka tomu potom, keď príde deň D a s ním ozajstný vírus a infekcia, má imunitný systém proti nim oveľa lepšie pripravené zbrane.

Čo sa týka spomínaných rizík mRNA vakcín, treba povedať, že za normálnych okolností je mRNA v bunke veľmi rýchlo degradovaná. Existuje len veľmi krátko. Je to dané tým, že, ak chceme, aby bunka nejakú bielkovinu tvorila, samozrejme, musí obsahovať aj nejaký mechanizmus, ktorý zabezpečí aj ukončenie tohto procesu. A to sa nerieši tým, že by sa tvorba bielkovín nejak aktívne zastavovala. Toto zabezpečuje práve fakt, že mRNA je z bunky veľmi rýchlo odbúravaná, čiže akonáhle prestane jej syntéza (prestane sa tvoriť), zároveň prestáva aj produkcia bielkovín.

Životnosť mRNA bol v skutočnosti technický problém. Aby vakcíny fungovali, najskôr bolo treba docieliť, aby zostávali v bunkách dlhšie. Nakoniec sa to riešilo určitou úpravou obidvoch koncov mRNA tak, aby boli stabilnejšie. Potom v bunkách vydržali dlhšie a spike proteínu bolo produkovaného viac. V skutočnosti teda nebolo problémom to, že by vakcíny v tele zostávali dlho, práve naopak. mRNA boli za normálnych okolností z buniek odstraňované až prirýchlo. Prelom v týchto mRNA vakcínach bol práve o tom, ako docieliť, aby nám v tele zostali aspoň o trochu dlhšie. Momentálne sa predpokladá, že sa v našich bunkách udržia asi týždeň alebo skôr len niekoľko dní. A z toho logicky vyplýva, že mRNA ako taká nie je integrovaná do ľudského genómu. Vo svojej podstate to nie je možné už preto, že sa vyskytuje v rámci bunky niekde inde ako DNA (DNA je v jadre, kým mRNA zostáva v cytoplazme). Takže to nie je možné ani priestorovo, ani z hľadiska žiadneho mechanizmu. mRNA jednoducho nevieme včleniť do DNA genómu. Toto skutočne nehrozí.

Možno však treba vysvetliť, že ak by k tomu aj náhodou prišlo, treba si uvedomiť, že by išlo o striktne lokálny proces. mRNA sa do bunky dostáva priamo v mieste vpichu, čiže ak by aj DNA nejakým zázrakom mala byť integrovaná do genómu, čo nie je, tak bude integrovaná v svalových bunkách niekde v mieste vpichu a tým to končí. Jednoducho neexistuje mechanizmus, vďaka ktorému by sa všetkým bunkám v našom tele zrazu zmenila DNA. Neviem si to predstaviť, pretože DNA by sa v takom prípade musela zmeniť vlastne v bunkách, ktoré sú pôvodným materiálom, z ktorého vznikajú, povedzme, aj naše vajíčka a spermie (ak by sa tá zmenená DNA mala dostať do ďalších generácií ako to popisujú konšpirácie). Takže táto obava nemá absolútne žiaden reálny podklad. Ako sme povedali, po prvé preto, že mRNA sa nemá ako integrovať do genómu a po druhé, ak by sa to aj stalo, tak by prenikla len do tých niekoľkých miliónov buniek priamo v svale, čo by, ale nemalo vôbec žiaden vplyv na všetky ostatné bunky nášho tela, vrátane tých reprodukčných.

Na druhej strane máme v ponuke vakcíny od firiem AstraZeneca alebo ruský Sputnik. Obe patria medzi tzv. vektorové vakcíny. Znamená to, že sú blízke tým, ktoré nám pichali, keď sme boli malí?

Nie nie, vôbec. Ľudia si to často neuvedomujú (možno ani tí, ktorí majú viac vedomostí ako bežná populácia), že pri vektorových vakcínach síce je použitý vírus, ale len ako nosič genetickej informácie. Nejde tu o vírus, ktorý priamo vyvoláva imunitnú odpoveď ako pri vakcínach, ktoré boli vyvinuté dávno a poznáme ich z minulosti. Áno, používajú sa stále aj také, ktoré obsahujú inaktivovaný alebo oslabený vírus, ale to nie je prípad vektorovej adenovírusovej vakcíny. Pri nej síce tiež používame vírus, ale tu slúži len ako nosič, ktorý umožňuje dostať do tela genetickú informáciu ako v mRNA vakcíne – tú informáciu pre tvorbu spike proteínu. Používa sa tu adenovírus, ktorý je pre človeka úplne neškodný a navyše upravený tak, aby nebol vôbec schopný vytvárať nové vírusové častice, teda žiadne nové potomstvo. Takže vírus je tu skutočne len nosičom, ktorého úlohou je dostať genetickú informáciu do vnútra bunky. Akonáhle sa tam dostane, nie je schopný vytvárať novú infekciu, čiže sa tam nikdy žiadna nerozbehne. V princípe to nie je technológia príliš odlišná od tej, ktorú poznáme pri mRNA. Je to podobné, len je tu použitý iný nosič. Pri mRNA vakcíne je to priamo mRNA v lipidickej nanočastici. To je taká, ktorá uľahčuje prechod cez našu bunkovú stenu. A v prípade adenovírusového vektora zabezpečuje prechod genetickej informácie dovnútra bunky ten vírus.

Zo starších vakcín, ktoré obsahujú inaktivovaný alebo oslabený vírus sa dodnes používa, napríklad, vakcína proti vírusu kliešťovej encefalitídy, kde sa nachádza kompletný inaktivovaný vírus. Podnetom pre imunitný systém je tu teda ten istý vírus, proti ktorému sa snažíme chrániť, len je do tela dodávaný už inaktivovaný, čiže zneškodnený. Imunitnému systému poskytne impulz, na ktorý má zareagovať, aby bol neskôr lepšie pripravený. V niektorých vakcínach sú dokonca používané aj živé vírusy, ktoré sú nejakým spôsobom oslabené. Taká je, napríklad, vakcína proti žltej zimnici. Je to historicky veľmi stará vakcína, pri vývoji ktorej bolo istým laboratórnym procesom navodené oslabenie vírusu. Keďže sa v praxi potvrdila ako veľmi dobrá, používa sa neustále. Dnes by možno takáto vakcína už neprešla, ale roky úspešnej praxe umožnili, že sa stále používa. Dodnes teda máme aj takéto vakcíny – s inaktivovaným alebo oslabeným vírusom.

Naznačili ste nežiaduce účinky. Ľudia prirodzene majú strach a obavy. Čo všetko nám hrozí? Máme sa obávať?

Nežiaduce účinky by som tiež rozdelil na dve skupiny. Sú také, ktoré možno ľudí vyľakajú, pretože môžu pripomínať samotné ochorenie. Najčastejšie je to horúčka, bolesť hlavy či únava, čo sú vlastne príznaky na začiatku ochorenia. Tieto ukazujú to, že veľa príznakov často nespôsobuje samotný vírus, ale skôr reakcia naňho. A toto je presne ten prípad. Takže, ak mám po vakcíne miernu horúčku, bolesti hlavy alebo únavu, v podstate ma to môže upokojiť, lebo vidím, že vakcína naozaj zabrala. To, čo vidím, je len reakcia imunitného systému na ňu. To mi dáva istotu, že imunitný systém vakcínu naozaj zachytil a keď príde k skutočnej infekcii, môj organizmus bude pripravený. Tieto nešpecifické vedľajšie účinky sú teda vlastne nepriamym potvrdením, že imunitný systém reagoval. Je to, samozrejme, nepríjemné, ale myslím si, že vzhľadom na to, že nám to zabezpečí ochranu proti ozajstnému ochoreniu, je to niečo, čo by sme nemali mať problém akceptovať. Ak by som mal takéto príznaky aj 2 – 3 dni, stále to beriem ako fantastickú cenu za to, že nedostanem skutočný COVID so všetkými rizikami, ktoré to zahŕňa. A nemám na mysli len riziko úmrtia, ale aj dlhodobé dôsledky, teda tzv. dlhý COVID. Myslím si, že niekoľko dní diskomfortu je stále veľmi výhodná cena za ochranu, ktorú dostaneme.

No potom sú tu obavy aj z iných typov vedľajších účinkov, čomu tiež veľmi dobre rozumiem. Ide o niečo, čomu sa hovorí autoimunitné ochorenie. Je to téma, ktorá je veľmi ťažká a komplexná. Výskum v tejto oblasti prebieha. Je tu veľké množstvo štúdií, ktoré majú často i protichodné výsledky. Pri autoimunitných ochoreniach ide o to, že náš imunitný systém začne reagovať voči niečomu, čo sa normálne vyskytuje v našom tele a začne to poškodzovať. Podľa výskumov prebiehajúcich v súvislosti s vakcínami sa zdá, že určitá súvislosť medzi niektorými vakcínami a autoimunitnými ochoreniami sa môže nájsť. Väčšina štúdií to nepotvrdzuje, ale našli sa i niektoré, ktorým sa to podarilo. Tu treba povedať, že ak sa niečo takéto deje, väčšinou je to pri takých infekciách, ktoré sú sami o sebe spájané s možnosťou autoimunitných ochorení. Asi najčastejšie je to spájané s vírusom chrípky, kedy sa často uvádza, že vírus chrípky nezodpovedá za vznik nejakého autoimunitného ochorenia, ale môže byť akoby jeho spúšťačom. Autoimunitné ochorenie sa často prejaví po tom, čo ľudia prekonali nejakú chrípkovú infekciu. V tom prípade, ak samotný vírus má takýto potenciál, teoreticky ho môže mať aj vakcína proti tomu vírusu. Nie kvôli vakcíne ako takej, ale preto, že problém spôsobuje ten pôvodca. Tu treba jednoznačne povedať, že ak takáto súvislosť nájdená bola, napríklad, pri víruse chrípky v súvislosti s pandemickou vakcínou, tak ten zvýšený výskyt takýchto autoimunitných ochorení bol zaznamenaný v krátkom čase po očkovaní a išlo len o niekoľko individuálnych prípadov.

Ako príklad by som uviedol tzv. GBS (Guillainov-Barrého syndróm), ktorý sa spájal s poslednou epidémiou spôsobenou zvýšeným výskytom ZIKA vírusu. Zvýšený výskyt tohto syndrómu bol zaznamenaný v priebehu jedného, maximálne dvoch mesiacov od očkovania. A ten nárast bol o 1 – 3 prípady na 1 milión zaočkovaných. Vzhľadom na súčasnú situáciu preto treba povedať, že za 1 – 2 mesiace od zaočkovania už máme obrovské kvantum (milióny) ľudí, ktorí ho absolvovali a nič takéto zatiaľ popísané nebolo. Nijaký masívny nárast takýchto autoimunitných komplikácií zaznamenaný nebol. Takže sa zdá, že používanie aktuálnych mRNA ani vektorových vakcín nie je vôbec spájané s výskytom autoimunitných ochorení. Možno aj vďaka tomu, že sa pri nich pracuje len so spike proteínom a ničím iným. Ľudí by teda paradoxne mal upokojovať fakt, že, očkovanie, bohužiaľ, neprebieha tak rýchlo ako by sme chceli. Kým prídu na rad, budú mať v sebe vakcínu už stovky miliónov ľudí. Ak by teda problém s autoimunitnými ochoreniami mal nastať, dávno by sme o ňom vedeli.

Čo sa týka samotnej účinnosti vakcín, výrobcovia deklarujú 90% alebo dokonca nad 95%. Zároveň, ale treba pripomenúť niekoľko otáznikov. Napríklad, nevieme ako dlho bude vakcína účinkovať. Môžeme očakávať každý rok preočkovanie?

V tejto chvíli nám nezostáva nič iné, len zostať trpezliví a počkať si na ďalšie štúdie. Tie informácie, ktoré prichádzajú teraz nie sú totiž úplne jednoznačné. Pribúdajú také štúdie, ktoré tvrdia, že vďaka súčasným vakcínam v podobe v akej sú teraz, a najmä vďaka druhej dávke, vyvolávajú v dostatočnej miere aj tú bunkovú imunitu, ktorá je menej špecifická a ktorá je akoby viac skrížene reagujúca proti rôznym novým variantom. Z čoho vyplýva, že vakcíny, ktoré máme by tak či tak mali stačiť. Súčasne však pribúdajú aj štúdie, ktoré sú zamerané na protilátkovú odpoveď. Tú vieme ľahšie merať, takže ich je viac. Tieto štúdie ukazujú, že protilátky vytvorené u zaočkovaných ľudí sú proti novým variantom akoby menej účinné, majú slabšiu schopnosť neutralizovať vírus. V tejto chvíli teda nie je jednoznačne jasné či bude treba nejaké aktualizačné updatované vakcíny, ktoré by obsahovali priamo tie nové varianty. Ale, ak by to tak bolo, stále to považujem za úžasný nástroj. To, že takáto možnosť vôbec je a že nezostaneme bezbranní. Momentálne vakcíny, mRNA aj vektorová, sa dajú veľmi rýchlo aktualizovať. Proces zmeny genetickej informácie priamo vo vakcíne je dnes celkom rýchly. Výrobcovia sami deklarujú, že v podstate v priebehu 2 – 3 týždňov vedia prejsť na novú variantu a myslím si, že v tejto chvíli už určite testujú aj nové varianty vakcín. Takže, ja v tomto určite vidím výhodu. Ak by sa ukázalo, že ďalšia dávka je nevyhnutná tak, chvalabohu, už máme k dispozícii technológie, ktoré nám umožňujú vakcíny v prípade potreby rýchlo vylepšiť. A tiež je výborné to, čo som už zaznamenal v médiách – že regulačné úrady pri vytváraní týchto nových verzií už nebudú vyžadovať úplne kompletný proces schvaľovania. Podobne ako pri chrípke, proti ktorej je každý rok nová vakcína a netreba ju zakaždým validovať v klinických štúdiách, lebo technológia je už akceptovaná.

Teraz položím trochu zradnú otázku. Predstavte si, že vchádzate do vakcinačného centra a máte na výber zo všetkých aktuálnych vakcín. Ktorú by ste si Vy osobne vybrali?

(smiech) No, neviem si to ani predstaviť. Je to naozaj ťažké rozhodovanie, pretože nemám výhrady ani voči mRNA vakcíne ani voči adenovírusovej vektorovej. Priznám sa, že my sme pracovisko, na ktorom sa rutinne testuje, teda už zaočkovaný som a bral som tú, ktorá bola k dispozícii. V tom momente to bola vakcína od Pfizer. Ale vôbec by som neváhal ani pri Astre. Určite by som, ale vždy preferoval takú, ktorá prešla celým registračným procesom a schvaľovaním v Európskej liekovej agentúre.

Väčšina planéty je, samozrejme, netrpezlivá, pretože dopyt po vakcínach je miliardový a ak rátame s preočkovaním tak ich treba dvojnásobne viac. Teraz položím otázku úplne najlaickejším spôsobom. Čo je také komplikované na samotnej výrobe? Navonok to vyzerá ako malá fľaštička s trochou tekutiny.

Komplikované je na tom už samotné vedomie, že je to niečo, čo picháme do ľudského tela a picháme to zdravým ľuďom. Musíme si byť absolútne istí, že sa nestane nič, čo by mohlo zdravie ľudí ohroziť. Takže nároky na bezpečnosť a čistotu sú tu najvyššie, aké vôbec môžu byť. Aj o tomto sú tie súčasné problémy s výrobnými kapacitami. Jedna vec je vymyslieť vakcínu, t. j. vyvinúť, ako bude vyzerať. No vyrábať ju potom v obrovských kvantách tak, aby boli dodržané všetky kritériá kvality a čistoty, zároveň, aby dávky boli vždy rovnaké a mohli ste mať  istotu, že vždy dostanete to isté, je určite veľmi náročné. O tom nepochybujem a vyžaduje to skutočne veľmi profesionálne zorganizovanie celého  procesu.

Samotní výrobcovia sú vlastne obrovské spoločnosti kótované na burze. Točí sa tu miliardový biznis. Na druhej strane som zachytil informáciu, že vzhľadom na tento tlak bude za nejakého pol roka pravdepodobne na trhu prebytok vakcín.

Bodaj by bol. Vôbec by som sa nehneval. Tu treba povedať, že situácia s veľkými farma-firmami vôbec nie je čierno-biela. Ľudia majú tendenciu z nich robiť nejaké stelesnené zlo aj preto, že sú za tým veľké zisky. No je jasné, že tie firmy to nerobia len z nejakého ľudomilstva. Na druhej strane bez takýchto veľkých nadnárodných koncernov je veľmi ťažké vyvinúť globálne dostupné vakcíny. Zatiaľ vidíme, že vždy je to o spolupráci takejto spoločnosti s nejakou biotechnologickou firmou alebo akademickou inštitúciou, ktorá spraví ten prvý krok, t. j. vyvinie vakcínu. No keď má prísť ku klinickým skúškam a príchodu na trh, bez týchto veľkých hráčov to v podstate nie je možné. Napríklad vidíme, že Oxford spolupracuje s AstraZeneca alebo firma BioNTech s Pfizerom. Takže aspoň ja to vnímam tak, že o veľkých farma-firmách si môžeme myslieť, čo chceme, ale stále by sme bez nich ako ľudstvo neboli schopní v takej obrovskej miere pokryť potrebu vakcín.

Čo sme sa už dokázali naučiť od lídrov vo vakcínovaní? Konkrétne od Izraela, Spojených arabských emirátov alebo od Veľkej Británie?

Veľmi povzbudivé sú hlavne správy z Izraela. Tým, že sa tam situácia zlepšuje, pribúdajú nielen informácie o bezpečnosti vakcín (čo je bezpochyby, tie máme zo všetkých krajín), ale už sa ukazujú aj údaje o ich účinnosti v reálnom živote, v reálnom svete. A hlavne, máme už aj tie typy dát, ktoré sa nedali získať v klinických skúškach. Napríklad to, či sú zaočkovaní ľudia chránení len pred ochorením alebo aj nešíria vírus ďalej. Takže s ohľadom na reálny život začíname mať z Izraela dáta, ktoré ukazujú, že skutočne začína dochádzať k zásadnému znižovaniu intenzity prenosu. A Izrael sa vďaka tomu vracia do normálu. Sú tam zaočkované tuším už ¾ obyvateľov a postupne tam uvoľňujú opatrenia. Môžu si to dovoliť práve preto, že nové počty prípadov tam zásadne klesajú.

Myslím, že budem hovoriť za mnohých, že vďaka očkovaniu vidíme svetlo na konci tunela. Majú byť, ale výstrahou všetky mutácie – britská, juhoafrická, brazílska? Je toto reálna obava?

Áno, tieto nové varianty určite zmenili pandémiu. Dali jej nový rozmer, novú dynamiku. Sú obrovskou komplikáciou a, navyše, v tejto chvíli o nich máme rôzne protichodné informácie. Na jednej strane sú tu obavy, že napríklad juhoafrický alebo brazílsky variant je vo zvýšenej miere odolný voči imunitným reakciám vytvoreným u zaočkovaných ľudí. Na druhej strane, aj napriek zníženej účinnosti, klinické skúšky prebiehajúce aj priamo v južnej Afrike ukazujú, že stále dokážu dostatočne účinne zabrániť ťažkým prípadom vyžadujúcim hospitalizáciu. Takže ešte nie je nič stratené a súčasné verzie vakcín možno budú dostatočné aspoň z tohto hľadiska. Obrovským pozitívom by bolo už to, keby sme dokázali uľaviť zdravotníckemu systému. A ak by sa ukazovalo, že stále prichádzajú ďalšie nové varianty a sú viac a viac odolné voči vakcínam, je tu spomínaná možnosť vytvárať nové updatované verzie vakcín. Pre niekoho to môže byť dôvod nad všetkým mávnuť rukou a povedať si, že to nemá zmysel. Ja si však stále myslím, že mať v rukách zbraň v podobe updatovaných vakcín je stále obrovské pozitívum. Keby každoročné preočkovávanie malo znamenať koniec pandémie a návrat k normálu, určite to stojí za to.

To sú rozhodne dobré správy. Pán doktor, na záver by som spomenul, že všetko zlé je na niečo dobré. Jedno z pozitív pandémie je, že spopularizovala slovenskú vedu. Rád by som sa spýtal či aj Vy pociťujete zvýšený záujem verejnosti o výsledky svojej práce, ktorá predtým bola často neviditeľná, možno i prehliadaná.

Určite áno. Určite to vnímam. Vidíme to, napríklad, na tom obrovskom priestore v médiách a aj na váhe, aká je našim slovám dávaná. Vnímam to ako veľmi zásadný zlom vo vnímaní našej práce verejnosťou. Samozrejme, ale z oboch strán – z tej pozitívnej aj negatívnej. Mnoho ľudí to vníma pozitívne. Zároveň, bohužiaľ, nastáva aj opačný efekt, kedy si nás ľudia spájajú s pandémiou a so všetkými negatívami, ktoré priniesla. Viacerí z nás zaznamenali aj takéto reakcie. Ale vo všeobecnosti som určite presvedčený, že táto pandémia ukázala verejnosti a spoločnosti jedno – aký význam veda má. Dúfam preto, že nám to aj v budúcnosti pomôže robiť veci lepšie a veda získa ešte oveľa väčší priestor.

Pánovi doktorovi Klempovi želáme ešte veľa energie a pripájame dvojnásobné poďakovanie za úžasnú prácu. Svojim poslucháčom a čitateľom zase prajeme veľa úsmevu a najmä sviežu myseľ.

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky a výber toho najlepšieho z Generali Balans raz mesačne priamo do vašej e-mailovej schránky.