Pozor na myšlienky a emócie, majú vplyv aj na vaše telesné zdravie

Téma duševného zdravia naberá na dôležitosti. Výskumy už jasne potvrdzujú, že má výrazný dopad na to, či sa cítite dobre aj telesne. Práve vzájomným pôsobením psychických a fyzických problémov sa zaoberá psychosomatika.

Obehali ste už všetkých lekárov a žiaden vám nevie pomôcť? Problémy s trávením  vám však naďalej berú chuť do života. Bolesti v chrbte vás úplne paralyzujú. Rozlietaný tlak prináša úzkosti, čo bude zajtra… A možno práve tam pramení váš problém. S liečbou treba začať pri vašej mysli a emóciách.

Pandémia na duši

 Duševné zdravie sa čoraz častejšie skloňuje v spoločnosti, pribúda totiž ľudí, ktorých trápia psychické problémy. Platí to takmer všade na svete a Slovensko nie je výnimkou. Paradoxne, práve táto oblasť je v zdravotníctve často zanedbávaná. Veľkým výkričníkom však bola pandémia, ktorá ukázala, že je na čase venovať adekvátnu pozornosť aj duševnému zdraviu, keďže úzko súvisí aj s tým telesným.

Odkedy sa COVID-19 vkradol do našej každodennosti, tak pribúda iniciatív a osvetových projektov, ktoré si dali za cieľ našu psychickú pohodu. „Zdá sa, že sme každý na osobnej rovine, ale aj na rovine celospoločenskej, pocítili dopad dlhotrvajúceho ohrozenia, frustrácie a neistoty. Táto situácia preveruje adaptačné schopnosti spoločnosti, ale aj jednotlivca. A tie môžu, ale aj nemusia stačiť, aby sme mohli danú situáciu v zdraví zvládnuť. Vzhľadom k tomu, že okolnosti okolo COVID-u sú veľmi náročné, nie je divu, že zvládacie schopnosti nám mnohokrát dochádzajú,“ objasňuje psychologička Mgr. Viera Cviková, PhD.

Súčasné nepriaznivé podmienky dotlačili Európsku úniu k tomu, aby v roku 2021 navrhla reformu starostlivosti o duševné zdravie v rámci projektu ImpleMentAll.

Každý piaty Slovák

Podľa údajov, ktoré zverejnila Liga za duševné zdravie, každý piaty Slovák zažíva úzkosti a iné psychické ťažkosti, ako sú obavy, podráždenosť a problém uvoľniť sa.

Tieto čísla donútili konať aj naše štátne orgány. Psychologička Viera Cviková spomína napríklad vznik Rady vlády pre duševné zdravie, kde sa stretli odborníci z praxe, ktorí by mali nastaviť štátnu politiku pre podporu a ochranu psychického zdravia. „Aktuálna situácia v oblasti starostlivosti o duševné zdravie v našej krajine je mnohonásobne poddimenzovaná, starostlivosť nepokrýva dopyt, chýbajú odborníci, zariadenia, lôžka… Verím, že situáciu bude možné zastabilizovať aj vďaka Plánu obnovy a odolnosti, kde sú aj pre oblasť duševného zdravia vyčlenené prostriedky z EÚ. V nasledujúcich 5 rokoch je tu nádej, že ak sa správne investujú, tak by situácia mohla byť priaznivejšia,“ verí odborníčka.

Prvý krok k uzdraveniu

Faktorov, ktoré majú vplyv na naše fyzické zdravie, je veľa. každý z nás má bohatý mentálny svet, ktorý je úzko prepojený s telom. Neraz sa stane, že pacient behá po doktoroch a absolvuje všemožné vyšetrenia, no tí len krčia ramenami a na základe laboratórnych testov nedokážu určiť diagnózu, pretože všetko vyzerá byť v poriadku. Lekár tak pacientovi predpíše základné lieky, no jeho ťažkosti stále pretrvávajú a kvalita života ide dole vodou.

Mnohých ani len nepadne, že zdrojom fyzických problémov môžu byť práve tie psychické. Povedomie o duševnom zdraví u nás stále pokrivkáva. Veľa pacientov tak netuší, kde by vlastne mali začať pri pátraní po psychickej príčine a na koho sa treba obrátiť. Alebo to naopak dobre vedia, len sa hanbia psychické ťažkosti priznať. Cesta k psychoterapeutovi je pre mnohých zatarasená spoločenskou stigmou a obavami, čo by na to povedali blízki, kolegovia či rodina. Myseľ sa tak prepadá do čoraz väčšej temnoty a s tým sa ruka v ruke zhoršuje aj telesné zdravie.

Spojené nádoby

Úľavu a odpovede môže priniesť psychosomatická liečba, ktorá odhalí a lieči práve psychickú príčinu rôznych telesných ťažkostí. Psychosomatika hľadá totiž súvislosti fyzických ťažkostí v psychických stavoch a prežívaní človeka. Ako sa cítite? Čo vám ide celé dni mysľou? Čo v súčasnosti prežívate? Aké máte vzťahy? Toto všetko sú dôležité otázky, ktorých zodpovedanie môže priniesť viac svetla do nevysvetliteľných telesných problémov.

„V širokom zmysle slova sa dá povedať, že každé ochorenie môže mať psychosomatický pôvod. A vyplýva to z jednoduchého dôvodu, ktorým je fakt, že nevieme oddeliť psychiku od tela. Človek je celok fungujúci v systéme. Čokoľvek sa deje na úrovni tela, je súvzťažné s psychikou. Čokoľvek sa deje v našej hlave alebo duši, či ak chcete osobnosti, má dopad na fyziologickú telesnú rovinu,“ objasňuje Mgr. Cviková PhD. Podľa jej slov je psychosomatika vedou, ktorá uvažuje o človeku tak, aby zohľadnila prepojenia našej mysle, nášho tela, prežívania a správania.

Život v ohrození?

Keď príde reč na to, čo je spoločný menovateľ psychosomatických problémov, určite treba zmieniť stres. Pacient, ktorý ho prežíva, dostáva z riadiacej časti mozgu signály, aby do tela poslal stresové hormóny, napríklad kortizol a adrenalín. Na základe nich sa menia niektoré telesné funkcie, zrýchli sa tep a dýchanie, napnú sa svaly. Hoci stres sám o sebe nie je nebezpečný, dokonca nám pomáha prežiť, problém však nastáva, keď sme stresovej reakcii vystavený dlhodobo. To sa postará o riadnu búrku v našom hormonálnom a imunitnom systéme.

Psychologička Viera Cviková však posúva uvažovanie o strese ešte ďalej. Podľa nej sa tento pojem v spojitosti s psychosomatickými ochoreniami používa až nadmieru. „Čo je ale stres? Ako má bežný človek porozumieť tomu, keď dostane od lekára radu, že sa má zbaviť stresu vo svojom živote? Čo má tento človek urobiť?“ pýta sa odborníčka. Vysvetľuje, že stres je vnútorný stav organizmu, ktorý je niečím ohrozovaný, pričom sa domnieva (a práve to je dôležité slovo), že daná situácia je pre neho nezvládnuteľná.

„Takáto situácia generuje v človeku veľmi významnú emočnú odpoveď. Pod vplyvom stresu teda zažívame silné negatívne emócie strachu, hnevu, bezmocnosti… A tie sú problém, nie samotný stres. Negatívne emócie majú dopad na fyziológiu a v konečnom dôsledku na imunitný systém. Čiže naše prežívanie je úzko prepojené s imunitou. A tu je základ psychosomatických ochorení.“

Je toho veľa…

 Zažívacie ťažkosti, problémy so spánkom, búšenie srdca, bolesti hlavy, svalov a chrbtice, závraty, časté infekcie či kožné problémy. Toto sú najčastejšie príznaky psychosomatických ochorení. Podľa vyjadrenia psychologičky Cvikovej až 70% pacientov v ambulanciách praktických lekárov prichádza s psychosomatickými ťažkosťami.

Rozkolísaná psychika či veľké výkyvy v emóciách sú časovanou bombou špeciálne pre naše trávenie. Koledujeme si o dlhodobé pálenie záhy, reflux, žalúdočné vredy, zápchy. A pozor, psychické problémy majú súvis aj s histamínovou intoleranciou.

Stálicou medzi psychosomatickými ochoreniami sú alergie a astmy. A takisto aj vysoký tlak. Stresové hormóny totiž zužujú cievy, čo je práve príčinou vysokého krvného tlaku. Ak je zvýšený dlhodobo, tak rastie aj riziko mŕtvice alebo srdcového infarktu.

Máte už roky bolesti chrbta a nič nezaberá? Tak možno je načase popátrať vo vašej mysli, či nemáte neustále pocit ohrozenia. Telo je vtedy v napätí a pripravené konať. Svaly tak nemajú priestor na regeneráciu a to sa prejavuje ich stuhnutosťou, chronickou bolesťou chrbta a ramien, a čerešničkou na torte utrpenia je migréna.

„Sú to ochorenia, pri ktorých nie je jasná jedna príčina, súvisia s tým, ako človek žije. Choroba je pre človeka signál, že je na nejakej úrovni narušená rovnováha v jeho organizme. A tak by sme mali o pôvode ochorenia uvažovať v podstatne širších súvislostiach, ako len v rovine telesnej. Mali by sme byť schopní vnímať, ako okolnosti (tie vo vonkajšom svete, ale aj v našom prežívaní) vplývajú na to, ako sa v živote máme,“ prízvukuje psychologička.

Prepnúť gombík

Podobne ako pri všetkých ochoreniach, aj tu platí, že treba začať s liečbou včas. Paradoxom je, ako uvádza Mgr. Viera Cviková PhD., že môže trvať  5-7 rokov, kým sa podarí ochorenie správne diagnostikovať. V skoršom štádiu je možné chorobný program organizmu jednoduchšie ovplyvňovať. významne v tom môže pomôcť práve psychoterapia, zmena životného štýlu, sebapoznanie.

„Vo včasných fázach ochorenia ho zväčša nevieme zachytiť bežnými diagnostickými postupmi, pretože ochorenie začína skryto na funkčnej úrovni. Fyziologické ukazovatele môžu byť v poriadku, aj keď človek má evidentné subjektívne ťažkosti. Tie sa zvyknú bagatelizovať a ľuďom lepiť nálepku „hypochondra“. Tá je natoľko stigmatizujúca, že aj sám človek začína o sebe pochybovať, stiahne sa a skúša „vydržať“. No čas beží, situácia pacienta sa nemení, nastavená liečba nie je tá správna, ťažkosti sa zhoršujú a ochorenie sa rozvíja. A tak po čase človek  má regulérny problém, ktorý už je možné zachytiť aj diagnostickými postupmi,“ približuje častú prax psychologička.

Keď už je zrejmé, že to šialené pálenie záhy neuhráme len zmenou stravy a že tie záhadné pocity na odpadnutie nemajú nič spoločne s tesným stavom, môžeme pristúpiť k liečbe. Odstránenie psychických problémov môže priniesť úľavu od telesných ťažkostí, ktoré nám roky strpčujú život. Zvyčajne sa to rieši kombináciou antidepresív a psychoterapie. Cieľom liečby antidepresívami je stabilizovať neurobiologické deje v organizme a zlepšiť celkovú pohodu pacienta. Ďalším krokom je psychoterapia a hľadanie toho, kto vlastne som, čo v živote potrebujem a ako si to zariadiť, aby som bol v súlade so sebou samým.

Dobrou správou je, že rovnako ako sme si to pokazili, tak vieme veci aj napraviť. „Len ako sa k tomu dopracovať? Lebo pozitívne myslieť vôbec nie je jednoduché! Neexistuje v nás gombík na prepínanie pozitívneho alebo negatívneho myslenia. Každý máme svoj program myslenia a vnímania sveta, ktorý nám je vlastný, a je veľmi ťažké ho prestavovať. K uvedenému slúži psychoterapia. Tá by mala byť pri liečbe psychosomatických porúch súčasťou starostlivosti o chorého človeka,“ zdôrazňuje psychologička.

Tréning pre dušu

Ideálne však je žiť tak, aby sme sa k týmto ťažkostiam ani nedopracovali. Treba sa dobre rozhliadnuť vo vlastnom živote a ak zistíme, že nám čosi alebo ktosi nerobí dobre, tak treba začať robiť poriadky. Dobrými priateľmi na ceste za psychickým aj fyzickým zdravím sú tiež relaxácia, meditácia, dychové cvičenia či metóda mindfulness.

Rovnováhu do našich dní prinesie aj dodržiavanie zdravých stravovacích návykov, vyhýbanie sa kofeínu a alkoholu, cvičenie a pravidelný pohyb a samozrejme aj kvalitný spánok a odpočinok. Dobrou prevenciou je aj kontakt s blízkymi a emočná podpora.

Rovnako, ako sme sa vycvičili v chmúrnych myšlienkach, vieme si natrénovať aj optimistický pohľad na svet. Množstvo štúdií potvrdilo, že autosugescia a placebo efekt vedia veľmi efektívne pomôcť pri liečbe. Dnes už existujú rôzne mentálne techniky, ktoré pomáhajú budovať pozitívne emócie. Aj v tomto prípade je však dobré obrátiť sa na odborníka alebo psychoterapeuta, aby sme nevytesnili negatívne emócie, ktoré sú síce nepríjemné, no plnia svoju úlohu.

Starostlivosť o svojho ducha v celej jeho mnohorakosti odporúča aj psychologička Viera Cviková. „Vnímať svoje prežívanie a snažiť sa mu porozumieť. Spoznávať sa z vnútornej stránky. Vedieť, kto som, kam smerujem, ako ma vnímajú iní. Prevencia je pestovanie zdravého vzťahu k sebe aj k iným. Dnes žijeme dobu, kedy sme zameraní na efekt, na vizáž, na fyzický svet. Ako však vidieť na duševnom stave obyvateľstva, nestačí nám to.“