Prehľad dostupných vakcín proti COVID-19 a rozdiely medzi nimi
Očkovanie je jediným trvalým a bezpečným riešením, ako môžeme poraziť pandémiu koronavírusu. V Európskej únii sa začalo očkovanie proti COVID-19 v decembri 2020. Európska komisia zatiaľ schválila štyri vakcíny na základe posúdenia účinnosti a bezpečnosti Európskou liekovou agentúrou: vakcíny vyvinuté spoločnosťami BioNTech a Pfizer, Moderna, AstraZeneca a Janssen.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme téme očkovania a vírusov. Na Slovensku práve prebieha očkovanie proti ochoreniu COVID-19, preto vám spolu s odborníkmi tento mesiac prinášame overené informácie a odpovede na dôležité otázky ohľadom vírusov a vakcín. Viac informácií nájdete aj na platformách Zaočkujem sa a Veda pomáha.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súčasnosti eviduje viac ako 200 kandidátov vakcíny na COVID-19, z ktorých 60 je už v štádiu klinických testov.
Podmienečné povolenie na uvedenie na trh
Tri schválené vakcíny dostali podmienečné povolenie na uvedenie na trh. Čo to vlastne znamená? Takéto povolenie môže Európska komisia udeliť v núdzovej situácii, v akej sa nachádzame aj teraz. Za bežných okolností sa od výrobcov vyžadujú komplexné a definitívne údaje. V situáciách časovej tiesne, keď prínos prevažuje nad rizikami, je možné vakcíne či lieku poskytnúť podmienečné povolenie na uvedenie na trh, v rámci ktorého sa výrobca zaviaže, že dodatočné údaje doplní podľa stanoveného harmonogramu. Európska lieková agentúra bezpečnosť vakcín dôkladne monitoruje.
Hoci sa nám môže zdať, že vakcíny boli schválené vo veľmi krátkom čase, technológie za nimi boli vo vývoji už dlhší čas, ako vysvetľuje doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., z virologického ústavu BMC SAV: „Na pandémiu sme sa pripravovali už dávno. Každý štát mal svoju pandemickú komisiu a Svetová zdravotná organizácia mala vypracované plány, ako v prípade pandémie postupovať.
Mnohé technológie už boli otestované, prípadne použité pri výrobe vakcín proti baktériám alebo vírusom. Od roku 2003 sa začalo pracovať na príprave vakcíny proti prvému vírusu SARS, ktorý sa objavil v roku 2002. Od roku 2013 sa pracuje na príprave vakcíny proti Mers-CoV. Získané skúsenosti boli zužitkované pri príprave vakcín proti SARS-CoV-2, takže keď vypukla pandémia, vedeli sme, že potrebujeme približne rok, aby sme mali vakcínu.“
Typy vakcín
mRNA vakcíny
Tieto vakcíny boli vyvinuté pomocou najmodernejších technológií. V minulosti bežné typy vakcín obsahovali neaktívny či oslabený vírus, ktorý v tele vyvolal imunitnú reakciu. V prípade mRNA vakcín, akými sú tie od firiem Pfizer-BioNTech, Moderna či CureVac, to tak však nie je. Tieto vakcíny učia naše bunky vytvárať neškodný proteín či časť proteínu, ktorý vyvolá imunitnú reakciu. Tento proteín sa nachádza na povrchu vírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Náš organizmus sa vďaka očkovaniu naučí rozpoznať vírus a bojovať proti nemu.
Vedci a výskumné tímy študovali a pracovali s mRNA technológiami už desaťročia. Záujem o túto technológiu vzrástol vďaka tomu, že umožňuje rýchlejší vývoj vakcíny ako tradičné metódy. Hneď ako boli informácie o novom koronavíruse dostupné, vedci sa pustili do prípravy mRNA inštrukcií pre bunky, na základe ktorých dokážu vytvoriť daný spike proteín.
To, že mRNA vakcína môže zasahovať do našej DNA, je však mýtus: „Platí základné pravidlo. DNA, ktorá je v jadre bunky, slúži ako šablóna pre prípravu mRNA, ktoré prechádzajú z jadra do cytoplazmy bunky, kde slúžia mRNA ako šablóna na výrobu proteínov. Potom ju bunka rozloží. Pripravený proteín je prezentovaný bunkám imunitného systému, ktorý zabezpečí „zaškolenie“ B a T lymfocytov, ktoré budú špecificky rozpoznávať a likvidovať vírus, ak sa v budúcnosti nainfikujeme,“ vysvetľuje doktorka Betáková.
Vektorové vakcíny
Vektorové vakcíny obsahujú modifikovanú verziu iného vírusu, adenovírusu, ktorý doručuje do našich buniek informácie. Samotný adenovírus sa nedokáže rozmnožiť ani spôsobiť ochorenie. Na základe informácie, ktorú vektor (adenovírus) do bunky doručí, sa začne vytvárať spike proteín, ktorý je súčasťou koronavírusu. Organizmus sa ho učí rozpoznať a bude sa proti nemu brániť, podobne ako pri mRNA vakcínach. Samotný proteín nedokáže vyvolať ochorenie COVID-19. Medzi vektorové vakcíny patria tie od firmy AstraZeneca, Sputnik V a Janssen (patriaca pod Johnson & Johnson).
Proteínové vakcíny
V Európskej únii zatiaľ nebola schválená žiadna vakcína na bielkovinovej báze, ide však o známu a overenú technológiu so skvelými výsledkami, čo sa týka bezpečnosti a efektivity. Pri týchto vakcínach sa do tela vpichuje priamo fragment proteínu, ktorý je pre daný vírus jedinečný. Vývoj vakcíny však trvá dlhšie ako pri mRNA či vektorových vakcínach, pretože je náročné zdokonaliť systém na výrobu spike proteínu. Medzi proteínové vakcíny patria tie od firiem Sanofi/GSK a Novavax.
Živé oslabené a neživé inaktivované vakcíny
Takéto vakcíny obsahujú umŕtvený či oslabený vírus, ktorý vyvolá imunitnú reakciu, ale nespôsobí ochorenie. Vývoj takejto vakcíny je tiež pomerne zdĺhavý. Pri takomto očkovaní existuje riziko veľmi silnej imunitnej reakcie a pri oslabených vírusoch aj možnosť reaktivácie a spôsobenia ochorenia. Tieto typy vakcín vyvíjajú napríklad spoločnosti Sinovac či Sinopharm.
Rozdiely medzi vakcínami
Jeden z hlavných rozdielov medzi vakcínami je v ich uskladňovaní. Vakcína od Pfizer-BioNTech musí byť uskladnená pri teplote -70 °C a vyžaduje špeciálne mrazničky. Vakcína od Moderny sa uskladňuje pri teplote -20 °C. Obe vakcíny treba po otvorení spotrebovať približne do piatich dní. Výhodou vakcín od firmy AstraZeneca a Janssen je, že sa môžu uskladňovať v chladničkách pri teplote 2°C a 8°C a vydržia tri až šesť mesiacov.
Väčšina vakcín sa podáva v dvoch dávkach na dosiahnutie vyššej efektivity. Vakcína od firmy Janssen sa podáva len v jednej dávke a na základe klinických testov dosahuje 67 % účinnosť.
Účinnosť jednotlivých vakcín je mierne odlišná. Pri vakcínach od Pfizeru a Moderny bola preukázaná účinnosť 95 a 94 %, pri vakcíne od firmy AstraZeneca to bolo okolo 70 %. „Všetky vakcíny majú vysokú efektivitu a chránia zaočkovaných ľudí pred ťažkým priebehom COVID-19.” objasňuje doktorka Betáková a zároveň nás ubezpečuje o bezpečnosti vakcín: „Žiadna vakcína nesmie naše zdravie a život poškodzovať. V súčasnosti by žiadna spoločnosť neschválila vakcínu, ktorá by bola nejakým spôsobom nebezpečná, a ani farmaceutické firmy by v žiadnom prípade neriskovali, aby platili ľuďom odškodné v prípade poškodenia zdravia. V súčasnosti je schválenými vakcínami zaočkovaných niekoľko miliónov ľudí. Je to obrovský počet, ktorý potvrdzuje, že vakcína je efektívna a bezpečná.“
Zdroje:
https://www.who.int/news-room/feature-stories/detail/the-race-for-a-covid-19-vaccine-explained
https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/vaccines/different-vaccines.html
