Pri autizme je dôležitá včasná diagnostika. Ako spozorovať prvé príznaky?

Vývin dieťaťa sprevádza mnoho fyzických a psychických zmien, ktoré sú zväčša úplne bežné. No občas sa môžu objaviť viaceré signály, ktoré naznačujú, že jeho vývoj stagnuje alebo je odlišný oproti rovesníkom. Vtedy treba spozornieť. Môže totiž ísť o vážnu neurovývinovú poruchu, ktorú poznáme pod pojmom autizmus. Ako a kedy odhaliť prvé príznaky a diagnostikovať túto poruchu radí doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD.

Nejasné príčiny vzniku autizmu

Autizmus, presnejšie nazývaný porucha autistického spektra (PAS) je porucha, ktorá sa u detí zväčša prejaví v ranom veku.  Sprevádza ich potom po celý život a má za následok, že tieto deti majú ťažkosti so zaradením sa do bežného života a fungovania v spoločnosti. „Poruchu autistického spektra charakterizuje trojica príznakov – narušená sociálna interakcia, komunikácia a repetitívne vzorce správania a záujmov,“ vysvetľuje Katarína Babinská z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorá pracuje v Akademickom centre pre výskum autizmu.

Počet diagnostikovaných prípadov autizmu navyše v populácií stále rastie. Kým v roku 2012 sa porucha autistického spektra potvrdila u 62 detí z 10 000, v roku 2022 to už bolo 100 detí z 10 000, teda približne jedno percento detskej populácie.

Aj napriek tomu však stále nie je známe, čo autizmus spôsobuje. „Vieme len, že na jeho vzniku sa podieľajú genetické činitele a faktory prostredia. Kým sa nevysvetlí, ktoré gény sa na vzniku poruchy podieľajú, nemôžeme ani určiť, či niekto má alebo nemá predispozíciu,“ objasňuje docentka Babinská. Z rovnako neznámych dôvodov je aj diagnostikovaný autizmus štyrikrát častejšie chlapcom ako dievčatám.

Prvé signály sa objavia už v ranom detstve

Spozorovať prvé náznaky toho, že niečo nie je v poriadku môžeme už počas dojčenského obdobia. „Spozornieť treba, ak dieťa nereaguje alebo reaguje len zriedka na oslovenie menom. Tiež ak menej alebo netypicky reaguje na ľudí, chýba očný kontakt a pohľad do tváre, sociálny úsmev, či zdieľanie radosti,“ vysvetľuje Katarína Babinská.

Rovnako docentka Babinská dopĺňa, že odpozorovať môžeme aj iné symptómy. „Okolo 16 mesiacov by dieťa malo používať niekoľko jednoduchých slov. Zaostávanie vývinu rečových schopností môže mať viaceré príčiny, no autizmus je jednou z nich.“

Oneskorená schopnosť rozprávať, či časté opakovanie vybraných fráz je teda dôvodom, ešte o niečo viac dieťa sledovať. Takisto môže mať problém v sociálnych a emocionálnych interakciách, čo znamená, že nemusí byť schopné v dostatočnej miere prejaviť emócie druhým ľudom a primerane na ne reagovať. Rovnako majú problém komunikovať neverbálne gestami a môžu sa vyhýbať dotykom a objatiam.

Správanie, ktoré sa opakuje

Stereotypné správanie, ktoré je tiež jedným z príznakov autizmu sa prejavuje napríklad opakovaným klopaním prstami, mávaním rukami, chôdzou po špičkách,  krútením sa okolo vlastnej osi alebo do kruhu, či rozličnými inými opakujúcimi sa pohybmi celého tela. „Ide o takzvané manierizmy, teda o neobvyklé pohybové, ale aj zvukové prejavy,“ objasňuje Babinská. Stereotypné vzorce sa môžu objaviť aj v úzko zameraných záujmoch na určitú tému, či dodržiavaní rituálov a odmietaní zmien. Prítomné môžu byť záchvaty hnevu či agresie v rôznych situáciách.

Vo svojej praxi sa docentka stretáva aj s nezvyčajným používaním predmetov či s repetitívnym narábaním s nimi. „Napríklad s autíčkom nejazdia po autodráhe, ale držia si ho blízko tváre a fascinovane krútia kolesami alebo zoraďujú hračky do radu,“ spomína Babinská.

Deti s autizmom fascinujú detaily a tým dokážu venovať prílišnú pozornosť. Naopak, iné aktivity a bežné spôsoby hry s hračkami ich nezaujímajú. ​​Všímať si treba aj to, či dieťa vníma pri hre ostatné deti. Autistické deti sa totiž radi hrajú samy, správajú sa akoby nepočuli výzvy a pokyny.

Zakroč čím skôr

Pokiaľ tieto symptómy vykazuje aj tvoje dieťa, je dôležité čím skôr vyhľadať odborníka. „Na Slovensku je dostupný skríningový nástroj M-CHAT R, napríklad u pediatrov, možno ho však nájsť aj na internete. Ide o jednoduchý dotazník s 20 otázkami a podľa skóre, aké dieťa dosiahne, sa rodič dozvie, aká je miera rizika autizmu u jeho dieťaťa,“ vysvetľuje Katarína Babinská.

Dôležité je ale navštíviť pediatra, hneď ako prvé príznaky spozoruješ. „Čím skôr sa začne s intervenciou, tým je lepšia vývojová prognóza dieťaťa. Diagnóza sa dá stanoviť vo veku okolo 2,5 roka. Ak sa porucha nezachytí v detstve, u mladých ľudí v pubertálnom veku sa psychické ťažkostí môžu vystupňovať,“ dodáva Babinská.

Ako prebieha diagnostika?

V prvej fáze je potrebný diagnostický rozhovor s rodičom, následné psychologické diagnostické vyšetrenie dieťaťa a diferenciálno – diagnostické vyšetrenie. Počas neho odborník sleduje odchýlky v oblastiach autistickej triády, kde patrí komunikácia, sociálna interakcia a repetitívne vzorce správania a záujmov.

Priprav sa aj na vyšetrenie u psychológa a následne detského psychiatra. „Diagnostika autizmu sa zakladá na psychologickom vyšetrení vhodnými metódami. Medzinárodným štandardom sú diagnostické nástroje ADOS-2 a ADI-R. Dieťa musí vyšetriť aj psychiater, ktorý vylúči inú poruchu a potvrdzuje diagnózu poruchy autistického spektra.“

Čo sa dozvieš na vyšetrení?

Donedávna ešte diagnostika autizmu rozlišovala poruchy ako detský autizmus alebo Aspergerov syndróm. „Od roku 2022 platí už aj na Slovensku nová, 11. revízia medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-11. Táto už nerozlišuje jednotlivé diagnózy, ale zavádza jeden zastrešujúci pojem – poruchy autistického spektra,“ ozrejmuje doc. MUDr. Katarína Babinská.

Potrebné je vyšetriť intelekt dieťaťa, no tiež jeho rečové schopnosti. „U dieťaťa sa potom spresní, či má poruchu autistického spektra s narušeným vývinom intelektu a funkčnej reči alebo bez narušenia uvedených funkcií,“ opisuje proces diagnostiky Babinská.

Prístup rodiča je kľúčový

Hoci sa autizmus nedá vyliečiť, pochopením takéhoto dieťaťa vieš spolu s odborníkmi nastaviť metódy, ktoré mu umožnia v rámci jeho možností, čo najlepšie fungovanie v spoločnosti. „Vhodnými intervenciami možno naplno rozvinúť potenciál dieťaťa, tak, aby dosiahlo čo najväčšiu samostatnosť a kvalitu života a aby sa zredukovali nežiaduce prejavy, napríklad agresivita. Významnou formou intervencie sú psychoterapeutické prístupy, napríklad aplikovaná behaviorálna analýza (ABA),“ konkretizuje prístupy Katarína Babinská.

V prípade jasnej diagnózy sa rodičovi odporučí ďalší vhodný postup v oblasti intervencií, zaškolenia dieťaťa a potrebnej odbornej starostlivosti. „Stáva sa, že odborník – psychoterapeut v rámci pravidelných stretnutí zaškoľuje rodičov, ako s dieťaťom pracovať, ale systematická každodenná práca je nakoniec na pleciach rodičov,“ dopĺňa Babinská.

Pomôže komunikácia a individuálny prístup

Keďže mnohé deti s autizmom ťažšie zvládajú vzdelávanie medzi ostatnými deťmi, potrebná je spolupráca asistenta, prípadne individuálny študijný plán v bežných alebo špeciálnych školách alebo škôlkach. Výzvou je taktiež výchova. Rodič si musí osvojiť nové spôsoby a techniky výchovy, aby zvládol každodenné činnosti a bežnú starostlivosť o dieťa.

Nápomocné sú rady psychológov, ktorí ti poradia, ako efektívne s dieťaťom komunikovať. „V súčasnosti sa ako najefektívnejšie vnímajú psychologické – behaviorálne prístupy, ktorých účinnosť je vedecky potvrdená. Odborník by mal rodičom odporučiť také, ktoré budú pre dieťa vhodné a zaškoliť rodičov, ako s dieťaťom pracovať,“ vysvetľuje Babinská.

Existujú aj rôzne alternatívy a doplnkové metódy. „Tu patria napríklad terapie so zvieratkami, arteterapia, podávanie doplnkov výživy a podobne. Poväčšine ide o metódy, ktoré sú bezpečné, ale ich účinnosť je otázna. Vždy však treba mať na pamäti, že hoci to dieťa s autizmom nie vždy dokáže prejaviť, potrebuje a vníma lásku svojich blízkych a pocit bezpečia,“ dodáva na záver doc. MUDr. Katarína Babinská, PhD.