Respiračné ochorenia bývajú v zime ešte zradnejšie. Naučte sa ich rozoznávať a vyhnúť sa im.

Respiračné ochorenia sú tu s nami už od nepamäti. Prechladnutie, nádcha či chrípka nás vedia potrápiť počas celého roka, no najčastejšie s nimi bojujeme práve počas zimných mesiacov. Aj keď má chladné počasie viditeľný vplyv na náš organizmus, tieto ochorenia spôsobujú výhradne patogény a vírusy.

Zima so sebou často prináša aj množstvo nepríjemných chvíľ. Kašeľ, únava, výtok z nosa a kde-tu aj horúčky či dokonca vážnejšie príznaky. Mnohí z nás tento scenár dôverne poznáme. No čo je ozajstnou príčinou týchto ochorení? Je to práve imunita nášho organizmu, ktorá podľahne zákerným vírusom. A keďže chlad znižuje našu obranyschopnosť, oveľa ľahšie tieto mikroorganizmy prenikajú do tela.

Telo sa bráni automaticky

Človek je ako cicavec od prírody teplokrvný. Preto nie je pre nás prirodzené byť dlhodobo vystavený chladu a zime. Z pohľadu evolúcie sme sa vždy dokázali prispôsobiť a nájsť spôsoby, ako sa chladu vyhnúť, či už teplým oblečením alebo rôznymi inými zdrojmi tepla. Telo má však aj svoje vlastné mechanizmy, ktoré používa na obranu pred chladom.

Jedným z najčastejších prejavov obrany pred chladom sú stuhnuté končeky prstov na rukách a nohách. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, pre naše prežitie je to veľmi logický krok. Telo sa takýmto spôsobom snaží ochrániť svoje vnútorné orgány, ktoré vyhodnotí ako tie najdôležitejšie na prežitie. Robí to veľmi efektívnym spôsobom, a to tak, že presúva krv z končatín práve k orgánom do hrudného koša.

Ďalším dobre známym mechanizmom, ktorý telo automaticky spúšťa pri nižších teplotách, je triaška. Hneď ako cíti chlad, začne sa triasť. Takýmto spôsobom sa snaží pomocou svalov vygenerovať viac tepla a zahriať sa. A čo taký výtok z nosa? Aj to je jeden zo spôsobov ochrany tela, konkrétne nosovej sliznice. Tento výtok má zabrániť jej vysušeniu studeným vzduchom.

„Vystavenie chladu v zime je zároveň veľkou záťažou pre náš imunitný systém. Chlad môže spôsobiť vážne poškodenia, napríklad omrzliny rôzneho stupňa, podchladenie až zamrznutie. U pacientov s ochoreniami srdca taktiež môže zvýšiť riziko kardiovaskulárnej príhody alebo vyprovokovať astmatický záchvat,“ objasňuje MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

Vírusy na nás striehnu celý rok

Respiračné ochorenia sa pripisujú zime a chladným mesiacom, no väčšinu týchto ochorení spôsobujú rôzne typy vírusov, baktérií a iných patogénov. Aj keď sa prechladnutie, nádcha, chrípka či iné respiračné ochorenia vyskytujú v lete len zriedka, neznamená to, že dokážeme „ochorieť zo zimy“. Mrazivé počasie, nedostatok slnka či prudké zmeny teplôt majú na našu imunitu negatívny vplyv a vírusy tak majú jednoduchšiu cestu do nášho organizmu.

„Chladné zimné počasie oslabuje imunitu, narušuje prirodzené bariéry sliznice nosa. Trávime menej času vonku a viac sa stretávame v uzavretých priestoroch, kde sa infekcie rýchlo šíria. V jesennej a zimnej sezóne sa najčastejšie stretávame s infekciami horných a dolných dýchacích ciest. V prevažnej väčšine prípadov je za nimi infekcia spôsobená rôznymi vírusmi od rhinovírusov, adenovírusov cez RS vírus až po chrípku,“ doplnil MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

Obranyschopnosť je obmedzená

Nižšie teploty vysušujú sliznicu dýchacieho systému a práve to je dôvod, prečo sa do tela ľahšie dostanú vírusy a patogény. Navyše chladný vzduch sťažuje aj pohyb riasiniek, ktoré sa nachádzajú na bunkách respiračného epitelu. Ide o malé výbežky, ktorými sú vystlané dýchacie cesty či pľúca a na ich povrchu sa nachádza hlien. Ten má za úlohu vyhnať vírus do vyšších častí respiračného traktu, odkiaľ ho vykašleme. Ak je pohyb riasiniek obmedzený, ťažšie sa ho zbavujeme. Usadí sa v dýchacích cestách a jednoduchšie sa tam rozmnoží.

Chladné mesiace so sebou prinášajú aj nedostatok slnečných lúčov, ktoré podporujú prirodzenú tvorbu vitamínu D. Práve on zohráva dôležitú úlohu pri podpore imunity. V týchto mesiacoch sa tvorí v obmedzenom množstve a my sme odkázaní na jeho doplnenie vo forme výživových doplnkov.

Nezvaní hostia

Medzi najčastejšie infekčné ochorenia, ktoré počas zimy zažívame, sú prechladnutie a chrípka. Obe sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, preto sa šíria tak jednoducho. Ak prídete do kontaktu s infikovaným, nakaziť sa môžete počas niekoľkých minút. Hlien s vírusom, ktorý infikovaný vykašle, sa šíri vzduchom, až kým neprenikne do dýchacej sústavy. Nakaziť sa však môžete aj nedostatočnou hygienou rúk, keďže hlien s vírusom sa môže nachádzať aj na okolitých povrchoch.

Nádcha alebo inak ochorenie z nachladnutia majú na svedomí takzvané rhinovírusy. Prechladnutie je jedným z najbežnejších ochorení horných dýchacích ciest a prejavuje sa miernou nádchou, kýchaním či podráždeným hrdlom. O niečo horšie príznaky sprevádzajú chrípku, ktorá sa prejavuje horúčkami, silným kašľom, bolesťou hlavy a často aj zápalom dýchacích ciest.

„Nachladnutie, nádcha alebo tzv. soplík je pomerne mierne ochorenie, najčastejšie spôsobené bežnými vírusmi, napríklad rhinovírusmi. Pri chrípke takmer vždy dokážeme určiť deň a hodinu vzniku, pretože sa začne náhle a sprevádza ju triaška, vysoké teploty, zvracanie, slabosť, únava. To položí pacienta do postele,“ objasnil MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

 Okrem chrípky či prechladnutia nás vedia potrápiť aj ďalšie respiračné ochorenia, ktoré tiež majú na svedomí nezvaní hostia v našom organizme. Patria medzi ne spomínané rhinovírusy, adenovírusy, syncyciálny vírus, no tiež početné množstvo baktérie, ako napríklad Mycoplasma Pneumoniae Korynebaktérie, hemofily, streptokoky, stafylokoky, mykobaktérie, mykoplazmy, legionely, bordetely alebo meningokoky.

Ako sa ich zbaviť?

Neexistuje jednotná liečba na všetky druhy respiračných ochorení. Na ich liečbu vám vo väčšine prípadov lekár predpíše lieky a vo výnimočných prípadoch aj antibiotiká. „Ak ide o vírusové ochorenie, používame symptomatické lieky, lieky proti teplote, vitamíny, tekutiny, domácu izoláciu a organizmus si poradí s vírusom sám. Zbytočné nasadenie antibiotík môže poškodiť imunitu pacienta, ak narušia obrannú mikroflóru v črevnom trakte. Ich časté užívanie navyše robí baktérie voči nim rezistentné. Antibiotiká nasadzujeme vtedy, ak sa stav nezlepšuje, komplikuje alebo máme dôvod prekryť prípadnú baktériovú infekciu. Takmer vždy ich používame pri ťažkých stavoch u pacientov v nemocnici, kde sú ale súčasťou komplexnej liečby. To platí aj pre ťažký priebeh chrípky aj ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

Vírus súčasnosti

Posledné dva roky vo svete prevláda pandemické ochorenie COVID-19. Rovnako ako pri vyššie spomenutých vírusoch ide o respiračné ochorenie, ktoré napáda dýchacie cesty. V zimných mesiacoch sa vírus pre viaceré faktory šíri ešte rýchlejšie.

„K rýchlejšiemu šíreniu v zimných mesiacoch prispieva združovanie ľudí vnútri budov, horšia kvalita vzduchu vo vykurovacej sezóne, nízka hladina vitamínu D, ktorý je dôležitý pre obranyschopnosť organizmu, menšia intenzita slnečného UV žiarenia, ktoré dezinfikuje vzduch a zároveň pomáha vytvárať D vitamín v organizme,“ objasnil MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

Starajte sa o imunitu, ona sa postará o vás

Nielen počas zimných mesiacov, ale aj počas celého roka by sme mali dbať na dôkladnú hygienu rúk, vetrať v miestnostiach s častým výskytom osôb, vyhýbať sa veľkému počtu ľudí počas vírusových období a najmä sa pravidelne starať o svoju imunitu a životosprávu.

Dôležitou súčasťou posilňovania imunity počas zimných mesiacov je dostatočný príjem vitamínov, minerálov a antioxidantov, či už vo forme potravy alebo formou kvalitných výživových doplnkov. Nie je žiadnym prekvapením, že skvelými potravinami, ktoré pomáhajú zlepšiť imunitu, je práve často spomínaný zázvor, citrón, špenát, cvikla či avokádo. Vitamíny a minerály, ktoré majú najvýraznejší vplyv na zlepšenie imunity, sú vitamíny C, D a A, zinok, selén, no tiež horčík.

„Je dokázané, že imunitu si dokážeme budovať zdravou životosprávou, primeraným fyzickým tréningom, dostatkom vitamínov vo forme zdravých potravín, ovocia a zeleniny,“ poznamenal MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

Jedným zo spôsobov, ako zlepšiť imunitu, je aj otužovanie. Toto dobrovoľné vystavovanie sa chladu zlepšuje náš imunitný systém, a to tak, že sa v krvi zvyšuje hladina cytokínov a bielych krviniek. To prispieva k lepšej imunitnej reakcii aj v prípade respiračných ochorení.

„Otužovanie je účinné, no musí byť postupné, opatrné a treba ho vykonávať dlhodobo. Imunitu si budujeme tiež dostatkom spánku, absenciou užívania škodlivín, akými sú alkohol a cigarety. Ak sa stane, že sme už ochoreli, doprajme si dostatočný čas na rekonvalescenciu a regeneráciu,“ doplnil MUDr. Pavol Pobeha, PhD.

Zatočme s vírusmi

Okrem budovania imunity, hygieny a vyhýbaniu sa preplnených miest počas vírusového obdobia máme ešte jednu veľmi účinnú zbraň, ktorou je očkovanie. Pri vírusových ochoreniach v zásade platí, že pokiaľ máme na konkrétny typ vírusu dostupnú vakcínu, vo väčšine prípadov je to najvhodnejší nástroj, ako naučiť našu imunitu bojovať s vírusom.

Imunita si naň v predstihu vytvorí protilátky, a keď sa týmto vírusom nakazíme, poradí si s ním oveľa efektívnejšie a rýchlejšie. Okrem toho sa vyhneme aj jeho šíreniu, ktoré môže byť oveľa nebezpečnejšie pre starších ľudí a tých so slabšou imunitou. Preto je pri očkovaní dôležitý aj spoločenský aspekt, keďže náš imunitný systém sa s ochorením môže popasovať ľahko, no ostatní nemusia mať rovnaké šťastie.

 „V zahraničí sa bežne očkovalo proti chrípke 30 – 40% ľudí, na Slovensku ani nie 3 percentá. Preto sa u nás bežne zatvárali školy pre chrípkové prázdniny a ľudia vo veľkom počte vypadávali z práce. Odkedy sa v chrípkovej sezóne personál nášho oddelenia očkuje, chorobnosť personálu aj pacientov významne poklesla. Očkovanie proti chrípke je každoročné, lebo vakcína je vždy vyvinutá proti typu vírusu, ktorý dominuje v populácii. Vhodné je pre každého, určite by som ho odporúčal všetkým nad 60 rokov a ľuďom s chronickými ochoreniami,“ poznamenal MUDr. Pavol Pobeha, PhD.