Rozhovor s biochemikom Pavlom Čekanom o pandémii COVID-19, opatreniach, bezpečnosti vakcín a mutáciách koronavírusu

Pandémia koronavírusu v uplynulom roku ochromila celý svet a ovplyvnila naše každodenné fungovanie. Vďaka očkovaniu však už máme nádej, že sa čoskoro dokážeme vrátiť k normálnemu životu, že sa znovu budeme môcť stretávať s rodinou a priateľmi a užívať si spoločenské podujatia. Mnohí však majú z očkovania obavy a stále váhajú, či sa dajú zaočkovať a či sú dostupné vakcíny bezpečné. Na túto tému sme sa rozprávali so známym biochemikom Pavlom Čekanom, ktorého firma MultiplexDX bola už na začiatku pandémie na čele vývoja prvých slovenských PCR testov.

Téma koronavírusu v uplynulom roku dominovala všade vo svete. Zo začiatku to bola pre všetky krajiny nová situácia a nikto si nebol celkom istý, ako reagovať. Uplynul však už takmer rok – čo sme sa za ten čas naučili? Aké sú najúčinnejšie spôsoby, ako zvládať pandémiu z hľadiska opatrení?

Veľa sme sa naučili o samotnom víruse, naučili sme sa, že aj ľudia, ktorí nemajú príznaky, môžu byť infekční. Veľa sme sa tiež naučili o priebehu infekcie, čo vlastne v tele človeka spôsobuje ťažký priebeh infekcie, ako napríklad cytokinové búrky [pozn.: Je to fyziologická reakcia, pri ktorej sa zmobilizuje veľké množstvo prozápalových cytokínov, ktoré sa roznesú do celého organizmu a spôsobia systémový zápal. Za normálnych okolností sú cytokíny dôležitou súčasťou imunity a uplatňujú sa ako signálne a regulačné molekuly]. Avšak za celý tento dlhý čas sme stále nenašli efektívnu, bezpečnú, dostupnú a schválenú liečbu. Prišli sme však na to, že pri dostatočne ráznych, rýchlych a efektívnych opatreniach, akými sú karanténa, lockdown, cielené trasovanie, prípadne testovanie, dokážeme pandémiu držať pod kontrolou. Samozrejme, nie vždy sa to darí, ale napríklad pri prvej vlne boli viaceré krajiny vrátane Slovenska veľmi úspešné. Prišli sme na to, že vieme veľmi rýchlo vyvinúť vakcínu, v podstate za expresne rýchly čas. Už dnes sa pri tých vakcínach preukázala ich efektivita v praxi, napríklad v Izraeli, vo Veľkej Británii, v USA alebo aj v iných štátoch.

Spoločnosť MultiplexDX bola na čele vývoja špičkových RT-PCR testov, dokonca jedných z najlepších na trhu. Primárne zameranie vašej firmy je však najmä vývoj a validácia diagnostických metód na rakovinu. Čo vás motivovalo k tomu, aby ste sa pustili do vývoja testov na COVID-19?

Motiváciou bolo, že sme verili, že prichádza dosť vážna globálna pandémia, ktorá bude nejaký čas trvať. Druhou motiváciou bolo, že v čase, keď tá pandémia prichádzala, bol na Slovensku nedostatok PCR testov alebo PCR kitov a tým, že sú to v podstate metódy a technológie, ktoré poznáme a vieme tiež vyrábať kľúčové komponenty PCR testov, ako primery a próby, bolo to pre nás logické premostenie. Myslím, že to bolo dôležité nielen pre našu firmu, ale aj pre Slovensko.

V uplynulom roku sme všetci čakali na očkovanie, ktoré by nám mohlo zabezpečiť vytúžený návrat do normálneho života. Koľko percent populácie však musí byť zaočkovanej, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu?

Dlho sa hovorilo, že aby sme nadobudli kolektívnu imunitu, malo by byť zaočkovanej aspoň 70 percent populácie. Toto číslo sa už prestalo spomínať – najlepšie je zaočkovať čo najviac ľudí. Zároveň ale treba pripomenúť, že medzi nami žije veľa ľudí, ktorí nemôžu byť zaočkovaní kvôli rôznym chorobám či poruchám imunitného systému. Alebo sú tu tiež ľudia, ktorí sú „non-responders“, čo znamená, že na očkovanie nereagujú. Ja by som preto nehovoril o žiadnom konkrétnom čísle ani o tých 70 percentách, ale skôr to, aby sa naozaj dalo zaočkovať čo najviac ľudí. Ideálne aj oveľa viac ako 70 percent populácie.

Spomínali ste, že existujú okolnosti alebo ochorenia, pri ktorých by sa ľudia nemali dať očkovať. Aké to sú napríklad?

Sú to napríklad ľudia, ktorí majú naozaj problém s imunitou, prípadne ľudia, ktorí práve podstupujú chemoterapiu, čiže ich imunita je kompromitovaná. Potom sú to ľudia s rôznymi závažnými autoimúnnymi ochoreniami a takí, ktorí mali v minulosti zlú reakciu na očkovanie. To sú ľudia, ktorí sa očkovať nemôžu, zároveň však môžu byť veľmi náchylní na infekcie, akou je aj COVID-19. U týchto ľudí môže byť priebeh ochorenia COVID-19 až smrteľný.

Ak už bude veľké percento populácie zaočkovanej, budú stále potrebné určité opatrenia a pravidelné testovanie?

To ešte stále úplne nevieme, ale je veľmi pravdepodobné, že ešte nejaký čas bude testovanie prebiehať. Zaočkovanie 90 percent populácie bude trvať veľmi dlhý čas a zároveň stále prebiehajú diskusie o očkovaní. To, že očkovanie spomalí prenos vírusu, už vieme potvrdiť z priebežných správ z Izraela. Očkovanie nedokáže úplne eliminovať prenos, takže testovanie bude v nasledujúcich mesiacoch a možno aj budúci rok stále prebiehať.

Treba si veľmi jasne zadefinovať, čo chceme očkovaním dosiahnuť. Či chceme úplne erudikovať vírus, čo je v podstate utópia, alebo či je našou primárnou snahou čo najviac znížiť počet hospitalizovaných v nemocniciach, aby sa zdravotnícky systém odľahčil. Očkovanie nás možno na sto percent neochráni pred prenosom vírusu, ale určite môže zabrániť tomu, aby mala infekcia vážny priebeh, ktorý vedie k hospitalizácii. A práve preto by sme sa nemali baviť o 70 percentách, ale o čo najväčšom počte ľudí, aby sme odbremenili naše nemocnice. Ak bude mať väčšina ľudí mierny alebo bezpríznakový priebeh infekcie, alebo ľudovo povedané z COVID-19 sa stane soplík, pandémia nemá žiaden alebo len minimálny dosah na zdravotný systém a my sa môžeme vrátiť do normálu.

Spomínali ste, že niekoľko vakcín proti COVID-19 bolo schválených v rekordnom čase. Niektorí ľudia môžu mať preto obavy, či sú vakcíny bezpečné. Sú takéto obavy oprávnené?

Dnes už nie. Už je na svete zaočkovaných viac ako 230 miliónov ľudí a hlásilo sa len veľmi malé množstvo anafylaktických šokov, čo je nebezpečná reakcia, a úmrtí, ktoré ale neboli úplne spôsobené očkovaním a išlo o vážne chorých ľudí. Regulačným úradom sa, samozrejme, hlásia aj vedľajšie účinky, no tie boli očakávané. Ide napríklad o zvýšenú teplotu, bolesť svalov, bolesť v mieste vpichu, zimnica a podobne. Tieto vedľajšie účinky však do troch dní pominú a značia, že imunitný systém na vakcínu zareagoval. Z minulosti si môžeme pamätať očkovania proti týfusu, TBC, chrípke, pri ktorých sa hlásili podobné vedľajšie účinky. Ľudia sa vôbec nemusia báť, že by vakcíny neboli bezpečné, práve naopak. Tiež sa nemusia báť, že by neboli efektívne, pretože v krajinách, kde očkovanie prebieha rýchlo a masívne, už vidieť pozitívny efekt.

Hnevá vás ako vedca šírenie mýtov a dezinformácií o očkovaní? Ako na to môžeme reagovať?

Najlepší boj proti dezinformáciám sú čo najpresnejšie informácie. Hnevať ma to nehnevá, skôr ma to motivuje, aby som naďalej ľuďom vysvetľoval bezpečnosť, dôležitosť a efektivitu vakcín a nové technológie, napríklad mRNA technológie alebo adenovírusové „vektorové“ technológie, a to, čo vlastne môžu priniesť do budúcnosti. Myslím si, že sa už dostávame do bodu, keď sú výsledky z Izraela natoľko presvedčivé, že zrazu to nie je niečo imaginárne, ale niečo, čo sa už deje a ukazuje výsledky. Na Slovensku je už zaočkovaných viac než 300-tisíc ľudí. Ľudia teda začínajú veriť tomu, čo hovoria vedci a odborníci, pretože zrazu to už nie je len slovo do vetra, ale ide o niečo, čo naozaj pomáha, eliminuje prenos vírusu a počty hospitalizovaných v nemocniciach.

Očkovanie je u nás dobrovoľné, podľa prieskumu agentúry Median sa plánuje dať zaočkovať okolo 53 % populácie. Stačí sa spoľahnúť na zodpovednosť ľudí, aby sme dokázali poraziť pandémiu?

Myslím si, že áno, pretože pandémia je taký obrovský sociologický, zdravotnícky a vedecký problém, že ovplyvňuje život každého z nás. Nie je to problém, ktorý ovplyvňuje len tretinu či štvrtinu obyvateľstva, ale kompletne celú populáciu od novorodených detí až po starých ľudí. Myslím si, že to percento ľudí, ktorí sa chcú dať zaočkovať, bude rásť. Verím, že ľudia si uvedomia, že je oveľa ľahšie a jednoduchšie prekonať prípadné trojdňové vedľajšie účinky očkovania, než dostať COVID-19 a mať dlhotrvajúce následky, ktoré môžu spôsobiť ďalšie problémy v neskoršom veku.

Objavilo sa už niekoľko mutácií koronavírusu – britská či juhoafrická. Ako takéto mutácie vznikajú? Bude očkovanie naďalej účinné aj proti týmto mutáciám?

Mutácie vznikajú tým, že sa vírus dostáva pod selekčný tlak. Koronavírus mimochodom nemutuje až tak často ako napríklad vírus chrípky. Selekčný tlak znamená, že dokážeme efektívnejšie liečiť ľudí. To znamená, že ten vírus nezabíja tak rýchlo a môže sa u ľudí replikovať o niekoľko týždňov dlhšie a čím viac sa replikuje, tým viac chýb vzniká. Ďalším selekčným tlakom je napríklad očkovanie, ktoré ho tiež núti, aby bol ešte infekčnejší, aby dokázal infikovať ďalších ľudí. Na to, že vznikajú nové mutácie, sa treba pozrieť z inej stránky. Nie je to efekt toho vírusu, že je taký rozumný a chce nás zabíjať, ale skôr je to efekt toho, že my sme úspešní v boji s ním. On zo seba musí dať to najlepšie a vyvíjať nové varianty, aby dokázal obísť všetky nástroje boja, ktoré proti nemu používame, ako rúška, testovanie, očkovanie, liečba, karantény a tak ďalej.

Čo sa týka vakcín, musíme sa na mutácie pozrieť zvlášť. Proti britskej mutácii fungujú všetky vakcíny. Proti juhoafrickej a brazílskej mutácii stále veľmi dobre funguje vakcína od Pfizer/BioNTech, ale vakcína od firmy Astra Zeneca už trochu horšie. Tu si ale znovu musíme povedať, čo chceme očkovaním dosiahnuť. Keď sa bavíme o efektivite vakcín, hovoríme o tom, nakoľko bude vakcína úspešná pri vytvorení protilátok. Juhoafrická mutácia je od britskej horšia v tom, že obsahuje takú zmenu v spike proteíne [pozn.: proteín, ktorý sa nachádza na povrchu koronavírusu], že sa ňou môže infikovať aj človek, ktorý už mal v minulosti COVID-19 a má vytvorenú imunitu. Takúto mutáciu voláme „escape“ mutácia, pretože uniká imunite, ktorá už bola u pacienta s COVID-19 vytvorená. Tým pádom máte v podstate novú epidémiu, až „nový vírus“ a môžete sa infikovať nanovo. Stále však máte 50-percentnú efektivitu vakcín, takže imunita získaná po vakcinácii dokáže odhaliť aj juhoafrický kmeň a eliminovať ho v tele. Treba si však povedať aj druhú vec – pri vakcinácii nevznikajú v tele len protilátky, ale aj bunková imunita a tá vás ochráni aj pri slabšej vakcíne proti ťažším priebehom COVID-19. Nové varianty vírusu môžu spôsobiť to, že priebeh ochorenia nebude bez príznakov, môžete mať mierne až stredné príznaky, ale vakcína vás určite ešte stále ochráni pred ťažkým priebehom, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu.

Bude teda potrebné vakcíny nejakým spôsobom modifikovať, ak sa objavia viaceré mutácie vírusu?

Predpokladáme, že áno. Dobrá správa je však tá, že modifikácia takýchto vakcín, napríklad mRNA vakcín či vektorových vakcín, je veľmi jednoduchá. Pri mRNA vakcínach je možné vakcínu modifikovať a vyrobiť novú do šiestich týždňov. Druhá dobrá správa je, a na toto existuje globálny konsenzus, že nové modifikácie vakcín nemusia prechádzať cez celú klinickú štúdiu, takže sa dajú veľmi rýchlo nasadiť a preočkovať obyvateľstvo.

Vaša firma vyvinula jedinečný PCR test, ktorý dokáže odhaliť britskú mutáciu vírusu. Prečo je to dôležité?

Britská mutácia vírusu je oveľa infekčnejšia a šíri sa medzi ľuďmi rýchlejšie. Tým pádom sa navyšujú počty hospitalizovaných a môže dochádzať k viacerým úmrtiam. Je pravda, že ak už zistíte, že prevalencia tejto mutácie v nových prípadoch je cez 90 percent, je už irelevantné skúmať to. Zo začiatku to však bolo veľmi dôležité, hlavne ak sa snažíte zastaviť či spomaliť nástup novej mutácie vírusu. Ak zistíme, že prevalencia britského vírusu je vysoká, treba sa aspoň poučiť z toho, ako zareagovali iné krajiny, ako Veľká Británia, Írsko, Portugalsko, čiastočne aj Dánsko, ktoré dokázali efektívnym a tvrdým lockdownom krivku znížiť. Čiže existuje nástroj, napríklad lockdown, ktorým dokážeme bojovať aj proti britskej mutácii.

Vďaka tomuto testu a pretestovaniu pozitívnych vzoriek dokážeme zistiť, aká je prevalencia tejto mutácie vírusu. Na základe toho sa potom dá posúdiť, ako správne manažovať pandémiu. Ak vieme, že napríklad britská mutácia sa o tretinu viac prenáša medzi deťmi, potom je veľmi otázne, či otvoriť alebo neotvoriť školy. Môžete totiž predpokladať, že minimálne o tretinu sa zvýši prenos medzi deťmi.

Pán Čekan, vy ste dlhé roky pôsobili v zahraničí, najmä v Spojených štátoch amerických, no rozhodli ste sa vrátiť na Slovensko. Čo vnímate na Slovensku ako pozitíva?

Pozitívum návratu na Slovensko je, že môžem žiť v krajine, kde som sa narodil, a že môžem život v tejto krajine ponúknuť svojim trom deťom, ktoré sa narodili v USA. Ako pozitívum vnímam to, že sa ich slovenský jazyk zlepšil, čo ma veľmi teší, a že spoznávajú Slovensko, jeho kultúru, spoločnosť a náturu ľudí. Pozitívum je tiež to, že môžem byť blízko svojej rodiny, kamarátov a známych a, samozrejme, život medzi Slovákmi je mi blízky, lebo rozumiem ľuďom okolo seba.

Taktiež som spoznal mnoho šikovných slovenských vedcov, s ktorými spolupracujem na mnohých projektoch a spoznávam aj slovenskú vedu. Som tiež rád, že som dostal na Slovensku šancu vytvoriť úspešnú biotechnologickú a biomedicínsku firmu, ktorá tu vytvára nový priestor aj pre ďalšie startupy a malé firmy či možno aj veľké firmy v biomedicíne a biotechnológiách. Dostal som príležitosť byť „pionierom“, ktorý môže na Slovensku vytvoriť nový priemysel.

Chceli by ste ešte niečo dodať na záver?

Veľmi si prajem, aby sme pandémiu porazili a vrátili sa do normálneho života čo najskôr.