Rozhovor s horským bežcom Petrom Fraňom: „Viem, že som ešte nedosiahol svoj vrchol a pokúsim sa k nemu čo najviac priblížiť.“
Horský trailový ultravytrvalec Peter Fraňo si z nedávnych majstrovstiev sveta priniesol domov na Slovensko bronzovú medailu a zaradil sa tým v tejto disciplíne medzi svetovú špičku. Vo svojej kariére má za sebou už nejeden úctyhodný úspech – na vlaňajších majstrovstvách sveta v Thajsku si vybojoval 8. priečku, uspel na prestížnych pretekoch CCC v rámci Ultra Trail Mont Blanc 2022, na EDF Pierra Menta Eté 2021 bol strieborný a vyhral Tatra SkyMarathon 2021. Tam sa však zoznam jeho minulých a určite ani budúcich úspechov nekončí.
Dovolenková sezóna je v plnom prúde. Nezabudni si na tú svoju pribaliť aj cestovné poistenie od poisťovne Generali, aby si si užil/-a oddych a nové dobrodružstvá bez zbytočných starostí v zahraničí, aj na Slovensku.
Talentovaný bežec nám v rozhovore prezradil viac o príprave na preteky, o zvládaní kríz aj o obľúbených tréningových miestach.
Začnime pekne od začiatku. Prečítala som si o vás, že ste boli futbalistom a od futbalu ste sa dostali k trailovému behu. Ako k tomu došlo, čo bol pre vás ten impulz, že chcete prekonávať takéto trate?
Keď som skončil s futbalom, zrazu som mal veľa voľného času a nevedel som, čo s ním. Ako futbalista som bol naučený každý deň športovať a mávať dvojfázové tréningy, takže som, pochopiteľne, chcel športovať aj naďalej. Beh bol najjednoduchší spôsob, ako sa unaviť, tak som chodil párkrát do týždňa behať, a to vždy v čase, keď mávali moji bývalí spoluhráči tréning, aby som mal pocit, že aj ja vtedy trénujem. Postupne som sa, ani neviem ako, ocitol na prvých pretekoch do vrchu a odvtedy to už išlo postupne až po vzdialenosti, aké behám dnes.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nedávno ste si vybojovali bronz na majstrovstvách sveta. Len pre predstavu: odbehli ste trasu, ktorá predstavuje 2,5-krát výbeh na Gerlachovský štít od hladiny mora. Šli ste do toho s ambíciou pódiového umiestnenia?
Pri takejto vzdialenosti sa môže stať čokoľvek a nikto si vopred nemôže byť ničím istý. Stačí jeden zlý krok, chvíľka nepozornosti a je po pretekoch, takže som žiadne konkrétne ciele nemal. V príprave mi vyšlo všetko, čo som chcel, a vedel som, že trať mi sedí, ale na pódiové umiestnenia som nemyslel. Tušil som, že keď všetko do seba zapadne, tak to môže byť dobrý výsledok, ale konkrétne umiestnenie som neriešil.
Čo vám beží hlavou počas pretekov či tréningu? Dostaví sa občas aj nejaká kríza? Pri dlhých pretekoch si tým prechádzajú mnohí bežci.
Samozrejme, krízy sú, tomu sa nedá vyhnúť. Počas tréningu si človek stihne v hlave vyriešiť mnoho vecí, je tam veľký priestor na premýšľanie. Počas pretekov je to iné, snažím sa sústrediť len na seba a na najbližšie kroky. V pretekoch je veľmi jednoduché zamyslieť sa nad niečím iným a problém je na svete, lebo presne vtedy človek zakopne, zle odbočí, zabudne sa napiť… a to sú veci, ktoré môžu mať fatálne následky na celé preteky.
Opíšte nám v krátkosti vašu prípravu pred pretekmi a tréningy v sezóne či mimo nej. Je možné trénovať v horách aj v zime?
Z pohľadu roka to mám tak, že celú zimu až do konca marca/apríla som na skialpoch a behám len párkrát do týždňa. Potom nasleduje obdobie, keď sa snažím kondíciu z lyží preniesť do behu a až následne sa začínam konkrétnejšie pripravovať na blížiace sa preteky. Pred dôležitými pretekmi sa snažím absolvovať kratšie alebo dlhšie sústredenie v zahraničí v závislosti od finančných možností, tam sa snažím nabehať veľa kilometrov a to je pred pretekmi kľúčové obdobie. Posledné dni pred pretekmi sú už len o oddychu a dopĺňaní síl pred súťažou.
Ktorý zážitok z hôr či z pretekov je pre vás zatiaľ ten najsilnejší?
Nie som typ človeka, ktorý príliš vyhľadáva masy ľudí, ale niektoré dobehy do cieľa, predovšetkým na veľkých pretekoch, napríklad v Chamonix, sú špeciálne. Bežať pomedzi stovky až tisíce fandiacich ľudí je silný zážitok.
Beh v náročnom, nerovnom teréne má určite svoje úskalia. Zažili ste aj nejakú nepríjemnú situáciu či pád?
Padám často, ale väčšinou to nie je nič vážne, len sa kus oškriem, prípadne si podvrtnem členok. Nič vážnejšie som zatiaľ nezažil a dúfam, že to tak aj zostane.
Máte obľúbené trasy či preteky, ktoré si rád zabehnete opakovane?
Obľúbené tréningové miesta sú hlavne doma v Nízkych Tatrách (okolie Chopku a Ďumbiera) a mám veľmi rád aj Západné Tatry. Čo sa týka pretekov, tak sú to práve tie, ktoré sa konajú v týchto oblastiach a potom zopár zahraničných, ktoré majú peknú trasu a skvelú atmosféru.
Prezraďte nám niečo aj o svojich ambíciách. V čo ešte dúfate, aké ciele by ste si chceli splniť?
Môj cieľ je už niekoľko rokov rovnaký, chcem sa pokúsiť byť čo najlepšou verziou samého seba (či už v športe, ale aj v osobnom živote). Neviem, či som schopný byť majster sveta… ale viem, že som ešte nedosiahol svoj vrchol a pokúsim sa k nemu čo najviac priblížiť.
Keby chcel niekto začať s behom v horskom teréne, čo by ste mu poradili, čo je to najdôležitejšie? S akými trasami by ste odporúčali začať?
Určite treba začať postupne a s rozumom. V horách je veľmi jednoduché prísť k zraneniu alebo si ublížiť, takže by mal každý zvážiť svoje schopnosti.
Zdroj foto: archív Petra Fraňa, autor: João M. Faria
