Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

Rozhovor s odborníkom na počítačovú bezpečnosť Karolom Suchánkom o tom, ako zabezpečiť svoje účty, čo nám hrozí v online svete a ako sa dajú naše dáta zneužiť

20. 08. 2021

Počítačovej bezpečnosti sa venuje už odmlada, je držiteľom bezpečnostnej previerky NATO a súdnym znalcom v oblasti počítačovej bezpečnosti. Rozprávali sme sa s Karolom Suchánkom, ktorý nám prezradil, aké chyby robíme, vďaka ktorým sa môžu útočníci nabúrať do našich účtov, koho si hackeri najčastejšie berú na mušku a prečo je dôležité zálohovať svoje dáta. Pýtali sme sa aj na bezpečnosť aplikácií, ktoré spravujú naše heslá, na to, cez ktorú sociálnu sieť prichádza najviac útokov, a dozviete sa, či vás môže niekto natočiť cez vašu kameru na telefóne.

Poisťovňa Generali je najdigitálnejšou poisťovňou na poistnom trhu – poistenie môžete uzatvoriť aj online bez potreby osobného kontaktu a ponúkame množstvo ďalších služieb bezpečne, jednoducho a rýchlo v digitálnej podobe. Aj v tejto oblasti reagujeme na potreby trhu a neustále prinášame inovatívne online riešenia, ktoré našim klientom zabezpečia maximálny komfort a prvotriedny servis.

Z vašej stránky je jednoznačné, že už odmlada ste sa zaujímali o informačné technológie. Povedzte nám, ako ste sa dostali práve k téme kybernetickej bezpečnosti?

Ja som v šestnástich rokoch naprogramoval svoj prvý bezpečnostný softvér, ktorý sa po výhre v stredoškolskej súťaži dostal do predaja. Keď som študoval strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, tam síce veľa toho IT nebolo, ale už vtedy som k tomu inklinoval. Vývoj bezpečnostného softvéru bol prvým krokom k počítačovej bezpečnosti.

Následne som pracoval vo firme na helpdesku, kde som sa už trochu zaoberal bezpečnosťou. Potom som pracoval ako programátor pre americkú spoločnosť, ktorá sa zaoberá ponukami práce na internete, známu hlavne v Amerike, a neskôr som prešiel do súkromného sektora a staral som sa o súkromie majetných ľudí a rodín. Mojou úlohou bolo zabezpečiť dáta, ktoré sme spravovali pre klientov. Vtedy som si povedal, že bezpečnosť je zaujímavá téma, o ktorej by som mohol viac verejne rozprávať, lebo som cítil, že je potrebné informovať širokú verejnosť o počítačovej bezpečnosti zaujímavejším spôsobom.

Počítačová bezpečnosť, žiaľ, nie je „sexi“ téma, akými sú chudnutie do plaviek alebo recepty od babičky. Prirodzeným spôsobom som sa dostal k tejto téme, začal som o nej rozprávať a hlbšie sa tomu venovať. Samozrejme, stále je tam priestor na zlepšenie a človek sa musí ustavične vzdelávať. Absolvoval som špeciálny kurz ohľadom kybernetickej bezpečnosti na MIT v Bostone, čo bol pre mňa obrovský zážitok. Koncom minulého roka som sa tiež stal súdnym znalcom v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Počítačová bezpečnosť, žiaľ, nie je „sexi“ téma, akými sú chudnutie do plaviek alebo recepty od babičky.

Ste držiteľom bezpečnostnej previerky NATO, čo asi nemá hocikto. Čo to znamená a ako sa to dá dosiahnuť?

Aby ste previerku dostali, musíte mať na to dôvod. Väčšinou je to pre projekty, ktoré sa týkajú štátu, a pri nich tú previerku potrebuje mať, aby si boli istí, že vás môžu pustiť k svojim systémom. A čo sa týka komerčnej sféry, ak riešite bezpečnosť firemných systémov, je to istá garancia, že tie dáta sú v dobrých rukách. Je to jeden z faktorov, ktorý vás odlíši od iných firiem na trhu, podobne ako vaša reputácia či digitálna stopa.

Bezpečnostná previerka NATO je veľmi dôkladná a znamená, že nemáte žiadne prepojenie na organizovaný zločin, že vaše financovanie je v poriadku, že neperiete špinavé peniaze, že viete doložiť príjem, dokonca sa zisťuje, či platíte dane, sociálne aj zdravotné poistenie. Musel som všetko zdokumentovať, že to sedí. Musel som dokonca vysvetliť vklad hotovosti v hodnote 400 € na svoj účet. Stálo ma to teda obrovské množstvo súkromia, ale má to tú hodnotu, že klienti vedia, že sú v dobrých rukách.

Aké chyby teda my ako koncoví užívatelia najčastejšie robíme, ktorými môžeme ohroziť bezpečnosť našich účtov?

Určite ste to už počuli veľakrát, ale tou chybou je práve to, že ľudia klikajú na rôzne veci, na ktoré by klikať nemali. Ide o techniku sociálneho inžinierstva, keď vám útočníci pošlú e-mail, prostredníctvom ktorého vás zmanipulujú, aby ste po prečítaní vykonali nejakú akciu. Napríklad teraz ako mnohí pracujeme z domu a chodia nám zásielky z e-shopov, môže vám prísť mail akože zo Slovenskej pošty, že majú pre vás zásielku, ale musíte zaplatiť 2 eurá, aby vám ju doručili. Na prvý pohľad sa to môže zdať v poriadku, že som si objednal niečo z e-shopu, tak jasné, 2 eurá si doplatím, no ale namiesto 2 eur vám po zadaní karty stiahnu 1000 eur.

Keby si človek v tej chvíli udržal odstup a zamyslel sa, že vlastne už všetko zaplatil vrátane doručenia a nemá teda dôvod platiť, ak by zavolal do toho obchodu alebo na poštu, či je to v poriadku, zistil by, že ide o phishingovú správu. Treba si tú správu skontrolovať a v záhlaví zbadáte, od koho e-mail prišiel. Keď tam nevidíte jednoznačnú adresu pošty, viete, že to je podvod, vymažete správu a idete ďalej.

Sú to práve tieto podvody, keď sa vás útočníci snažia zmanipulovať, lebo je to najlacnejší a najmenej technický útok a ľahko sa vykonáva. Vy to rozhodíte medzi čo najväčší počet ľudí a čakáte, kto sa chytí. Táto „phishingová“ metóda je stará niekoľko desiatok rokov, nie je to nič nové, len to útočníci vždy prevlečú do iného „kabáta“. Napríklad keď sa blížia Vianoce, správy upravia, aby zneli vianočne. Silne rezonovala aj korona, keď sa posielali správy typu „keď sem kliknete, získate zaručený liek, ako sa chrániť pred koronou“.

Nenaučili sme sa už takéto správy rozoznávať? Stále sa na to ľudia chytajú?

Stále to funguje. Keď si čítam celosvetové štatistiky, phishing sa stále umiestňuje medzi top trojkou najčastejších útokov a patrí medzi tie najrozšírenejšie, pretože je najjednoduchší na exekúciu a za 95 % úspešných útokov stojí práve ten koncový užívateľ. Vy môžete mať super IT oddelenie, bezpečnosť, ale ten koncový užívateľ vám nakoniec na niečo klikne. Jasné, technológia to môže zastaviť a spomaliť, ale na začiatku býva práve ten užívateľ, že niečo niekde otvorí, stiahne či nainštaluje a potom sú z toho problémy.

Za 95 % úspešných útokov stojí práve koncový užívateľ.

Ak klikneme na odkaz v takomto maile alebo si stiahneme prílohu a niekto sa dostane k našim údajom, ako sa potom dajú zneužiť?

Keď si vykliknete link či prílohu, stiahnete si vírus, malware, a on vám tie dáta zašifruje. Vy ste prišli o vaše dáta, o vašu bakalársku prácu alebo o fotky z Egypta a teraz vám to ponúkne možnosť zaplatiť výkupné, aby ste znovu získali svoje dáta. Útočníci vedia, že vy ste tým potenciálnym kupcom, lebo vaše dáta nemusia zaujímať nikoho iného, tak si od vás vypýtajú výkupné. Ak zaplatíte do 24 hodín, bude to stáť dajme tomu 500 € v bitcoinoch, alebo ak nezaplatíte do 24 hodín, cena sa zvyšuje.

Ak zaplatíte, teoreticky by sa údaje mali rozšifrovať. Nie vždy je to pravda, môže sa stať, že zaplatíte a nič sa nestane. Môže sa tiež stať, že hneď ako vám údaje rozšifrujú, napadne vás nejaká iná skupina, lebo útočníkov je, samozrejme, viacero. Ak ste mali jeden útok a nepoučili ste sa z neho, o pol roka môže prísť ďalšia vlna. Proti tomuto sa dá brániť práve tým, že máte spravené zálohy údajov, takže ak vás napadnú, nemusíte nič platiť. Ale aj tu treba mať niektoré veci v poriadku, aby vám nezašifrovali aj tú zálohu.

Ak ste firma, prebieha to rovnako. Vypýtajú si výkupné, ale ak im poviete, že nič neplatíme, máme svoj IT tím a všetko máme zálohované, tí útočníci vám môžu spraviť škodu tým, že vaše dokumenty zverejnia niekde na „deep webe“ alebo „dark webe“. Vám ako firme potom hrozí pokuta 4 % z globálneho obratu za to, že ste nepredišli útoku, a budete mať problém s Úradom pre ochranu osobných údajov.

Čo je vlastne ten dark web? Ako si to máme predstaviť? Má k nemu prístup hocikto?

Deep web alebo dark web je taký internet v internete. Je to miesto, kam sa dostanete pomocou špeciálneho prehliadača, väčšinou sa hovorí o prehliadači Tor, ktorý vás dostane na tieto tajné stránky. Tam sa skrýva podsvetie internetu.

Pôvodne tento deep web vznikol za dobrým účelom, bol vyvinutý inštitúciami, ktoré chceli chrániť novinárov v krajinách, kde ľudské práva nie sú na takej úrovni ako v Európe. Chceli im preto dať priestor na komunikáciu a zdieľanie informácií o tom, čo sa v týchto krajinách deje.

Veľmi rýchlo si to však všimli kriminálnici, že existuje miesto, ktoré by malo byť anonymné (občas vás aj na tomto webe vedia vypátrať inštitúcie, obzvlášť americké). Útočníci potom začali na tomto mieste podnikať, vytvorili svoje e-shopy s drogami, zbraňami a rôznymi službami. Keď za tieto služby zaplatíte, môže sa stať, že vás podvedú a nič za svoje peniaze nedostanete, a takisto to, že vám služba bude doručená.

Česká televízia robila dokument, v rámci ktorého si z dark webu objednala drogy, upovedomili políciu a Českú poštu a sledovali, čo sa bude diať. Zásielka im naozaj prišla, bola to kniha, v ktorej bolo skryté vrecko s drogami. Takže práve táto zásielka prešla, ale môže sa stať, že si niečo objednáte a na dvere vám zaklope polícia. Polícia sa, samozrejme, tento web snaží monitorovať, hoci je to náročné.

shutterstock_562179769.jpg

Kto sú vlastne hackeri a ako sa dá dostať k hackovaniu? Predsa len, neexistuje škola, kde vás to učia.

Je treba uvedomiť si, že tak ako máte rôzne priemysly, napríklad Generali je v poisťovníctve, tak aj kybernetický zločin je priemysel. I keď ilegálny, je to priemysel. Výskumy zistili, že keď sa pozriete na objem peňazí, ktorý sa točí v kybernetickom zločine, je oveľa väčší ako napríklad drogový biznis. Takže si viete predstaviť, aké množstvo peňazí sa v ňom točí. Takže organizovaní zločinci si, prirodzene, všimli, že ak by robili napríklad podvody na poistnom, je to komplikovanejšie. Povedali si teda, že pôjdu do online sveta, kde je to jednoduchšie. Môžete byť na druhom konci sveta a podnikať na Slovensku. V online svete sa môžete schovať, obslúžiť väčší počet „zákazníkov“. Takže sú to organizovaní zločinci, ktorí sa presúvajú do online sveta a berú to bežne ako svoju prácu. Hackovanie je ich náplňou práce, i keď ilegálnou.

Potom to môžu byť tzv. „script kiddies“, čo sú nadšenci pre počítačovú bezpečnosť, ktorí si stiahnu nejaký script, ktorý vymyslel niekto iný, a skúšajú hackovať len tak pre zábavu. Ich primárnym cieľom nie je získať peniaze, ale dokázať si, že sa vedia niekam dostať.

Ďalej sú tu tie najsofistikovanejšie typy útokov, a to sú štátom sponzorované útoky. Jeden štát útočí na druhý a snaží sa získať napríklad informácie, patenty či tajné správy. Oni hackujú na tej najvyššej úrovni a majú technológie, ktoré sú za hranicami našej predstavivosti vďaka ich obrovskému financovaniu. Samozrejme, žiadny štát sa k tomu nikdy neprizná, ale najskloňovanejší predátori v tomto svete sú Rusko, Čína, Severná Kórea, Irán.

Sú to organizovaní zločinci, ktorí sa presúvajú do online sveta a berú to bežne ako svoju prácu.

Mnohí si myslia, že sa ich táto problematika netýka a že o ich dáta hackeri nemajú záujem. Je to skutočne tak? Koho si najčastejšie berú hackeri na mušku? Sú to väčšinou veľké organizácie, ktoré sú pre nich najzaujímavejšie, alebo sú to aj jednotliví užívatelia?

Existuje štatistika, ktorá hovorí, že približne v 45 % prípadoch sa útočí na malé a stredné podniky a tých zvyšných 55 % útočí na veľké korporácie. Nedá sa teda jednoznačne povedať, či hackeri útočia viac na veľké, či na malé firmy. Veľa malých firiem si práve myslí, že útočníci sa zameriavajú na veľké korporácie, ale mnohí útočníci sa špecializujú práve na malé a stredné podniky. Existujú však aj takí, ktorí nakúpia emailové adresy z dark webu a začnú na ne posielať nevyžiadanú poštu. Takže aj keď si vy poviete, že nemám čo skrývať, určite nie som pre hackerov zaujímavý, určite sa vo vašej schránke nachádza kopec takýchto správ, ktoré sa vás snažia dostať.

Buď vás hacknú a z vášho účtu na sociálnych sieťach hackujú ďalšie účty, alebo sa od vás snažia dostať peniaze tým, že vám zašifrujú dáta. Nedá sa povedať, že ja nikoho nezaujímam, lebo mám málo sledovateľov a mám súkromný profil, v dnešnej dobe to už neplatí. Útočníci to berú masovo, nie je to nič osobné, vy len patríte do ich záberu. Myslieť si, že nemáte čo skrývať a vás sa to netýka, je veľmi ľahkovážne a môže sa vám to vypomstiť.

Čo je najväčší problém sociálnych sietí. Sú pre nás bezpečné? Prichádzajú útoky na niektorých sociálnych sieťach častejšie ako na iných?

Z mojej skúsenosti sú útoky na Instagrame zamerané na užívateľov, ktorí majú viac sledovateľov, lebo sú zaujímaví pre útočníkov. Často sa deje, že hacknú nejakého influencera a žiaľ, ten influencer si za to väčšinou môže sám, pretože na niečo klikne. Ľuďom chodievali správy, že váš profil porušuje autorské práva Instagramu, a ak nechcete, aby bol váš účet do 24 hodín zablokovaný, vyplňte tento formulár. Ak sa tým živíte, spanikárite, kliknete na odkaz, kde sa musíte znovu prihlásiť do „Instagramu“. Lenže vy sa neprihlasujete do Instagramu, ale práve ste svoje prihlasovacie údaje odovzdali útočníkovi.

Influenceri mávajú zapnuté dvojfaktorové overovanie, to znamená, že po prihlásení vám príde ešte druhý faktor v SMS správe. Ale útočníci sú sofistikovaní a niekedy sa snažia uloviť aj ten druhý faktor tak, že si ho proste vypýtajú. Keď si nevšimnete žiadne z podozrivých znamení ako stránku, ktorá nie je instagram.com a nie je vám zvláštne, že sa musíte prihlasovať, aj keď už ste na svojom mobile prihlásení, ešte si od vás vypýtajú druhý faktor, kód z SMS správy, ktorý im pošlete tiež. Často vám na drzovku napíšu, že máte zapnuté dvojfaktorové zabezpečenie, ale aby vám mohli pomôcť, musíte si ho vypnúť. Keď vtedy nezafunguje kritické myslenie, je to problém. Je to manipulácia a ľudia, ktorí sa živia Instagramom, sú na to citliví. Pomocou takejto phishingovej správy sa vám dostanú do profilu a ten unesú.

Väčšinou sú to skupiny z Turecka, ktoré pôsobia v Česku a na Slovensku. Spolupracoval som s kamarátmi, ktorí sa ich snažili dolapiť a postaviť pred spravodlivosť alebo aspoň zistiť, ako fungujú, a kamarát mi vravel, že sa dopátrali k chudobnejším častiam Turecka, kde sa najímajú ľudia z malých dediniek, aby si zarobili 400 € za mesiac hackovaním. Poskytnú im znalosti, nejakú technológiu a oni chodia do práce a robia, čo im povedia, teda hackujú. Sú to obyčajní ľudia, ktorí si nemajú ako zarobiť a nemajú na výber, i keď vedia, že je to ilegálne.

Keď nezafunguje kritické myslenie, je to problém.

A čo taký Facebook, ako sa nás snažia útočníci nachytať cez túto sociálnu sieť?

Čo sa týka Facebooku, práve minulý týždeň hackli môjho kamaráta. On si myslel, že mu napísal kamarát, a povedal mu, že má problém so svojím Facebookom a nemôže sa tam prihlásiť. Pýtal sa ho, či môže na jeho mobil poslať správu a on by mu opísal ten kód zo správy. On videl kamaráta, s ktorým sa desať rokov pozná, čeština bola dobrá, tak mu chcel pomôcť a súhlasil, že mu kód pošle. Útočníkom teda poskytol aj druhý faktor, heslo mali už pripravené, zrejme ho niekde objavili alebo používal jedno heslo na viacerých účtoch a hackerom sa podarilo prelomiť jeden účet a skúšali to na iné. Tým ho teda odstavili od Facebooku a prišiel o svoj účet. Z jeho účtu potom ďalej hackovali jeho kamarátov a pýtali si od nich peniaze na základe nejakého vymysleného príbehu.

Je ešte možné získať takýto hacknutý účet späť, alebo je to príliš zdĺhavé a drahé?

Problém so zákazníckou podporou Facebooku je, že majú obmedzený počet zamestnancov na približne 3 miliardy užívateľov, takže je na nich veľký nápor a býva to beh na dlhú trať. Jednoduchšie je tomu predísť, ako potom prejsť tou tortúrou a snažiť sa účet obnoviť.

Kamarátov účet sa nám nakoniec podarilo obnoviť a používa ho naďalej, s tým rozdielom, že po tejto skúsenosti berie bezpečnosť oveľa viac vážne.

Spomínali ste zálohovanie dát. Ako je bezpečnejšie zálohovať naše súbory – na externom disku či na cloude?

Ja osobne som veľkým fanúšikom cloudu, lebo bezpečnosť je tam dobrá, hlavne u tých väčších poskytovateľov cloudových služieb, ktorí majú nejakú reputáciu a sú už na trhu dlho. Ale musíte to mať dobre zabezpečené. Ak ste firma, musíte mať tím, ktorý vám takpovediac zatvorí všetky dvere a okná. A keď ste koncový užívateľ, je na vás, aby ste používali silné heslo a dvojfaktorové zabezpečenie. Výhodou cloudu je, že sa vám dáta zálohujú automaticky, sú tam zašifrované a nemal by sa k nim nikto dostať. Hoci stať sa to môže, ale to býva chybou užívateľa, že to nemal dobre nastavené.

Keď ste koncový užívateľ, je na vás, aby ste používali silné heslo a dvojfaktorové zabezpečenie.

shutterstock_3884064912.jpg

Často počujeme odporúčania, že si máme meniť heslá a nepoužívať rovnaké heslá na rôznych účtoch, ale je náročné všetky tie heslá si potom zapamätať. Existujú aplikácie, ktoré spravujú všetky vaše heslá, ale mnohí sa obávajú, že ak sa vám niekto dostane práve do tohto účtu, ponúkate útočníkom všetky vaše heslá v jednom balíčku. Sú teda takéto aplikácie bezpečné?

Tu sa bavíme o tzv. password manageroch, správcoch hesiel. Sú to aplikácie, ktoré sú buď zadarmo, alebo platené a tu by som zase odporúčal pozrieť si tých hráčov, ktorí sú na trhu najväčší, a väčšinou dostanete lepší produkt, ak si zaň niečo zaplatíte. Pri týchto aplikáciách ide o 2-3 eurá mesačne. Myslím si, že toto je softvér, do ktorého by ste mali investovať.

Vy si nahráte všetky heslá do tohto password managera, a keď máte dobre zabezpečené svoje koncové zariadenie (mobil, laptop, atď.), služba je bezpečná. Ale ak spravíte chybu a niečo niekde vykliknete, nainštaluje sa vám vírus, ktorý môže sledovať vašu klávesnicu, zistiť, že používate takúto aplikáciu, a môže sa tam snažiť dostať. Treba však dodržať všetky úrovne ochrany. Prirovnal by som to k cibuli – čím viac vrstiev je medzi vami a útočníkom, tým je to bezpečnejšie.

Takže za mňa password manager určite áno, ale treba byť opatrný, lebo tu zmapujete celú svoju digitálnu stopu a všetky účty. Ďalšou skvelou funkciou je, že vám password manager dokáže vygenerovať rôzne heslá pre rôzne účty a zapamätať si ich. Keď sa budete niekde prihlasovať, rovno vám skontroluje, či je stránka, kde sa prihlasujete, pravá, a teda odvedie za vás tú špinavú prácu.

Budete potrebovať už len to jedno heslo do password managera, ktoré by malo mať aspoň 15 znakov. Môžete si vymyslieť napríklad nejakú vetu, medzery nahradíte podčiarkovníkmi, pomlčkami alebo bodkami, aby boli zastúpené špeciálne znaky, niektoré písmenká dáte veľké, pridáte čísla a máte dlhé, silné a ľahko zapamätateľné heslo.

Mnohí si prelepujú kamery a mikrofóny na svojich zariadeniach v obave, že ich môže niekto sledovať alebo odpočúvať. Stane sa napríklad, že sa s kamarátom rozprávate o teniskách a zrazu vám všade vyskakujú reklamy na tenisky. Môže sa stať, že vás niekto počúva alebo pozoruje? Dávame k tomu aplikáciám súhlas?

Keď si inštalujete softvér, vždy odkliknete nejaké obchodné podmienky. 99,9 % ľudí si ich neprečíta. Je to dlhý a komplikovaný text. Keď si vytvoríte profil na Facebooku, chcete hneď využívať túto službu a nečítate to. Vy teda dávate súhlas, že vaše dáta môžu byť spracované a môže byť na vás cielená reklama. Sociálne siete sú kontroverzné a mávajú problém s ochranou súkromia, tu sa ale odkláňame od počítačovej bezpečnosti. Je to problém tej platformy, že keď poskytnete svoje dáta, už nad nimi nemáte kontrolu.

Na túto otázku sa pýtal americký kongres Marka Zuckerberga, zakladateľa Facebooku, či Facebook odpočúva váš mikrofón a následne na vás cieli reklamy, čo poprel, ale je otázne, či sa tomu dá veriť. Rozpoznávanie hlasu je však pokročilejšie v angličtine ako v slovenskom či českom jazyku. Mnohí si neuvedomujú, že keď o niečom hovoria, dosť často si to potom aj vyhľadávajú a tie reklamy sú personalizované na základe stránok, ktoré navštívite.

Čo sa týka prelepenia kamery, pre váš pokoj to môžete spraviť, ale odrežete sa tým od užitočných funkcií, akými sú Face ID na odomknutie telefónu pomocou tváre či fotenie selfíčok. Pri bezpečnosti vždy vymieňate jedno riziko za druhé. V tomto prípade vymeníte komfort za bezpečnosť alebo naopak. Je to na vás, čo si zvolíte. Ja osobne používam Face ID, lebo tá technológia mi príde bezpečná.

A druhá vec je, že si ľudia prelepujú kameru, ale neprelepia si mikrofón, ktorý má omnoho väčší záber. Keď si však mikrofón prelepíte, nemôžete telefonovať, a teda to nedáva zmysel. A keď si neprelepíte mikrofón, nemá zmysel si prelepiť ani kameru.

Pri bezpečnosti vždy vymieňate jedno riziko za druhé.

Máte pre našich čitateľov nejaké odporúčanie na záver?

Chcel by som všetkých motivovať, aby si zmapovali svoj online svet, aby si založili password manager, ktorý prehliadne aj dark web a zistí, či sa tam používajú vaše osobné informácie a či boli vaše účty zneužité. Naučte sa s password managerom pracovať, chráňte vaše účty najsilnejším možným spôsobom a preneste tieto vedomosti aj na svoje deti, mladších súrodencov alebo na staršie generácie, na rodičov či starých rodičov.

Je skvelé, že máme tieto technológie. Pred sto rokmi sa ľuďom o technológiách, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, ani nesnívalo. Ráno nás zobudí budík, môžete si spraviť kávu, stojíte na semafore – všetko sú to technológie, aj očkovanie bolo vyvinuté vďaka technológiám. Ja som veľmi vďačný, že môžeme žiť v tejto dobe, môžeme sa spojiť, máme videohovory, môžeme si objednávať niečo z druhého konca sveta a ono to príde.

Technológie sú úžasné a zjednodušujú nám život. Vždy keď boli objavené nové technológie, potenciál ľudstva akceleroval. Online technológie nie sú výnimkou, uľahčujú nám životy, dokonca ich zachraňujú a je super, že ich máme. Ale kráčajme v online svete vedome a nenechajme sa zmanipulovať.

IMG_09963.jpg