Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

Rozhovor s Tomášom Vrábelom z odboru dopravnej polície Prezídia PZ o najčastejších priestupkoch vodičov a o tom, čo vodiči najčastejšie podceňujú

21. 10. 2021

Aj keď si mnohí myslia, že dopravná polícia vodičom len znepríjemňuje život, v skutočnosti dohliada na to, aby sa všetci účastníci cestnej premávky vrátili bezpečne domov k svojim rodinám. Plk. PhDr. Tomáša Vrábela, vedúceho oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných nehôd, sme sa spýtali, akých priestupkov sa dopúšťajú vodiči na cestách, ktoré skupiny vodičov sú rizikovejšie a s akými originálnymi výhovorkami sa stretol.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme bezpečnosti na cestách a rôznym auto-moto témam. V tom, aby ste sa na cestách cítili bezpečne, vám pomôže aj povinné zmluvné poisteniehavarijné poistenie od poisťovne Generali, ktoré si vyskladáte na mieru podľa svojich predstáv.

S akými najčastejšími priestupkami sa na cestách stretávate?

V súčasnej dobe je veľkým fenoménom telefonovanie za volantom. Na základe novely zákona 8/2009 o cestnej premávke vodiči nemôžu už ani žiadnym spôsobom obsluhovať, používať či držať audiovizuálne zariadenie či telefón. Nemôžu teda vykonávať činnosť, ktorá ich odvádza od sledovania situácie v cestnej premávke a vedenia motorového vozidla.

Bežným priestupkom je tiež prekročenie povolenej rýchlosti jazdy. Výkon služby dopravnej polície je, samozrejme, zameraný aj na zisťovanie prekračovania povolenej rýchlosti v obci, mimo obce či na diaľnici a rýchlostných cestách. Tieto sú asi najbežnejšie priestupky. Ďalej je to napríklad aj nerešpektovanie dopravného značenia, napríklad „stop“ a „daj prednosť v jazde“ alebo aj iného dopravného značenia.

shutterstock_381862882.jpg

Podľa štatistík v roku 2020 klesol počet nehôd v porovnaní s rokom 2019 z 13 741 na 11 875. Znamená to, že vodiči sú viac zodpovední, alebo je to len dôsledkom pandémie?

Pevne verím, že pokles nehôd nesúvisí len s pandémiou a že je to aj vďaka disciplinovanosti vodičov. Na druhej strane, ak hovoríme A, tak si povedzme aj B. Ako som spomínal, 1. 12. 2019 nadobudla účinnosť novela zákona o cestnej premávke, kde sa niektoré pravidlá menili a sľubujeme si od toho, že to pozitívne ovplyvnilo bezpečnosť cestnej premávky.

Veľká časť dopravných nehôd je spôsobená nepozornosťou vodiča. Môžu za to aj všetky technologické vychytávky ako mobily a tablety? Čo vlastne najviac rozptyľuje vodičov pri jazde?

V tejto dobe za to určite môžu aj technológie. Aj nehody v dôsledku manipulácie s nimi môžeme zaradiť do kategórie priestupkov v dôsledku nepozornosti, aj keď pri dopravnej nehode nie je vždy možné určiť konkrétnu príčinu, či to bolo v dôsledku používania mobilného telefónu, alebo obsluhovania nejakého audiovizuálneho či telekomunikačného zariadenia. Ale v podstate by sme to mohli kategorizovať ako porušenie ustanovenia venovať sa vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Takže určite na tom má podiel aj obsluhovanie telefónov, ktoré odpútava pozornosť vodičov. A to nielen samotné telefonovanie, čo sa týka používania audio, ale aj používanie aplikácií, kde napríklad odpisujú na správy a podobne.

Sú niektoré obdobia v roku na cestách rizikovejšie z hľadiska dopravných nehôd?

Záleží na tom, z akého hľadiska sa na to pozrieme. Každé ročné obdobie má totiž svoje úskalia. Teraz sme dávali upozornenia na našu webovú stránku a Facebook ohľadom jesenného a zimného počasia. Keďže prichádzajú hmly, zverejnili sme odporúčania týkajúce sa používania hmlových svetiel tak, aby nám poslúžili, aby boli naším pánom, ale nie nepriateľom. Samozrejme, treba myslieť aj na to, že sa skôr stmieva, cez vozovku migruje divá zver. Ďalším problémom je daždivé počasie, počas ktorého sa brzdná dráha predlžuje, takže je potrebné skôr reagovať a počítať s tým, že zastavenie vozidla je na dlhšiu vzdialenosť. Proste fyzikálne javy neoklameme.

Po jeseni príde zima, mínusové teploty, čo znamená, že sa mení priľnavosť kolies na vozovku, brzdná dráha je dlhšia. Treba rátať s námrazou, poľadovicou. Keď zase príde leto, evidujeme väčšie rýchlosti, pretože je teplo, dlhšie svetlo. Mládež má prázdniny a má čas sa realizovať, dobehnúť to zameškané. Takže každé ročné obdobie má svoje výhody aj nevýhody.

Keď porovnám zimné a letné obdobie, v zime sú rýchlosti nižšie, napadne prvý sneh a ľudia sa začnú viac sústrediť, sú opatrnejší a dodržiavajú väčšie rozostupy. A v konečnom dôsledku to má aj priamu súvislosť s následkami nehôd. Nie je taká veľká škoda na majetku, nedôjde k takému poškodeniu zdravia, prípadne k usmrteniu osoby, pretože tie rýchlosti sú menšie.

V zime sú rýchlosti nižšie, napadne prvý sneh a ľudia sa začnú viac sústrediť, sú opatrnejší a dodržiavajú väčšie rozostupy.

Treba ale tiež povedať, že v tých chladnejších ročných obdobiach, na začiatku jari, na jeseň a v zime, keď je skôr tma, sú chodci alebo cyklisti, ktorí sú neosvetlení, horšie viditeľní. Niektorí na seba nedávajú pozor tak, ako by sme si predstavovali. A zase to potom súvisí s reakčným časom, sledovaním situácie v cestnej premávke pri vedení motorového vozidla tak, aby sme vedeli nehode včas predísť.

shutterstock_1040499676.jpg

Existujú aj rizikovejšie skupiny vodičov?

Rizikovou skupinou vodičov, ktorú ministerstvo vnútra riešilo v novele zákona, sú mladí vodiči. „Mladí“ nielen v zmysle veku, ale mladí z pohľadu vodičskej praxe. Spravidla to bývajú sedemnásť až dvadsaťroční, lebo už od sedemnástich rokov môžu mať udelené vodičské oprávnenie na skupinu B, čiže osobné auto. Aj keď majú na sedadle vedľa vodiča spolujazdca, majú ho mať len do osemnástich rokov.

Súvisí to aj s ich životným štýlom, ako sme to preberali aj so psychológmi. Počas letných prázdnin majú čas byť do rána vonku, v noci sa prevážajú viacerí v aute a hecujú sa medzi sebou: „Pridaj plyn, neboj sa, veď si si dal len tri pivá a vôbec si toľko alkoholu nevypil“. Alebo: „Ty si vypil najmenej,“ a podobne. Určite je tam veľa aspektov a netreba hádzať všetkých do jedného vreca, ale dostupné štatistiky, ktoré sme analyzovali, ktoré predchádzali novele týkajúcej sa mladých vodičov s vodičskou praxou do dvoch rokov, nám ukázali, že mladí vodiči sú veľmi rizikoví.

Zhruba každá piata nehoda, pri ktorej došlo k usmrteniu osoby, bola zavinená mladým vodičom. Každý piaty priestupok, pri ktorom bol zistený alkohol, bol mladého vodiča. Takisto zhruba každá piata nehoda bola zavinená mladým vodičom. Čiže dôvodov bolo viacero, nebolo to teda analyzované len z jedného hľadiska, napríklad zo štatistík o usmrtených osobách alebo len z hľadiska alkoholu či zistenému priestupku. Celkovo štatistiky ukázali, že od 17 do 21-22 % tam boli zastúpení mladí vodiči. Paradoxom však je, že medziročný nárast mladých vodičov je zhruba 8 % z celkového počtu vodičov. Keď sa na to pozrieme v tej rovine, je to dosť alarmujúce číslo.

Zhruba každá piata nehoda, pri ktorej došlo k usmrteniu osoby, bola zavinená mladým vodičom.

A ako sú na tom starší vodiči, seniori? Sú aj oni rizikovou skupinou, alebo naopak bývajú viac opatrní?

Starší vodiči bývajú opatrnejší, určite majú viac vodičskej praxe. A druhá vec, pri ktorej by som chcel spomenúť a pochváliť aj ženské pohlavie, že sú zodpovednejšie, pristupujú k vedeniu vozidla serióznejšie, dávajú si väčší pozor. Aj keď mnohí majú pripomienky typu „bože tá ide pomaly, už by mohla zrýchliť“ a podobne, tieto pripomienky nie sú namieste, keď človek jazdí naozaj zodpovedne, snaží sa vnímať situáciu komplexne a radšej si vytvára rezervu a priestor na to, aby vedel včas reagovať na situáciu. Je to lepšie ako ísť hŕ-hŕ-hŕ, keď nie ja vediem vozidlo, ale vozidlo vedie mňa.

Ženy sú zodpovednejšie, pristupujú k vedeniu vozidla serióznejšie, dávajú si väčší pozor.

Čo najčastejšie podceňujú šoféri na cestách?

Určite sú to poveternostné podmienky a rozhľadové pomery. Aj keď je mimo obce povolená rýchlosť 90 km/h, je potrebné jazdiť takou rýchlosťou, ktorá mi umožňuje mať rozhľad a vozidlo včas zastaviť. Pri rýchlosti 90 km/h nie je možné vozidlo zastaviť do dvoch či troch metrov, alebo aj do pätnásť či dvadsať metrov, kde mám viditeľnosť svetiel. Treba totiž zarátať nielen účinok bŕzd, ale aj reakčný čas, čo je podľa znaleckých výpočtov zhruba sekunda, kým vôbec zareagujeme na to, že sa niečo deje.

Veľkú úlohu majú tiež poveternostné podmienky. Môže byť poľadovica, môže padať rosa, na ceste môže byť námraza. Môže sa stať, že si neskoro všimneme chodca, ktorý je neosvetlený, a mnoho rôznych ďalších faktorov. Sú to veci, s ktorými by sme mali rátať, a situácie, v ktorých vieme predísť nehode. Ak je prudká zákruta, nevidíme, či v tej zákrute nejde chodec, cyklista či niečo nie je spadnuté na ceste. Jazda za horizont – nevidíme, čo je za horizontom, no napriek tomu sa ženieme rýchlosťou 90 km/h, lebo tak nám to dovoľuje zákon. Lenže to je najvyššia povolená rýchlosť a neznamená to, že takou rýchlosťou aj musíme ísť. Vodič má jazdiť tak, aby mal prehľad, a prispôsobiť svoju jazdu stavu a povahe vozovky.

Ako ste spomínali, cesty nepatria len autám. Účastníkmi cestnej premávky sú, samozrejme, aj cyklisti, chodci a najnovšie aj kolobežkári. Sú voči sebe tieto skupiny dostatočne ohľaduplné? Ktoré zásady sa najbežnejšie porušujú?

V mnohých veciach sú si tieto skupiny podobné a v mnohých sa rozchádzajú. Cyklisti a kolobežkári s pomocným motorčekom, tzv. elektrokolobežkári, sú už zahrnutí v novele zákona. Cyklisti už boli aj predtým, ale v tejto novele, ktorú som už spomínal, sú už aj kolobežkári definovaní ako vodiči nemotorového vozidla. To znamená, že sa na nich vzťahujú odlišné pravidlá ako na chodcov.

Cyklisti sú síce zraniteľní účastníci cestnej premávky vo vzťahu k motorovým vozidlám, autám, autobusom, nákladným autám a podobne, ale to isté platí pre chodcov. Pre chodcov je však takisto nebezpečný cyklista alebo aj elektrokolobežkár, pretože vedie vozidlo, ktoré má určité konštrukčné rozmery, hmotnosť a rýchlosť a vo vzťahu k chodcovi je nebezpečné. Respektíve ich zrážka môže mať väčšie následky, ako keby sa napríklad zrazili dvaja chodci, čo by sa nemalo stávať.

shutterstock_1450199204.jpg

Stáva sa, že cyklisti a kolobežkári sa pohybujú na miestach vyhradených pre chodcov. Za určitých podmienok im to zákon dovoľuje – napríklad elektrokolobežkári sa môžu pohybovať po chodníku, ale len ak sa budú pohybovať rýchlosťou chôdze, čo mnohí porušujú. Keď sa elektrokolobežkár premáva po chodníku rýchlosťou 20 km/h a ide mamička s malým dieťaťom alebo aj dospelý človek, kolobežka je pre nich nebezpečná. Hoci je vozidlo definované ako nemotorové, predstavuje pre chodcov isté nebezpečie, pretože môže spôsobiť minimálne následky na zdraví pri zrážke.

Stretávate sa na cestách aj s kurióznymi prípadmi? Spomeniete si na nejaký?

Kuriozity sa stali všelijaké. Napadol mi taký prípad, keď sme aj s kolegami dávnejšie slúžili v skupine dopravných nehôd, vyšetrovali sme dopravné nehody. V rámci výkonu služby sme zastavovali vozidlá a merali rýchlosť a stretli sme sa s pánom, ktorý prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. Zastavili sme ho a bol sankcionovaný v zmysle zákona o priestupkoch. Keď sme sa ho spýtali, kam sa tak ponáhľa, odpovedal nám, že si bol pichnúť injekciu na to, aby vedel so ženou splodiť dieťa. Injekcia účinkovala len štyri hodiny a už prešli dve hodiny a ďalšiu hodinu má cestu domov, takže sa musel ponáhľať, aby to stihol. 🙂

Organizujete aj rôzne akcie zamerané na prevenciu. Bola tu napríklad akcia Jablko – Citrón, ktorú ste organizovali spoločne s poisťovňou Generali. Aké ďalšie podobné akcie existujú?

Nedávno, 29. septembra, sme organizovali Deň srdca, keď sme vodičom kontrolovali rýchlosť, krvný tlak aj cholesterol. Chystáme tiež akciu ku Dňu bielej palice, ktorej cieľom je uistiť sa, že vodiči rešpektujú chodcov so zrakovým postihnutím. Samozrejme, robíme aj menšie akcie v rámci okresov a krajov, prípadne spolu s organizáciami ako Slovenská komora autoškôl, výcvikové zariadenia autoškôl či s ministerstvom dopravy, kde majú oddelenie bezpečnosti cestnej premávky. Organizovali sme tiež akcie pre deti z detských domovov, čo boli skôr špecifické akcie zamerané na tieto deti. Dvadsaťšesť detí vybraných podľa stanovených kritérií dostalo predplatený vodičský kurz v rámci akcie „Štart do života“. Chceli sme ich povzbudiť ani nie k tomu, aby chceli byť vodičmi z povolania, ale ak mali náhodou zlé spoje a potrebovali dochádzať do zamestnania, tak sme im aspoň týmto spôsobom chceli pomôcť.

Čo je podľa vás na práci v dopravnej polícii najnáročnejšie?

Dopravná polícia je veľmi členitá, každý úsek má svoje špecifiká, ale ak to beriem z pohľadu tohto zamestnania, človek vo výkone služby vynaloží veľa energie. Či je to hliadka, ktorá zastavuje vozidlá pri meraní a rieši priestupky, alebo na druhej strane „nehodovkár“, ktorý dokumentuje a vyšetruje dopravné nehody. Ak to beriem z tej ľudskej stránky, najnáročnejšie je to pri dopravných nehodách, keď boli osoby zranené, prípadne usmrtené. Človeka sa to určite dotkne a príde mu to veľmi ľúto. Hlavne keď to vyšetrujete a zistíte, ako jednoducho sa dalo nehode predísť. Stačilo len o trošku viac pozornosti a nemuselo sa to tak skončiť, každý mohol prísť domov živý a zdravý. Podstata našej činnosti je zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. A naším hlavným cieľom je, aby sa všetci  vrátili domov k svojim blízkym živí a zdraví.

Stačilo len o trošku viac pozornosti a nemuselo sa to tak skončiť, každý mohol prísť domov živý a zdravý.

Aké je vaše odporúčanie na záver? Na čo by mal myslieť každý vodič, keď sadá za volant?

Je dôležité byť ohľaduplný a disciplinovaný. Používam to aj ja ako také osobné motto. Myslím, že je v ňom zahrnuté všetko: je tam zahrnuté neprekračovanie rýchlosti, pripútanie sa, danie prednosti chodcom či osobám, ktoré používajú bielu palicu. Treba si uvedomiť, že nie sme na cestách sami a nemali by sme byť arogantní a drzí a vynucovať si nejaké svoje práva a ostatných účastníkov cestnej premávky obmedzovať v ich právach a zbytočne vytvárať kolízne situácie. Veľakrát si myslíme, že tak budeme niekde skôr a možno aj o minútu budeme, ale na úkor tej minúty, ktorú chceme ušetriť, môžeme spôsobiť také nešťastie a obmedzenia ľuďom, ktoré za to skutočne nestoja.