Polyglotka Lýdia Machová: Zábava je najdôležitejším pilierom učenia sa jazyka

Naučila sa deväť jazykov, pracovala ako profesionálna tlmočníčka a dnes svoje skúsenosti a polyglotské metódy zdieľa prostredníctvom Jazykového mentoringu. Lýdia Machová nám v rozhovore prezradila, prečo pri učení sa cudzieho jazyka nestačí odsedieť si lekciu v jazykovej škole, ako dosiahnuť, aby nás štúdium jazyka bavilo a čo treba prekonať, aby sme jazyk už nikdy nezabudli. Dozviete sa, akými chybami sabotujeme svoje učenie, v čom nám dokáže pomôcť jazykový mentor a za aký čas je možné sa v cudzom jazyku dostať na úroveň plynulej konverzácie.

Ovládate deväť jazykov, z toho sedem aktívne. Niečím takým sa skutočne nemôže pochváliť hocikto. Kedy sa u vás zrodila láska k jazykom?

V podstate od začiatku, ako som sa začala učiť prvý cudzí jazyk. V jedenástich rokoch som sa začala učiť angličtinu – bolo to v prvom alebo druhom ročníku osemročného gymnázia. Bavila ma viac ako iné predmety. Vtedy som ešte nemala ambíciu naučiť sa veľa ďalších jazykov. Polyglotské ambície sa u mňa objavili až po dvadsiatke.

Venujete sa jazykovému mentoringu ® – čo to vlastne znamená, kto je jazykový mentor?

Je to termín, ktorý som si sama vymyslela. Hľadala som spôsob, ako ľuďom pomôcť v učení jazykov bez toho, aby som ich učila. Najprv som hľadala, či už neexistuje niečo také vo svete, lebo by som sa bola rada pridala. Keď som zistila, že to ešte neexistuje, povedala som si, že niečo také založím ja sama.

Jazykový mentoring ®  znamená, že pomáham ľuďom učiť sa jazyky v role mentora, teda človeka, ktorý si prešiel procesom učenia sa jazykov viackrát v minulosti. Nepotrebujem ľudí učiť jazyky, ktoré som sa učila ja, ale pomáham ľuďom aj v učení sa jazykov, ktoré ja sama neovládam. U našich klientov máme skúsenosti s viac ako tridsiatimi jazykmi. Je to vlastne inovatívny spôsob učenia sa jazykov.

Môžeme teda povedať, že ste skôr zástancom samoštúdia? Alebo predsa potrebujeme aj nejakého lektora, ktorý nás bude viesť a opravovať, keď robíme chyby?

Som veľkou zástankyňou samoučenia, pretože si myslím, že je to najefektívnejší spôsob. Človek keď sa učí sám, nečaká, že ho niekto ten jazyk naučí, že príde učiteľ, ktorý mu povie, ktoré slovíčka sa má naučiť, lebo zajtra z nich bude písomka. V tomto prípade si sám vyhľadáva, čo potrebuje, čo ho zaujíma a čo ešte nevie, a postupne si dopĺňa medzery. Myslím si, že je to najefektívnejší spôsob, lebo sa človek tomu jazyku sám vystavuje. Určite je užitočné, aj keď má niekto lektora, nie som toho odporkyňou. Úplne ideálne je však mať lektora a doplniť to aj samoštúdiom.

Som veľkou zástankyňou samoučenia, pretože si myslím, že je to najefektívnejší spôsob.

Je to asi veľmi individuálne, ale ako dlho v priemere asi trvá naučiť sa cudzí jazyk? Koľko času je potrebné štúdiu venovať? Predpokladám, že nestačí štandardná hodinová lekcia týždenne.

Nie, nestačí. Aj keď niekto chodí na nejaké hodiny s učiteľom, s ktorým je spokojný, je dobré doplniť si to pomedzi hodiny samoštúdiom. To, čo sa mi osvedčilo pri štúdiu všetkých jazykov a čo odporúčam, je venovať jazyku zhruba hodinku denne. Tú hodinku môžeme rozdeliť na polhodinu ráno a polhodinu večer.

Ja sa pri štúdiu nového jazyka dokážem dostať na pohodlnú, plynulú úroveň zhruba za dva roky. Keď to rozpočítame, vychádza to na asi 500 hodín kontaktu s jazykom. Je to však veľmi individuálne. Slovákovi netrvá rovnako dlho naučiť sa ruštinu a čínštinu. Tiež netrvá rovnako dlho naučiť sa prvý cudzí jazyk a ôsmy. Takže sú v tom rozdiely, ale ak by som to mala určiť, tak približne tie dva roky.

Ako teda začať s učením sa cudzieho jazyka? Pri výučbe jazykov sme zvyknutí na určitý štandardný postup – gramatika, slovíčka, výslovnosť. Je tento postup vhodný pre všetkých?

Postupov je mnoho, netreba si vybrať len jednu konkrétnu metódu. Presne to učím ľudí, že existuje viacero spôsobov a každý si z toho vyberie, čo ho zaujme. Ak sa však pozrieme na úplných začiatočníkov, pri nich je najdôležitejšie, aby si osvojili základy gramatiky a spoznali v tom jazyku základnú slovnú zásobu. Na tom základe sa potom dá budovať – všeličo počúvať, čítať, rozprávať. Vtedy sa dá s jazykom viac „hrať“.

Na začiatku odporúčam pracovať s jedným hlavným zdrojom a nesnažiť sa vyskladať si metódu z desiatich rôznych materiálov. Treba si zobrať jednu knižku pre samoukov. Na Slovensku aj v Česku máme na široký výber takýchto knižiek. Touto jednou knižkou je potom potrebné prechádzať systematicky – robiť si všetky cvičenia, čítať si texty, nahlas si ich opakovať a snažiť sa ich naučiť skoro až naspamäť.

Na začiatku je to trochu nudné učenie, čo veľa ľudí odradí. Ale keď sa prehryziete už aspoň cez polovicu knižky pre samoukov, tak máte základ, s ktorým sa dá ďalej pracovať a môžete prejsť na rôzne iné materiály.

Keď sa prehryziete už aspoň cez polovicu knižky pre samoukov, tak máte základ, s ktorým sa dá ďalej pracovať.

Keď spomínate tie zábavnejšie metódy štúdia, aké sú to napríklad? Ktoré sa najviac osvedčili vám?

Mojou najobľúbenejšou metódou je pozeranie seriálov. Nie je to pre úplných začiatočníkov, ale keď je už človek na úrovni A2 – B1, stredne pokročilý, tak sa s tým dá pracovať. Takto strávite s jazykom hodiny a je to veľmi podobné tomu, keď človek vycestuje do zahraničia a počúva ten jazyk okolo seba. Dôležité je, že nás ten seriál baví. Nie je to ako počúvať nahrávku, kde sa rozpráva John a Peter o ničom, ale je to niečo, čo ma naozaj zaujíma. Zároveň nám obraz pomáha pochopiť kontext, čo je tiež fajn. Veľmi rada tiež počúvam podcasty v cudzích jazykoch na rôzne témy, ktoré ma zaujímajú. Dnes som napríklad cestou domov počúvala poľský podcast o investovaní.

A spomeniem ešte jeden spôsob: na učenie sa slovíčok existuje metóda Goldlist. Pri tejto metóde si vypisujete slovíčka do zošita a pravidelne ich prepisujete v dvojtýždenných intervaloch. Bez toho, aby ste sa snažili, si tie slovíčka týmto spôsobom zapamätáte. Čím častejšie to robíte, tým viac si ich zapamätáte. Je to taká nenamáhavá metóda učenia sa slovíčok.

Zdroj fotografie: archív Lýdie Machovej

Fungujú rovnaké metódy pri učení sa rôznych jazykov, alebo sa vám skôr osvedčilo vyskúšať si vždy niečo iné?

Ja to rada obmieňam, dokonca aj v rámci jedného jazyka. Väčšinou si nastavím učebný plán na dva mesiace, držím sa ho a už nevymýšľam. Určím si, ktorý podcast budem počúvať, ktorý seriál budem sledovať, s ktorým Goldlistom sa budem učiť slovíčka, s ktorou kamarátkou sa budem rozprávať každý týždeň a tak ďalej.

Za dva mesiace ma väčšinou niektorá metóda alebo materiál omrzí. Poviem si, že chcem stále pozerať seriály, ale už ma nebaví Breaking Bad, ale radšej si pozriem Emily in Paris. Buď teda zmením materiál, alebo aj samotnú metódu. Napríklad namiesto sledovania seriálov začnem radšej počúvať podcasty alebo pozerať videá na internete.

Je dobré to obmieňať a k tomu vedieme aj klientov: nájsť si cestu, aby ich to stále bavilo. Zábava je najdôležitejší pilier učenia sa jazyka. Mnoho ľudí má so štúdiom jazyka zlé skúsenosti práve preto, že to v škole nie je zábava. Keď to však skúsia týmito spôsobmi, zistia, že ich to celkom baví. Aj keď pri pozeraní seriálu všetkému nerozumejú, stále ich to zaujíma a chcú pri tom vytrvať.

Takže základ je, aby nás to bavilo. 🙂

Presne. V rámci jazykového mentoringu ® máme zadefinované štyri piliere učenia sa jazyka a zábava je úplne prvý. Ak to nie je zábava, robíš niečo zle a treba to zmeniť. 🙂

Ak to nie je zábava, robíš niečo zle a treba to zmeniť.

Mnohí si hovoria, že proste nemajú na cudzie jazyky talent, že im nelezie do hlavy a podobe. Sú to len výhovorky, limity, ktoré treba prekonať?

Áno, presne. V niektorých prípadoch sú to výhovorky v tom zmysle, že človek nechce hľadať riešenia. Povie si, že sa narodil bez talentu na jazyky, nikdy ho vedieť nebude a hotovo. Nebude sa teda snažiť spraviť niečo pre to, aby to napravil.

Nie je tajomstvom, že učenie sa jazyka je námaha. Nikto sa k tomu nedopracuje len tak. Aj keď je to zábava, stále je potrebné vynaložiť na učenie energiu. Je to rovnaké ako pri cvičení a posilňovaní. Nedávno som začala cvičiť, takže viem, o čom hovorím. 🙂 Našla som si spôsob, ktorý je pre mňa zábavný, ale stále je to náročné, mám svalovicu a tak.

Je to tak aj pri učení, potrebujem sa namáhať. Veľa ľudí si povie, že nemá talent, ale ja som presvedčená, že talent nie je potrebný na to, aby sme sa jazyk naučili. Určite existujú ľudia, ktorým ide učenie o niečo ľahšie, takisto ako existujú aj takí, ktorým pôjde cvičenie ľahšie ako mne. To ale neznamená, že to vzdám, ale že sa budem musieť snažiť o trochu viac. Rozdiel medzi talentovanými a netalentovanými je v skutočnosti veľmi malý.

Je to teda zábava, ale je to aj určitá povinnosť. Ako v sebe nájsť motiváciu a vytrvať?

Do veľkej miery na to majú vplyv práve tie materiály a metódy, ktoré si zvolíme. Pokiaľ si niekto spája učenie jazyka s tým, že pôjde do jazykovej školy, kde je v skupine desať ľudí a používa sa ako jediný materiál nudná učebnica s cvičeniami, ktoré nás nebavia, je ťažké nájsť motiváciu. Chce to obrovskú silu vôle, aby sa k tomu človek dokopal a venoval sa tomu.

Myslím si, že sa to dá krásne otočiť tým, že si nájdeme metódy, ktoré nás bavia. U mňa je to napríklad seriál Priatelia, ktorý mám od detstva napozeraný niekoľkokrát v slovenčine a v češtine, a keď si ho chcem pozrieť v angličtine, nebudem sa do toho musieť tak nútiť. Budem sa na to tešiť. V tom je ten hlavný rozdiel.

Vďaka zábavnejším metódam je učenie trochu ľahšie, ale napriek tomu je potrebná ešte ďalšia vec a tou je systém. Ten je druhý z našich štyroch pilierov. I keď je učenie zábava, nie je to ten druh zábavy, že ráno vstanem a nemôžem sa dočkať, kedy si pozriem seriál v cudzom jazyku, alebo si idem spraviť nejaké gramatické cvičenia. Ale veľmi pomáha, keď si vytvorím systém. Poviem si, že každé ráno venujem desať minút gramatickým cvičeniam, cestou do práce si vypočujem jeden podcast, keď prídem domov, budem si písať slovíčka do zošita metódou Goldlist a tak ďalej. A tak sa nemusím každé ráno rozhodovať, či sa mi chce robiť nejaké cvičenia. Mám to v pláne a je to pre mňa už istá rutina. Idem do toho, tých desať minút zvládnem a pokračujem.

Vďaka zábavnejším metódam je učenie trochu ľahšie, ale napriek tomu je potrebný aj systém.

Ako prebieha jazykový mentoring ® ? Je to pre každého individuálne, alebo je to jeden postup, ktorý funguje pre všetkých?

Nie je to individuálna výučba v zmysle, že si človek nájde svojho jazykového mentora, s ktorým sa pravidelne stretáva. Mentoring prebieha v skupine ľudí, ktorí sa všetci učia nejaký jazyk na určitej úrovni. Máme k dispozícii niekoľko jazykových mentorov, ktorí ich usmerňujú. My ľuďom predstavíme všetky polyglotské metódy do detailu a každý si môže vybrať, čo by ho bavilo. Napríklad niekto, kto pozerá videá na internete si povie, že by ho bavilo ich pozerať v cudzom jazyku. Každý si tak zostaví svoj učebný plán.

V skupine sa navzájom veľmi motivujeme, keď vidíme, že sa učia všetci, aj keď individuálne. Počas štúdia si každý zapisuje, čo sa naučil, čo je tiež obrovský motivačný prvok. Ukáže nám to, koľko sme sa naučili, či si plníme plán, alebo sme ho možno aj prekonali. Mentori sú k dispozícii na to, aby vedeli ľudí nasmerovať, keď sa nevedia pohnúť ďalej, napríklad keď nevedia, aký materiál si vybrať alebo akým spôsobom si cvičiť slovíčka.

Zdroj fotografie: archív Lýdie Machovej

Takže je to hlavne o motivácii?

Do veľkej miery to poskytuje motiváciu a zároveň aj to know-how. Bežne, keď sa na ulici spýtate niekoho, ako sa učiť cudzie jazyky, povedia vám že sa máte učiť slovíčka, kúpiť si knihu v cudzom jazyku a podčiarkovať si všetky slovíčka, ktoré neviete. To je ale zlý postup, pretože na vás bude tých slovíčok priveľa a nemáte šancu si ich zapamätať. Je oveľa efektívnejšie si knižku čítať a podčiarknuť si len dve slovíčka na strane. Ideálne ani nie slovíčka, ale výrazy, aby sa nám to spojilo s daným kontextom. To si potom treba napísať do slovníčka alebo do aplikácie.

Toto, bohužiaľ, ľudia nevedia, lebo nás to v škole nikto neučil. Spôsob, ktorý poznáme zo škôl, je, žiaľ, veľmi zastaraný. Je určený na taký typ učenia sa, že vedomosti študentom odovzdáva učiteľ. Nie je to postavené tak, aby si študent dokázal sám vyhľadať materiály a sám sa učil.

Jazykový mentoring ® do veľkej miery poskytuje motiváciu a zároveň aj to know-how.

Existujú rôzne knižky, aplikácie či podcasty na cudzie jazyky – je náročné si z nich vybrať. Máte nejaké osvedčené, ktoré odporúčate aj svojim klientom, alebo máte nejaké tipy, ako si vybrať tie správne?

Máme aj, aj. 🙂 Keď niekto nevie, kde začať, vieme mu odporučiť materiály, ktoré sú vhodné pre jeho jazykovú úroveň. Napríklad ak má niekto stredne pokročilú úroveň angličtiny, odporučíme mu konkrétne podcasty, ak je pokročilý v nemčine, zase máme preňho nejaké odporúčania.

Stále však platí hlavné pravidlo – že to musí človeka baviť. A to funguje, aj keď ešte nie ste na pokročilej úrovni, ale veľmi vás zaujíma nejaká téma. Tak si dokážete vykompenzovať aj slovíčka, ktorým ešte nerozumiete. Niekoho napríklad zaujíma pestovanie rastlín, je to jeho hobby a vyzná sa v tom. Je fascinujúce, keď si človek trúfne pozrieť videá alebo počúvať podcast na tú tému v cudzom jazyku a napriek tomu, že je začiatočník, tomu rozumie. Vtedy by som poradila, nech si pokojne pustí autentické materiály aj pre pokročilých. Keď vás to baví tak, že s tým neviete prestať, je to super.

Človek sa tak učí prirodzenou cestou.

Áno. Bohužiaľ, začiatočníci si nemôžu až toľko vyberať. Ak je niekto úplný začiatočník, musí si najprv vybudovať nejaké základy, ale keď sa dostane aspoň na úroveň A2 – B1, potom už má k dispozícii neobmedzene veľa zdrojov. Ideálny postup je vybrať materiály, ktoré sú na trochu vyššej jazykovej úrovni, ako na ktorej je človek v tej chvíli.

Takže treba vytrvať, kým získame základy, a potom sa začína zábava.

Človek sa musí do toho učenia ponoriť a začať to robiť pravidelne. Veľa ľudí na to nie je zvyknutých a je to pre nich obrovská vec. Majú totiž pocit, že učenie sa deje len niekde v jazykovke. U nás v Jazykovom mentoringu máme také pekné príslovie: jazykovka nie je Las Vegas, to, čo sa tam stane, by tam nemalo aj zostať, ale malo by sa to dostať aj domov a mali by sme s tým pracovať. Nemalo by to byť o tej jednej hodine v pondelok na jazykovom kurze, ale mali by sme s tým jazykom žiť intenzívnejšie.

Nemalo by to byť o tej jednej hodine v pondelok na jazykovom kurze, ale mali by sme s tým jazykom žiť intenzívnejšie.

Mnohí si povedia, že na to nemajú čas a že ich to nebaví, ale keď si to vyskúšajú, veľmi často prídu na to, že je to zaujímavé hobby. Keď na sebe vidia pokroky a vedia to využiť aj v praxi, veľmi ich to motivuje. Často sa potom klienti začnú učiť ďalšie a ďalšie jazyky.

Váš prejav v TED Talks bol veľmi inšpiratívny, je zrejmé, že jazykmi žijete. Chceli by ste sa do budúcnosti naučiť aj nejaké ďalšie?

Momentálne to neplánujem, ale nevylučujem to. 🙂 Nechcem sa učiť jazyk len preto, aby som sa ho učila, ale chcem k tomu mať aj konkrétny dôvod. Pred pandémiou som veľa cestovala, takže sa dôvody našli, ale momentálne necestujem často, a tak tam nie je ani tá motivácia. Pri každom jazyku, ktorý som sa učila, som k tomu mala silnú motiváciu.

Vidím to aj pri našich klientoch. Keď si napríklad niekto povie, že sa naučí švédčinu len preto, že je to cool, ale neplánuje tam ísť na dlhšie a nemá tam kontakty, tak v tom zvyčajne nevytrvá. Musíme mať nejaký dôvod, prečo to robíme, a vtedy sa dopracujeme aj k výsledkom.

Musíme mať nejaký dôvod, prečo to robíme, a vtedy sa dopracujeme aj k výsledkom.

Musíte si jazyky, ktoré už ovládate, nejakým spôsobom osviežovať, aby ste ich nezabudli?

Pokiaľ dosiahnem úroveň takej pohodlnej plynulosti, povedzme úroveň B2, tak ich už nezabudnem. Ak som túto úroveň dosiahla, rozprávala som tým jazykom a nemala som problém pohotovo zareagovať, tak si môžem spraviť prestávku a nemám problém naň znovu nabehnúť.

Zrovna minulý týždeň som si to vyskúšala. Mám dobrú kamarátku, s ktorou som dlhší čas nebola v kontakte a po troch rokoch som s ňou prvýkrát hovorila po poľsky. Medzitým som nemala žiadny kontakt s poľštinou, tak som mala trochu obavy, či budem vedieť reagovať. Predtým som už ale dokázala plynule spontánne hovoriť, tak som si pustila poľský podcast o investovaní, aby som sa do toho jazyka zase trochu dostala, a bolo to úplne v pohode. Prvé dve-tri hodinky som si nebola celkom istá, ale potom to už išlo bez problémov. Naozaj, ak sa do toho človek dokáže dostať a prekročiť tú hranicu, už nezabudne.

Ak sa do toho človek dokáže dostať a prekročiť tú hranicu, už nezabudne.

Zvyknem to vysvetľovať na takej peknej metafore z filmu Stroskotanec. Hlavná postava sa snaží dostať z ostrova na loďke, ale vlny ho vždy zmietli a dostal sa späť k ostrovu. A tak to je aj s učením jazyka: veľa ľudí má dojem, že sú doživotní začiatočníci a motajú sa v tých vlnách. Keď nevynaložia energiu a nedajú do toho všetko, tú vlnu neprejdú. V momente, keď prestanú plávať, sa stávajú znovu začiatočníkmi. Ak sa však človek naštve a zamaká, zvládne tú „vlnu“ a potom ho to už nestiahne.

Fantastické tipy, inšpiratívne myšlienky. Ďakujem za rozhovor.

Pre ďalšie skvelé návody od Lýdie Machovej a informácie o Jazykovom mentoringu navštívte stránku https://jazykovymentoring.sk/.