Služobné cesty – zábava či otrava?
Z našej cestovateľskej dvojice som ja ten, čo má to šťastie, že je v rámci pracovných povinností priemerne raz za mesiac niekam na ceste. Už v tejto prvej vete by mnoho často cestujúcich zamestnancov so mnou začalo polemizovať, či ide skutočne o šťastie a či vlastne služobka nie je iba trestom od šéfa. Ako asi všetko, aj služobné cesty majú svoje pre a proti.
Často dostávam otázku, ako som si cestu užil, čo všetko som videl a niekedy musím len smutne skonštatovať, že okrem firemných kancelárií a pár „meetingoviek“ toho veľa nebolo. Naopak, často prichádzam domov zo služobnej cesty poriadne zničený, najmä keď musím ísť v rámci časovej efektívnosti na „otočku“.
Za posledných 15 rokov som absolvoval viac ako 100 služobných ciest od Prahy až po Las Vegas. Vždy je to o plánovaní. Niektorá služobná cesta môže byť spojená s poriadnou dávkou zábavy, ale pri inej sa modlím, aby som už bol doma v posteli.
Ako sa teda pripraviť na služobnú cestu, aby ste z toho mali viac pozitívnych ako negatívnych emócií?
Služobná cesta je v prvom rade práca
Na to netreba v žiadnom momente zabudnúť. Keď vás firma niekam posiela, očakáva od vás v prvom rade výsledky.
Ak milujete cestovanie, určite vás však poteší služobná cesta do destinácie, ktorú ešte na svojej cestovateľskej mape nemáte. Všetko je to v prvom rade o správnom načasovaní. Ak máte možnosť vybrať si deň služobnej cesty, ideálne je spojiť si cestu s víkendom alebo štátnym sviatkom, ak sa to dá.
Ak máte napríklad dôležitý míting v Prahe v pondelok ráno, nemusíte tráviť dlhé hodiny zmorený na českej D1-ke ani v rannom vlaku s budíčkom o štvrtej ráno. Vydajte sa do svojej destinácie skôr, napríklad v sobotu alebo nedeľu.
Na samotnom mítingu budete oddýchnutejší, dosiahnete lepšie pracovné výsledky a zároveň vám vznikne 1- až 2-dňové „okno” na spoznávanie destinácie.
Zatiaľ som sa nestretol v práci s tým, že by zamestnávateľ nechcel z nejakého dôvodu umožniť príchod do služobnej destinácie skôr či odchod z nej neskôr, ak si zamestnanec vo vzniknutom voľne svoje náklady na pobyt, napríklad ubytovanie, uhradí vo vlastnej réžii.
Ak máte napríklad dôležitý míting v Prahe v pondelok ráno, nemusíte tráviť dlhé hodiny zmorený na českej D1-ke ani v rannom vlaku s budíčkom o štvrtej ráno. Vydajte sa do svojej destinácie skôr, napríklad v sobotu alebo nedeľu.
Pracovné výstavy patria k tým najnáročnejším služobkám
Mnoho ľudí, ktorí majú možnosť chodiť na služobné cesty, sa zhodne, že to na prvý pohľad vyzerá omnoho lepšie (= zábava), no vo výsledku to nemusí byť až tak atraktívne (= otrava).
V zásade to vždy závisí od množstva priestoru, ktoré si viete pre seba, svoj oddych a zážitky „vyboxovať”. Ak idete desiatykrát za sebou do toho istého officu a neustále ste iba na trase z letiska či vlakovej stanice do kancelárie a späť, prestane vás to po čase baviť. Po pravde, ono vás to prestane baviť zväčša hneď druhú služobku.
Pre mňa azda najhorším typom služobnej cesty sú podujatia, na ktorých vaša firma vystavuje. Predstavte si 3- či 4-dňový event, na ktorom ste k dispozícii vašim potencionálnym klientom každý deň a bežne ste na nohách 10 – 12 hodín denne.
K tomu nejaký ten večerný networking a ak započítame aj všetky potrebné prípravy a plánovanie stretnutí, z takejto služobnej cesty často nevidíte nič iné iba hotelovú izbu a neónové svetlá reflektorov na výstavisku.
Pre mňa azda najhorším typom služobnej cesty sú podujatia, na ktorých vaša firma vystavuje. Predstavte si 3- či 4-dňový event, na ktorom ste k dispozícii vašim potencionálnym klientom každý deň a bežne ste na nohách 10 – 12 hodín denne.
Služobka „na otočku“
Vec, ktorú nikto z nás nemá až tak v láske, sú tzv. služobky „na otočku” a pokiaľ nemusí, radšej bude efektívne pracovať v kancelárii v domovskom meste.
Ak pracujete v medzinárodných firmách a spolupracujete na projektoch so zahraničnými kolegami, takýmto služobkám sa asi nevyhnete. Skorý ranný budíček, príchod na Schwechat, odtiaľ nízkonákladovka do Londýna, presun do kancelárie či na konferenciu a večer opačná trasa až domov do postele.
Vybehnúť takto „na otočku“ kamkoľvek v Európe môže byť poriadne úmorné a neraz ma už tento typ cesty zničil tak, že som sa z toho spamätával celý zvyšok týždňa.
Vášmu fyzickému aj duševnému zdraviu však môže výrazne pomôcť správny výber dopravného prostriedku a možnosť aspoň jednu noc v danej destinácii prespať.
Pokiaľ môžem, radšej idem do Londýna za kolegami večer pred stretnutím, aby som na meetingu nevyzeral ako úplná mátoha po rannom niekoľkohodinovom presune v rámci Európy.
Vášmu fyzickému aj duševnému zdraviu však môže výrazne pomôcť správny výber dopravného prostriedku a možnosť aspoň jednu noc v danej destinácii prespať.
Kedy je najlepší čas na spoznávanie mesta?
Keď idete na služobnú cestu aspoň na pár dní, máte dostatok možností spoznávať dané mesto, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.
Ak patríte k ranným vtáčatám (žiaľ, ja do tejto kategórie vôbec nezapadám), môžete si dať napríklad ranný beh centrom mesta. Máte tak aspoň garanciu, že sa nestretnete so žiadnymi lenivými turistami.
Osobne s obľubou využívam na prechádzku po okolí skôr obedné prestávky. Ideálne nejaký rýchly obed v podobe pikniku niekde na nábreží s nasávaním lokálnej atmosféry.
Za mňa je však najväčším favoritom večerný čas po práci – ideálne vytiahnuť domácich kolegov niekam na večeru či lokálny fast food.
Určite vám radi porozprávajú o svojom meste a vy tak spojíte príjemné s užitočným – lepšie spoznáte kolegov, ich mesto (vzbudíte aj u nich samotných záujem) a nahradíte tým tak rýchly firemný teambuilding.
Zároveň vám ako lokálni znalci určite poradia lepší gastronomický zážitok v porovnaní so všetkými tými „turistickými pascami“, ktoré nájdete v rôznych bedekroch.
Za mňa je však najväčším favoritom večerný čas po práci – ideálne vytiahnuť domácich kolegov niekam na večeru či lokálny fast food.
Vlak, autobus či lietadlo?
Budapešť, Košice, Brno, Praha, Varšava, Berlín, Salzburg – všetko, čo sa dá do 5 – 6 hodín zvládnuť vlakovým spojením, absolvujte určite vlakom. Nielen, že máte dostatok priestoru na nohy, ale môžete sa spokojne poprechádzať alebo si dať kvalitnejšie (a cenovo dostupnejšie) raňajky či obed.
Vo vlaku sa však najmä oveľa komfortnejšie pracuje. Často máte k dispozícii stabilné wifi pripojenie na internet a elektrickú zásuvku takmer, ako keby ste boli v kancelárii. Stačí si dať slúchadlá na uši a usilovne pracovať.
V októbri nás s Hankou čaká jedna cestovateľská prednáška v Košiciach a aj keď pôjdeme prvým ranným vlakom smerom na východ a podvečer naspäť, tak sa na to celkom teším. Deväť hodín vo vlaku bude efektívne pracovne strávený čas.
Mnoho z mojich kolegov často dokonca volí aj na dlhšie trasy cestu vlakom. Keď si totiž spočítate čas strávený presunom na letisko, čas strávený na samotnom letisku (+/- 2 hodiny), samotný let a presun do finálnej destinácie, častokrát je cesta vlakom s letom lietadlom časovo porovnateľná, pokiaľ hovoríme o blízkych európskych destináciách.
Vo vlaku sa však najmä oveľa komfortnejšie pracuje. Často máte k dispozícii stabilné wifi pripojenie na internet a elektrickú zásuvku takmer, ako keby ste boli v kancelárii.
Finálne rozhodnutie máme aj tak sami v hlave
Na služobnú cestu sa často vydávame preto, lebo musíme. Vieme, čo nás čaká – nejaká tá nekomfortná doprava, hotel, apartmán, ťahanie sa s batožinou, práca na externom mieste, networking atď.
Napriek všetkým tým povinnostiam verím, že rozhodnutie o tom, či bude vaša služobka pozitívna alebo negatívna, je zväčša iba v nás.
Viem, že keď už musím pracovne cestovať, snažím sa užiť si aj to málo cestovateľského voľna, ktoré sa počas služobky dá vykúzliť – aj keď by to malo znamenať iba jeden rýchly obed v peknom parku s miestnou atmosférou.
Šťastné a čo najmenej únavné služobné cesty!
