Srdcovo-cievne ochorenia – problém tretiny Slovákov. Odborníčka radí, ako odhaliť prvé príznaky a ako prebieha liečba

S pojmom kardiovaskulárne ochorenia sa na Slovensku stretávame pomerne často. Niet sa čomu čudovať, veď práve srdcovo-cievne ochorenia sú na špici rebríčka najčastejších príčin úmrtí Slovákov. Ba čo viac, choroby srdca a ciev trápia až tretinu populácie Slovenska. Hlavným dôvodom ich vzniku je vo veľkej miere práve nezdravý životný štýl.

Začína sa to nepozorovane

K srdcovo-cievnym ochoreniam radíme viacero chorôb, pri ktorých dochádza k postupnému hromadeniu usadenín v cievach, k vzniku aterosklerózy. Tento proces môže v tele prebiehať bez príznakov aj niekoľko rokov. V cievach sa následne zužuje prietok a tiež strácajú svoju ohybnosť. Spojenie neskorej diagnostiky a neliečenia môže vyústiť až do stavov ohrozujúcich život, ktoré si vyžadujú okamžitú hospitalizáciu pacienta.

„Zo srdcovo-cievnych ochorení sú najčastejšou príčinou hospitalizácie srdcové zlyhanie, mozgový infarkt, akútny infarkt myokardu, arytmie, predsieňová fibrilácia, chronická ischemická choroba srdca a ateroskleróza končatinových tepien,“ ozrejmuje primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia NÚSCH, a. s., MUDr. Ing. Katarína Sládeková.

S pribúdajúcim vekom riziko rastie

Vo všeobecnosti platí, že okrem genetických predispozícií, pridružených ochorení a veku je hlavnou príčinou týchto ochorení najmä nezdravý životný štýl. „Známe rizikové faktory sú predovšetkým obezita, fajčenie, nadmerný stres, nestriedmy príjem alkoholu a návykových látok, vysoký cholesterol, nedostatok pravidelného pohybu či sedavý spôsob života,“ dopĺňa pani primárka Sládeková.

Zároveň s pribúdajúcim vekom cievy prirodzene starnú, sú menej pružné, čo vedie k ešte vyššiemu riziku srdcovo-cievnych ochorení. Ako vysvetľuje MUDr. Ing. Katarína Sládeková, k rizikovým skupinám patria „najmä muži v strednom a vyššom veku, ženy po menopauze, ďalej pacienti, ktorí trpia ochorením obličiek, vysokým krvným tlakom či cukrovkou a tiež tí, u ktorých je ochorenie v rodine“.

Odhaľte prvé príznaky včas

Už prvotné signály dokážu upozorniť, že niečo nie je v poriadku. „Medzi symptómy pri problémoch s obehovým systémom patrí dýchavica pri námahe, mierny tlak na hrudníku pri námahe alebo v strese, strata adaptácie na záťaž spojená s neadekvátnou únavou, opuchy a slabosť nôh, môže sa objaviť tŕpnutie rúk, bolesti v oblasti žalúdka alebo bolesti vyžarujúce až do krku,“ vymenováva primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia NÚSCH, a. s.

Dôležité je hneď po odhalení prvotných prejavov navštíviť lekára, ktorý presne stanoví diagnózu a potvrdí alebo vylúči srdcovo-cievne ochorenie. Pokiaľ sa ochorenie potvrdí, je potrebná liečba.

S liečbou treba začať hneď

V prvotných fázach ochorenia je nevyhnutná medikamentózna liečba, to znamená podávanie vhodných liekov, tiež intervenčná liečba.

Okrem toho je súčasťou liečby aj úprava životného štýlu, no v niektorých prípadoch je potrebný aj chirurgický zákrok. Ten podstupujú spravidla pacienti, u ktorých sa srdcovo-cievne ochorenie rozvinulo do vyššieho stupňa závažnosti.

Pomocou koronarografie, čiže röntgenologického vyšetrenia ciev srdca s podaním kontrastnej látky, sa zistí, ktorá srdcová cieva je zúžená. Bezprostredne pri vyšetrení môže nasledovať zákrok nazývaný perkutánna koronárna intervencia, pri ktorom sa zúžené miesto v cieve roztiahne balónikom a vystuží.

Keď rozhodujú minúty

Pokiaľ ochorenie prepukne do akútneho stavu, od neodkladnej liečby môže závisieť život pacienta. „Liečebné postupy akútnych stavov spočívajú v skorej intervencii. Pri infarkte myokardu je absolútnym limitom stanovená doba 120 minút od diagnózy do reperfúzie (spriechodnenia) infarktovej artérie zavedením vodiča. Pri mozgovej príhode je potrebné spriechodnenie artérie do 3 hodín od vzniku ťažkostí medikačným rozpustením zrazeniny. „Táto liečba má však aj svoje úskalia a obmedzenia,“ vysvetľuje primárka Sládeková.

Život s ochorením = prísny režim

Pacienti, ktorí trpia kardiovaskulárnym ochorením, majú odporučenú zásadnú zmenu životného štýlu. Okrem úplného obmedzenia fajčenia a pitia alkoholu majú mať pravidelné lekárske prehliadky, počas ktorých absolvujú krvné testy a ultrazvukové a röntgenové vyšetrenia. Súčasťou liečby je tiež dietoterapia, čo je v podstate zmena jedálneho lístka pacienta. Tá zahŕňa zvýšenie konzumácie rýb a obmedzenie príjmu tukov a sacharidov (cukru), no tiež zníženie príjmu soli a cholesterolu.

Súčasťou liečebného režimu je nastavenie na pravidelný pohyb s intenzitou a možnosťami cvičenia, ktoré sú odporúčané podľa závažnosti ochorenia. Aj preto je neoddeliteľnou súčasťou liečby rehabilitácia. O to viac to platí pre pacientov, ktorí sú po zákroku, po infarkte myokardu alebo prekonajú ako komplikáciu mozgovú príhodu. Pacienti po mozgovej príhode môžu mať poruchy pohybu či koordinácie a vyžadujú si tréning pod dohľadom špecialistu.

Trojkroková rehabilitácia

Ako objasňuje MUDr. Ing. Katarína Sládeková, rehabilitácia pacientov po akútnych príhodách prebieha v troch krokoch:

1. Prvý krok rehabilitácie sa vykonáva ešte počas pobytu pacienta v nemocnici. Pacient sa mobilizuje čo najskôr na lôžku po stabilizácii akútneho stavu.
2. Po návrate domov je pacient poučený o zmene spôsobu života vrátane stravovania, odbúravania stresu, pravidelného pohybu a typu cvičenia. Zlatým štandardom je postupná chôdza na minimálne 30 minút denne. Neskôr športové aktivity, napríklad bicyklovanie alebo vytrvalostné či kondičné cvičenia, podľa stavu pacienta. Tiež dostatok pravidelného spánku a psychologická podpora na zvládanie stresu. V tomto období je tiež možná kúpeľná liečba.
3. Z dlhodobého hľadiska je dôležitá celková zmena režimu. Zmena v pravidelnom cvičení, pohybe „na čerstvom vzduchu“, zmena stravovacích návykov, postupné zníženie nadmernej hmotnosti a tiež nastavenie sa na spoluprácu s lekárom pri užívaní liekov a dodržiavaní odporúčaní.

S prevenciou treba začať čo najskôr

Aby sme sa týmto ochoreniam vyhli a zabránili akútnym stavom, keď už máme prejavy srdcovo-cievneho ochorenia, je potrebná dôkladná prevencia. Patrí sem:

• pravidelné monitorovanie krvného tlaku,
• zapojenie pravidelnej fyzickej aktivity do bežného života,
• úprava jedálneho lístka,
• úprava hmotnosti,
• meranie telesných proporcií tela (BMI index),
• pravidelná kontrola cholesterolu a
• celková úprava životosprávy.

„K úprave životosprávy môže pomôcť aj usporiadanie režimu počas dňa či týždňa. Nemal by tam chýbať čas na pravidelný pohyb, akým je chôdza, ale aj bicyklovanie. Známe je pravidlo aspoň 7000 krokov, ktoré by sme mali denne prejsť. Okrem toho je vhodné zaradiť aj kondičné cvičenia, optimálne dvakrát týždenne. Samozrejme, vyhýbať sa fajčeniu či nadmernej konzumácii alkoholu. Rovnako je potrebné upraviť režim stravovania, čo zahŕňa pravidelnosť a obsah stravy s vyšším podielom zeleniny, pravidelný spánok, naučiť sa zvládať stresové situácie a v neposlednom rade pozitívne myslieť,“ dodáva na záver primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia NÚSCH, a. s., MUDr. Ing. Katarína Sládeková.