Stali ste sa svedkom nehody v horách či na svahu? Podajte prvú pomoc správne.

Zima na horách býva krásna, ale nevyspytateľná. Ak sa chystáte do hôr, opatrnosti nikdy nie je dosť. Nehoda sa však môže pritrafiť komukoľvek a poskytnúť prvú pomoc v prípade potreby je povinnosťou každého z nás. V spolupráci s Horskou záchrannou službou a s jej odborným garantom, doktorom Ladislavom Kotruszom, vám preto poradíme, ako postupovať v rôznych situáciách, ak sa stanete svedkom úrazu.

Dr. Kotrusz: V prvom rade treba zdôrazniť, že každý pohyb v horskom prostredí si vyžaduje zodpovedné plánovanie, aj zdanlivo jednoduchá túra alebo lyžovačka na zjazdovke. S tým súvisí informovanie iných osôb o činnosti, cieli a približnom návrate, včasný nástup, orientácia v teréne naštudovaním terénu, meteorologickej predpovede, nabitie telefónu, náhradné oblečenie, dostatok tekutín a mnoho iných úkonov.

Je správne nepodnikať „sólo“ akcie.  Ak si to výstup vyžaduje, treba využiť služby horského vodcu alebo turistického sprievodcu.  Je potrebné uvedomiť si, že v horách v nedostupnom teréne aj zdanlivo banálny úraz, ako napríklad podvrtnutie členka, ktoré znemožňuje chôdzu, sa môže stať zranením ohrozujúcim život.

V horách sa pridáva množstvo negatívnych faktorov, ktoré v bežnom urbanistickom prostredí absentujú, extrémne nízke teploty, nadmorská výška, silný vietor, exponovaný terén, lavíny, nedostupnosť úkrytu, dlhé reakčné časy pre príchod záchrany,  ale aj rovnako dlhé evakuačné časy a podobne.  V neposlednom rade nie je na škodu ani osobný prístup k horám s trochou pokory.

zdroj foto: archív Dr. Ladislava Kotrusza

Ako správne posúdiť situáciu a odhadnúť zranenia? Na čo je dôležité dbať pri manipulácii so zraneným?

Dr. Kotrusz: Úraz je potrebné posudzovať komplexne, to znamená mechanizmus úrazu, či ide o tzv. vysokoenergetický úraz, následne predpokladať možné skryté zranenia vyplývajúce z mechanizmu úrazu, čas vzniku, ale aj čas dostupnosti správneho medicínskeho zariadenia, poveternostné podmienky, možnosť podchladenia. Zaujímavosťou je, že pri dnešných rôznych moderných tzv. membránových materiáloch, ako je napr. gore-tex, nemusia byť krvácajúce zranenia a otvorené zlomeniny navonok vôbec viditeľné. Vyzliekanie zraneného v extrémnych podmienkach je veľmi problematické a často kontraproduktívne. Pri manipulácii platí pravidlo čo najmenej pohybu so zraneným pre možnosť zhoršenia možného podchladenia. Zatepliť pacienta, v prípade potreby fixovať krčnú chrbticu, napríklad šálom, svetrom a podobne. Lyžiarske topánky za každú cenu nevyzúvať, ideálne fixujú napríklad členok.

Povedzme, že vidíme, ako sa niekto pošmykol a vyvrtol si alebo vykĺbil členok. Prípadne sme na svahu svedkom pádu lyžiara v našej blízkosti, pri ktorom si zlomí ruku alebo nohu. Ako vieme pomôcť?

Dr. Kotrusz: Pokiaľ k takémuto úrazu došlo na lyžiarskom svahu, je potrebné dostatočne viditeľne označiť miesto nehody nad zraneným, napríklad prekrížene zapichnuté lyže. Ak príchod záchrany trvá dlhšie a je potrebné zraneného presunúť, je lepšie poranené končatiny provizórne fixovať. Tu sa fantázii medze nekladú a improvizácia je plne legitímna. Napríklad môžeme použiť lyžiarske palice, dolnú končatinu o druhú dolnú končatinu, hornú končatinu o trup, na obviazanie napríklad termobielizeň s dlhým rukávom, na manipuláciu so zraneným dotiahnuť popruhy batoha na tele a využiť aj sedací úväz. Nikdy sa však nesnažme ako laici naprávať zlomenú končatinu. Samozrejme, zraneného treba zatepliť, nenechať ho sedieť na snehu, lepšie je sedieť napríklad na batohu a podobne.

V horách sú takisto časté úrazy hlavy. Čo v prípade, ak niekto utrpí úder do hlavy?

Dr. Kotrusz: Pri úraze hlavy musíme vždy predpokladať aj úraz krčnej chrbtice a následne ju aj dostatočne fixovať. Je vždy potrebné posudzovať úroveň vedomia pre následné hlásenie nehody pre záchranné zložky. Ak si zranený nepamätá, ako k úrazu došlo, dostáva sa automaticky do kategórie otras mozgu. Môže to spôsobiť aj navonok banálne vyzerajúci úraz. V horách môže byť takáto situácia vážnym problémom. Mozog je veľmi citlivý orgán, je centrom riadenia v podstate všetkého diania v našom tele, keďže termoregulácia je riadená tiež z mozgu, môže vplyvom takéhoto aj banálneho úrazu dôjsť k poruche termoregulácie a zranený sa môže postupne nenápadne podchladzovať. Tak ako vypadla funkcia krátkodobej pamäti, môže byť porušená aj funkcia „termostatu“.

Bežne sa stáva, že turisti precenia svoje schopnosti a pri vysokohorskej turistike im dôjdu sily. Ako postupovať v takom prípade?

Dr. Kotrusz: V každom prípade odporúčame konzultovať ďalší postup s horskou službou, využiť dostupnú aplikáciu HZS, udať čo najpresnejšiu polohu a následne zvoliť správnu taktiku, držať sa striktne pokynov príslušníkov HZS. Priaznivý účinok má pitie sladkých teplých nápojov. Dôležité je neopúšťať jednotlivca v skupine, čoho sme v poslednej dobe, žiaľ, častejšie svedkami. Niekedy je výhodnejšie nepostupovať a čakať na mieste na pomoc, inokedy je výhodnejšie nechať sa navigovať horskou službou, nezostávať na exponovanom hrebeni, ale zostúpiť smerom do údolia a nájsť si kryté miesto alebo vytvoriť provizórny snehový záhrab. Znie to „chladne“, ale v kvalitnom snehovom záhrabe je teplota okolo  0 stupňov Celzia, naproti tomu vonku môže byť teplota aj mínus 20 stupňov, a keď sa k tomu pridá víchrica, pocitovo je aj oveľa nižšia.

Môže sa stať, že turista v horách zablúdi, nemá vhodné oblečenie a nastáva podchladenie. Dokážeme ho nejakým spôsobom zahriať?

Dr. Kotrusz: Zohriatie pacienta vo vonkajšom prostredí v prírode je mýtus, jediné, čo sme schopní dosiahnuť, je spomalenie chladnutia alebo až zastavenie poklesu teploty. Tu je množstvo rôznych praktických rád, ktoré pochádzajú napríklad aj z prostredia špeciálnych jednotiek zo situácií, keď treba prežiť. Tak napríklad všeobecne známa a takmer všade prístupná termofólia – alufólia nemá takmer žiaden zmysel, keď si ju cez seba len prehodíme, ale hneď ako sa ňou obalíme,  pod zimnou bundou citeľne začne efektívne fungovať a udržovať teplo telesného jadra. Ak sme na seba obliekli všetko oblečenie v batohu, prichádza na rad samotný batoh, do ktorého si napríklad môžeme vsunúť nohy.

Veľmi dobrým pomocníkom môžu byť rôzne ohrievacie vrecká, ktoré keď si rozmiestnime v okolí telesného jadra (pod pazuchy, na hruď), majú citeľný efekt. Podchladeného je možné zohrievať aj vlastným telom záchranára tesným kontaktom. Alkohol sa vo vonkajšom prostredí nikdy nesmie podchladenému podávať, rozširuje cievy a teplo sa takto z jadra vynesie do periférie a chladnutie urýchli. Profesionáli v horskej službe používajú špeciálne trojvrstvové termofólie, bublinkovú fóliu, chemické ohrievače, špeciálne zatepľovacie skafandre, zvozné deky a množstvo iného vybavenia.

V dôsledku pádu sa nám môže do tela zapichnúť nejaký ostrý predmet. Čo robiť? Vyberať ho, či nie?

Dr. Kotrusz: Takéto predmety sa nevyberajú, ak sa dá, treba ich vyčnievajúci koniec opatrne skrátiť a zvyšnú časť zafixovať proti pohybu. Na končatinách sa odporúča naložiť škrtidlo nad ranou a zaznamenať čas naloženia škrtidla.

S akými najčastejšími alebo naopak najkurióznejšími zraneniami ste sa stretli počas svojej praxe?

Dr. Kotrusz: Extrémne podmienky – extrémne a kuriózne prípady. Spomenul by som úraz zo začiatku roka, keď mladý človek spadol z vrcholu Ďumbiera do jeho severnej steny, padal cca 400 metrov a počas tohto pádu sa cez neho prehnali dve lavíny. Takúto situáciu v podstate nie je možné prežiť, tento mladík to prežil. Početné poranenia, hlboké podchladenie, porucha vedomia, prežil však aj vďaka odhodlaniu a enormnému úsiliu príslušníkov HZS.