Ťažké chvíle v raji na zemi!

Tento diel projektu #ulietavamesi bol úplne iný. Doteraz sme nikdy nevedeli, kedy a kam letíme. Tentokrát Dominika nielen zverejnila približný termín odletu, ale avizovala aj veľkolepý zážitok. Vraj sa máme pripraviť my aj diváci, lebo to, čo nás čaká, je úplným extrémom. Latku nastavila vysoko. Nevedeli sme si predstaviť, čím chce prekonať jedenie tarantúl v Kambodži alebo mrznutie v -30 stupňoch za polárnym kruhom. Avšak Dominika nesklamala!

Vo Viedni sme si otvorili obálky s letenkami na Maldivy! Už v lietadle smerom z Dubaja do Malé sme vypĺňali dotazník, či sme náhodou neboli za posledné 2 týždne v Číne, či nemáme teplotu a podobne. Tu sa to však nekončilo, na letisku sme sa zdržali asi pol hodinu na rôznych kontrolách, medzi inými sme išli aj cez termokamery. Ale v zásade žiadne veľké divadlo, všetko prebehlo hladko. Na letisku nás čakal vodič s ceduľkou – S Hudbou Vesmírnou, vitajte na Maldivách – nevieme, ako Dominika tieto veci rieši, ale vždy nás poteší, že máme odvoz z letiska a nemusíme sa o nič starať.

Cestou taxíkom z letiska sme sa dozvedeli nasledovné info: Presúvame sa na hlavný ostrov Malé, odkiaľ sa presunieme za dve hodiny rýchločlnom na menší ostrov a z neho iným člnom za ďalšiu polhodinu na ešte menší ostrov. 🤷‍♂️

Dozvedeli sme sa, že kvôli ceste rýchločlnom z hlavného ostrova mnohí dovolenkári rušia pobyty, pretože im počas plavby býva zle. Zrušiť dovolenku v raji kvôli chvíľkovej nevoľnosti je v našich očiach veľmi zvláštnou matematikou. 🙃 Nám, našťastie, zle nebýva.

Po príchode na menší ostrov nás čakal malý čln, tak pre 3 ľudí. Ten nás zobral naozaj na veľmi maličký ostrovček, ktorý mal tak 200 metrov na dĺžku a možno 30 metrov na šírku. Kapitán nám pomohol zobrať veci na breh, kde sme sa, samozrejme, hneď bláznili, lebo sme tam boli úplne sami.

Všetko sme natáčali a to, čo sme v tom momente zažívali, bolo naozaj stelesnením slovného spojenia ulietavame si. Nič, iba my, kilometre prekrásnej čistej azúrovej vody, biely piesok a náš ostrov, kde sme v tom čase prvé stopy do piesku urobili my.

A po tomto obrovskom výbuchu dobrej nálady a nadšenia prišla na rad tvrdá realita. Pomaly sa zvečerievalo, tak sme sa vrátili naspať na západnú stranu ostrova. Avšak kapitána, ktorý nás tam doviezol, sme už nevideli. Obehli sme znova celý ostrov, avšak nič, ani známku civilizácie sme nezahliadli. A vtedy nám to začalo pomaly dochádzať – čo ak ten Dominikin úžasný plán a burcovanie divákov k pozeraniu našich príbehov na Instagrame boli PRÁVE preto, že nás chcela nechať na ostrove cez noc? Čo ak kapitán naozaj odišiel a my budeme musieť celú noc stráviť bez ničoho na ostrove?

Ako sme nad tým celým uvažovali viac, začalo nám to celé do seba zapadať a vtedy to Marek pravdivo zhodnotil: Každý raj má svoju cenu a toto je tá naša. 😂

Začali sme premýšľať, kde prespíme, keďže sme nemali nič, iba naše ruksaky… V tom začalo popŕchať. V diaľke nad morom sme videli obrovskú búrku a blesky, ktoré nás, našťastie, obchádzali, ale nakoniec sa tak či tak silno rozpršalo. Dážď nás trápil približne do jednej hodiny v noci a keď ustal, uvedomili sme, čo nám dovtedy nenapadlo – nebolo problémom, že sme zmokli, pretože bolo teplo.

Problémom bolo, že sme si nemali kam ľahnúť, pretože zem, ako aj všetko naokolo bolo mokré. Tak sme len tak postávali pri pláži a premýšľali, čo urobíme. Okolo druhej v noci sme si predsa len ľahli na nejaké palmové listy, ktoré sme našli kúsok odtiaľ a podarilo sa nám zaspať. Skoro ráno nás však opäť prebudili kvapky dažďa a pred šiestou začala skutočná tropická búrka. Po hodine výdatného dažďa bolo všetko rozmočené, našťastie, techniku sme uchránili. Skoro nikto nám to neveril, pretože na Maldivách bolo práve suché obdobie a nikto nevidel dážď už mesiac. Navyše suché obdobie malo trvať ešte ďalšie dva mesiace.

Dážď nás trápil ešte pol dňa a potom sa počasie radikálne zmenilo na 38 stupňov a extrémne sparno. Takže sme boli najskôr frustrovaní z búrok a o chvíľku na to z extrémneho tepla. Na slnku sa bez vánku nedalo vydržať a už vôbec nie niečo natáčať. Keď nám trochu vyschli veci, začali sme uploadovať fotky a videá na sociálne siete a vtedy prišiel veľký zlom – pozreli sme si Dominikine Instastories a dozvedeli sme sa, že jej plán nebol nechať nás tam celú noc, ale celý týždeň!!! To bol začiatok ťažkých chvíľ v raji.

Maldivy tvorí 26 atolov s viac ako 1000 ostrovmi, z čoho len okolo 200 je obývaných. My sme sa ocitli na jednom z tých zvyšných 800 neobývaných. V podstate zvyšok nášho príbehu je viac-menej nuda, keďže sme tam nič nemali, a tak sme sa po väčšinu času nudili. Samozrejme, čo všetko sme zažili a museli riešiť, nájdete v našich vlogoch tu a tu.

Veľmi nás však prekvapila rýchla zmena postoja a vnímania reality po príchode na ostrov a po pár dňoch. Keď sme prišli, naše nadšenie bolo obrovské, vedeli sme si predstaviť, že na ostrove žijeme a máme tam luxusnú vilu, predstavovali sme si, aký tam musí byť super život a ako asi žijú takí miliardári. Avšak stačili 3 dni, ktoré nás presvedčili o tom, že sme sa veľmi mýlili.

Pár dôvodov, prečo si nevieme predstaviť žiť na ostrove:

• teplota medzi 8:00 až 17:00 je neznesiteľná, nedokážete nič robiť a na nič sa sústrediť,
• pokiaľ ste na strane ostrova, kde fučí, teplota sa dá zniesť, ale čoskoro vám z toho vetra šibe,
• hoci je tam prekrásne, malebne, farebne, teplá voda, verte neverte, čoskoro vás to omrzí,
• enormne sa nudíte, po troch dňoch nechcete knihu či krížovky ani vidieť,
• po istom čase vám bude chýbať ticho, neustále počujete hukot mora a máte dojem, akoby ste bývali pri diaľnici,
• kuchyňa zložená prevažne z rýb, nejakej zeleniny a ovocia vám čoskoro prerastie cez hlavu. Áno, ovocie je najlepšie, aké ste kedy jedli, ryby najčerstvejšie a veľmi chutné… Ale čas je čas a po čase vás to už nebaví a máte neodolateľnú túžbu dať si napríklad bryndzové halušky alebo pizzu!

Viac nájdete v našom vlogu – Každý raj má svoju cenu